S dobou napreduje aj podvádzanie športovcov: Prečo odborníkov máta génový doping?

Ilustračná foto.
Zdroj: shutterstock.com/mansong suttakarn

Nebezpečná metóda môže vážne ohroziť zdravie športovca. Komisári doteraz neprišli na to, ako ju odhaliť.

Tak ako sa vyvíjajú stále citlivejšie metódy odhaľovania dopingu, ide vpred aj jeho prevedenie. Ak sú športovci ochotní riskovať nielen svoju reputáciu, ale i zdravie, podstúpiť dokážu rôzne procedúry. Medzi nové typy patrí napríklad často diskutovaný génový doping. Aj keď sa o ňom hovorí už od roku 2004, zatiaľ nik nedokázal, že by po ňom nejaký športovec naozaj siahol.

Odhaliť ho je totiž náročné a niečo, na čom odborníci v tejto oblasti neustále pracujú. Zatiaľ bez úspešného výsledku. Prečo? „Je to veľmi špecifické. Anabolický steroid alebo hormón je možné nájsť na internete, ale génový doping, ktorý si len tak užijete v podobe tabletky alebo pichnete injekciou, nezoženiete. Potrebujete na to skúsený tím lekárov, biochemikov, farmaceutov, ktorí by celý proces vedeli zrealizovať,“ vysvetľuje šéf oddelenia testovania a prevencie slovenskej Antidopingovej agentúry Tomáš Pagáč.

V čom teda takýto náročný doping spočíva? Podľa odborníka je možné priblížiť ho génovej terapii, ktorá môže byť prospešná pri ochoreniach spojených s poškodením génu. Tými sú napríklad niektoré autoimunitné ochorenia alebo geneticky vrodené poruchy. „Génová terapia sa snaží poškodený gén nahradiť a chorobu tak vyliečiť. V praxi je to, samozrejme, veľmi komplikovaný proces a nie je to také jednoduché, že len vymeníme poškodený gén a je po probléme,“ vysvetľuje.

Experti zo slovenskej antidopingovej agentúry v odbornom texte približujú, že človek je nositeľom génov, ktoré ho predurčujú k určitým schopnostiam. Pokiaľ ide napríklad o tie športové, niektoré deti sú odmalička rýchlejšie ako iné, niektoré zas môžu byť silnejšie, vyššie alebo lepšie koordinované. V týchto rozdieloch zohrávajú veľmi dôležitú úlohu práve gény. Akým konkrétnym spôsobom sa genotyp nakoniec prejaví, pri charaktere alebo vonkajších črtách, závisí aj od vplyvov prostredia.

Gény sú aj základom športového potenciálu. „Skutočnosť, že športový potenciál závisí od genetickej výbavy jedinca, možno ľahko odvodiť z niekoľkých príkladov: najrýchlejší šprintéri sú ľudia s tmavou pleťou. Najlepší maratónski bežci pochádzajú z východnej Afriky. V gymnastike sú vďaka svojmu vzrastu zvýhodnené ženy pochádzajúce z Ázie. Európania dominujú v silových disciplínach,“ píšu odborníci.

Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Viac fotografií výbavy dopingového komisára nájdete v galérii článku TU.

Pagáč približuje, že pri génovom dopingu športovec konkrétne neužije steroid alebo hormón, ale do tela sa mu vpraví gén, ktorý kóduje dopingovú látku. Tá sa na základe tohto kódu začne v tele produkovať. Môže byť teda rýchlejší, silnejší alebo vládať viac.

Experti pri génovom dopingu uvažujú najmä nad tým, že by športovci mohli vyhľadávať erytropoetín, známy ako EPO. „Užívajú ho predovšetkým vytrvalostní športovci ako cyklisti alebo biatlonisti. EPO je hormón, ktorý má v tele každý a riadi tvorbu červených krviniek. Tie prenášajú kyslík, ten potom ide do svalov a vo vytrvalostnom športe môže mať veľký význam. Namiesto toho, aby človek užil EPO v striekačke ako hormón, by sa mu do tela takto vpravil gén, ktorý hormón kóduje. V tele by sa mu potom začal vytvárať prirodzene vo väčšej miere,“ hovorí Pagáč.

To je jedna cesta, ako sa génovým dopingom dá podvádzať. Existuje aj takzvaná modulácia génu. Takto si človek dokáže zvýšiť produkciu génu, ktorý má vo svojom tele. Dokázal by tak vylepšiť svoje schopnosti a napokon i športové výsledky.

Riziko s nejasným výsledkom

Pagáč upozorňuje, že génový doping je nielen ťažko rozpoznateľný, ale prináša i možné riziká. „Problém tejto metódy je, že je veľmi nebezpečná. Keď športovec užíva steroidy alebo EPO a tieto látky vysadí, jeho telo sa dokáže vrátiť do pôvodného stavu. Keď už vpravíme do tela nový gén, často cez vírusový vektor, cesta späť často neexistuje,“ uvádza.

Nik totiž napríklad netuší, či pri vkladaní génu nenastane chyba. Niektoré gény podporujú rast buniek a možno aj svalov. „Znamená to, že keby mal športovec napríklad zárodok nádorovej bunky, zvýšenie takéhoto hormónu by mohol spôsobiť, že nádorová bunka začne rásť,“ približuje odborník.

Prečítajte si tiež:

Koľko by mohol športovca génový doping stáť, podľa Pagáča nie je možné určiť. S istotou sa však dá tvrdiť, že lacné by to nebolo. „Bola by to akási mačka vo vreci. Dopredu vám totiž nikto nepovie, že génová terapia s týmto cieľom by zvýšila výkon alebo ublížila,“ tvrdí.

Či by športovci boli ochotní ísť do rizika so svojím zdravím, je otázne. „Takto v podstate vedia riskovať aj s bežnými dopingovými látkami, ktoré analyzovať vieme. Riziko je tam vždy. A nielen v tom, že antidopingová kontrola ich odhalí. Zdravie máme len jedno a keď ho raz takýmto spôsobom poškodíme, pri génovom dopingu by už cesta späť nebola,“ hovorí Pagáč. Dodáva, že túžba po úspechu je v športe mimoriadne silná, a práve preto sú mnohí ochotní ísť do rizika za každú cenu.

BRATISLAVA/Rebeka Kosečeková

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti