Marián Leško: Fico skončil v politike ako Mečiar a Dzurinda, len si to nechce priznať

Marián Leško
Marián Leško Zdroj: TVNOVINY.sk

Známy slovenský komentátor zhodnotil súčasné spoločenské dianie a búrlivú politickú scénu.

Marián Leško hovorí, že Robert Fico zavelil na ústupové boje. Predseda Smeru chce tak zabrániť prepadu preferencií, čo je však podľa komentátora neodvratný proces, keďže narazil na politickú opotrebovanosť. Nemusí sa však už obávať Andreja Kisku, ktorý nemá záujem o stranícku politiku. Prezident týmto krokom navyše zhodil zo stola všetky špekulácie, pričom podľa Leška zabránil tomu, aby si ho časť verejnosti postavila na piedestál politického mesiáša.


Dvaja 18-roční študenti dokázali zorganizovať niekoľkotisícový pochod. Je to obdivuhodné, ale na druhej strane v našich podmienkach veľmi ojedinelý jav. Hovorí to niečo o naozaj veľkej nespokojnosti v slovenskej spoločnosti?

Ak sa k tomu odhodlali dvaja študenti a venovali tomu týždne roboty, tak museli mať veľmi silnú vnútornú motiváciu. A tá vyplýva z toho, čo máme všetci dennodenne na stole. Pomery sú jednoducho neudržateľné a ak by to zostalo nezmenené, tak táto krajina by sa nevyvíjala správnym smerom.


Protest nebol dostatočne veľký, chcelo by to ešte o jednu nulu viac

Čo môže takýto protest, možno protesty, urobiť s vládnymi stranami?

Protest je jedna vec a jeho rozsah a dopad druhá. Samotný protest si zaslúži uznanie a je skvelé, že ho organizovali študenti, ktorých nikto nemôže obviniť z politikárčenia a z toho, že si naháňajú politické body. Ale, aby mal protest účinok, tak nemôže byť len pekný.

Musíme si otvorene priznať, že protest nebol dostatočne veľký. Desaťtisíc ľudí je dosť na to, aby dalo signál - pozor, je tu nespokojnosť. Ale je to málo, aby si niekto, kto drží štátnu moc, povedal, že musí niečo urobiť, lebo to tu začína byť „horúce". Jednoducho to chce ešte o jednu nulu viac.

Ak by protesty pokračovali, tak by sa ľudia mohli natoľko zmobilizovať, že by sme sa k takémuto číslu dostali?

Za uplynulých pár rokov sme si ale odvykli chodiť na námestia. Na jednej strane je to dobre, pretože v parlamentnej demokracii by sa politika mala robiť v parlamente. Ale keď je to nevyhnutné, tak občania musia vyjsť do ulíc, lebo občianska povinnosť nekončí hodením lístka do urny.

Netrúfam si však povedať, že to bude dramaticky narastať. Hoci, v politike je to ako v živote, nikdy nemôžete o niečom povedať, že je to definitívne.

Po proteste boli veľmi zaujímavé reakcie vládnych politikov. Kým Robert Fico alebo Miroslav Číž paradoxne občiansky protest uvítali, Béla Bugár, ktorý svoju stranu profiluje ako občiansku, zareagoval spôsobom, že ulica nemá určovať, kto má a kto nemá odstúpiť. Nie je to zvláštne?

Áno, tu si trocha vymenili roly, ale vyplýva to z toho, akú koncepciu obe strany prijali. Smer sa za posledné týždne snaží vystupovať v role - „nechápem, čo proti nám máte, veď my robíme všetko to, čo sa proti korupcii robiť má." Problém ale je, či sa prijme nejaký zákon, ktorý o pár mesiacov niečo reálne zmení alebo či sa vytvoria elementárne predpoklady na to, aby korupcia ako patologický sociálny jav nemohla existovať.

Uvediem to na príklade. Vo chvíli, keď vznikne kauza, tak ten, kto je zo štátnej moci podozrivý, má povinnosť verejnosti preukázať, že nie je dôvod ho podozrievať. V realite ale pozorujeme, že podozriví politici a ich stranícke vedenie vyhlasujú, že všetko bolo súlade so zákonom a občania majú dokazovať politikovi, že to tak nebolo. A toto je niečo, čo Smer nechce brať do úvahy.

Z pána Bugára som prekvapený. Dosť veľa svojho politického života strávil v opozícii a nespomínam si, že by niekedy odhováral kolegov, aby neprotestovali, lebo „ulica" nemá, čo diktovať vláde. Protesty sú normálna legálna a legitímna vec, kde verejnosť dáva najavo svoj postoj a označiť to za „ulicu" je vyslovene urážka.

Je pochopiteľné, že sa protestu vládne strany nezúčastnili. Prečo sa ale voči protestu ostro ohradila opozičná ĽSNS? Veď aj oni tvrdia, že bojujú proti korupcii a chcú meniť tento systém.

Priznám sa, že rozhodnutia tohto subjektu sú niekedy nad moje komentátorské schopnosti. Keď už nič iné, tak si mohli zachovať aspoň klasickú politickú neutralitu. Ako keby vychádzali z toho, že majú monopol na protesty.

Nemôže sa stať, že sa štandardní politici ani po takýchto protestoch nespamätajú, tým pádom sa prehĺbi frustrácia ešte viac a ľudia to dajú najavo počas volieb, keď budú voliť „neštandardných" politikov?

Súhlasím, toto nebezpečenstvo je reálne. Ale ak je v krajine systémová korupcia, tak sa nedá prekonať tým, že sa budeme tváriť, že je všetko v poriadku. Nemôže predsa zvyšok spoločnosti držať ústa len preto, lebo sa môžu udiať aj horšie veci.

Ústavný súd nerozhodne, amnestie teda zostanú zrušené

Verejný tlak svojím spôsobom dopomohol aj k zrušeniu Mečiarových amnestií. Ako podľa vás rozhodne Ústavný súd?

Podľa mňa sa z tých desiatich sudcov nenájde dostatočný počet, aby Ústavný súd prijal akékoľvek rozhodnutie. Tým pádom bude platiť to, čo prijal parlament.

Je reálne, že sa napríklad Ivan Lexa dostane pred súd, resp. bude odsúdený?

Keby sa ma niekto pred pol rokom spýtal, či považujem za možné, že budú Mečiarove amnestie zrušené, tak by som mu povedal, že nebudú. Aj teraz mám tendenciu hovoriť, že je to málo pravdepodobné. Na druhej strane, všetko záleží aj od toho, ktorý prokurátor a aký súd tento prípad dostane.


Vráťme sa ešte k tlaku verejnej mienky. Smer je známy tým, že tlak verejnosti na neho platí. Prečo toto neplatí v prípade kauzy Čistý deň?

Toto je ďalšia vec, ktorá znedôveryhodňuje Smer v očiach tých ľudí, ktorí ho nevolili a majú aj k ostatným stranám rovnako kritický prístup. Keby Smer postupoval ako kultúrna, civilizovaná, normálna a štandardná strana, tak by v tejto kauze mali hlavné slovo orgány a inštitúcie, ktoré sú kompetentné posúdiť pomery v Čistom dni.

Akreditačná komisia odporučila ministrovi, aby akreditáciu tomuto zariadeniu odobral. Minister to odmietol a povedal, že si počká na policajné vyšetrenie. Ale to sú dve odlišné veci. Trestná zodpovednosť je jedna vec a odborná zodpovednosť za resocializačné zariadenie vec druhá.

To, že sa minister zastal šéfov Čistého dňa, je podľa mňa príznak toho, že z nejakého dôvodu poskytuje týmto ľuďom politickú ochranu. A toto musí všetkých normálnych občanov poburovať, pretože, ak došlo k neprávosti, ktorou sa ublížilo deťom, tak v tomto prípade je politická podpora úplne absurdná. Vytvára sa dôvodné podozrenie, že sa zakrývajú veci, ktoré by mohli vrhnúť zlé svetlo na ľudí z pozadia Smeru.

Samotné podozrenie zo zneužívania drogovo závislých detí je veľmi poburujúce. Pre stranu Smer je to určite veľká záťaž, ktorú ale stále tlačí pred sebou. Čo môže byť ešte za touto celou kauzou?

Politici si vždy z dvoch ziel vyberajú to menšie. Ak je toto zlo to menšie, tak aké je to potenciálne väčšie? A tým, že si vyberajú to menšie zlo, tak podozrenie z toho veľkého zla neodbúravajú. Naopak, posilňujú ho.

Ešte je zaujímavé, že sa v tejto kauze objavil Marián Kočner, ktorý sa objaví vždy vtedy, keď...

...Keď im tečie do topánok. On je špecialista na to, aby pomohol v chúlostivých situáciách niektorým ľuďom, ktorí majú na stranu nejaké väzby. Samozrejme, z danej pomoci si potom vyberá aj poriadny profit.

Fico zavelil na ústupové boje, Kiska svoje rozhodnutie už nezmení

Robert Fico si hľadá novú cestu k voličom. Najprv začal s novou komunikáciou na Facebooku, kde sa najprv rozprával s ministrami a potom „zvozil" riaditeľa VšŽP. Teraz sa snaží profilovať ako bojovník proti korupcii. Ako hodnotíte jeho novú stratégiu?

Vo vojenskej terminológii by som to definoval ako ústupové boje. Pre Roberta Fica je dôležité, aby ústup bol organizovaný a jeho podporovatelia usporiadaní. Uvedomuje si totiž, že narazil na politickú opotrebovanosť. Na tento faktor doplatil aj Vladimír Mečiar či Mikuláš Dzurinda a Robert Fico je tretí v poradí.

Predseda Smeru síce robí všetko preto, aby zostup preferencií bol pozvoľný, ale je to len odďaľovanie času, kedy Smer definitívne príde o svoju väčšinu. Bude to však už v čase, kedy Robert Fico nebude mať inú možnosť, len zostávať v politike. Pamätáte sa na jeho vyjadrenia, že nechce skončiť ako Vladimír Mečiar alebo Mikuláš Dzurinda? Podľa mňa už tak skončil, len si to nechce priznať.

Andrej Kiska nedal dlho spávať mnohým politikom. Teraz oznámil, že nehodlá vstúpiť na stranícku pôdu. Prečo to urobil tri roky pred parlamentnými voľbami?

Chcel zabrániť tomu, aby si ho niektorí politickí lídri a časť verejnosti nezačala stavať na piedestál politického mesiáša. Urobil to ale zavčasu a v dobe, kedy sa to dalo zvládnuť bez veľkých strát na jeho profile, prestíži aj podpore.

Môže podľa vás ešte zmeniť svoj názor?

Myslím si, že ide o definitívne rozhodnutie. Andrej Kiska vstúpil do politiky a kandidoval na prezidenta s premiérskym programom, ale sa zdá, že dal prednosť úradu prezidenta a premiérsky program prenechá niekomu inému.

To, že sa prezident nezapojí do straníckej politiky bol z jeho strany prvý odkaz. Ešte však ohlásil, že najneskôr do septembra budúceho roka povie či bude kandidovať opäť za prezidenta. Naozaj podľa vás rozmýšľa, že by nekandidoval?

Myslím, že aj toto je možnosť. Tak ako boli debaty, či Andrej Kiska bude kandidovať v straníckej politike, tak o chvíľu prepuknú debaty, či bude opäť kandidovať za prezidenta. Zdá sa, že veľmi váha, či sa má ešte verejne angažovať a či nedá prednosť rodinnému životu. Osobne to vidím 50 na 50.


Prečo váha?

Vníma aj to, že má rodinné povinnosti a chcel by byť dobrým otcom. Ak by sa našiel niekto, koho by mohol s čistým svedomím podporiť, tak si viem predstaviť, že by mu dal podporu, a tým pádom by on sám už nekandidoval.

Ak by tak urobil so svojou súčasnou podporou, tak to by bolo poriadna politická lekcia pre niektorých súčasných politikov.

To by bol príznak toho, že neprišiel do politiky preto, aby tam bol čo najdlhšie, ale naozaj vnímal svoju verejnú misiu ako službu verejnosti. A to by bol na Slovensku naozaj unikát.

Beblavý s Mihálom nebudú vyhrávať voľby, ale majú potenciál do desať percent

Pred pár dňami ohlásili vznik novej strany Miroslav Beblavý a Jozef Mihál. Očakávali ste takéto spojenie?

Na Slovensku len máloktoré spojenia vyzerajú byť pravdepodobné, také sa stávajú až keď vzniknú (úsmev). Ale profilom, osobnostne, zameraním a doterajším pôsobením v politike majú k sebe odjakživa blízko.

Obidvaja by sa dokázali a dokážu uživiť rovnocenne, ak nie lepšie, vo svojom občianskom povolaní ako v politike. Obidvaja sú vo svojej oblasti skvelí odborníci a obidvaja sa verejným životom zaoberajú ako profesionáli. To je niečo, čo na Slovensku nie je celkom obvyklé.

Politika však nie je len o dvoch lídroch, ale je to o celkovom zameraní a profilovaní sa. Toto sú ešte všetko otvorené veci, ale v rámci toho, že na Slovensku nevznikla už niekoľko rokov strana, ktorá by bola alternatívou pre ľudí, ktorí kedysi volili SDKÚ, tak práve oni toto prázdne miesto vyplnili.

Obaja boli vo svojich stranách dvojky. Kto bude podľa vás lídrom?

Pokojne to môže byť niekto tretí, ktorý ešte len váha, že sa do straníckej politiky pustí. Ani pán Mihál, ani pán Beblavý nežijú v ilúziách o tom, že predstavujú pre Slovákov charizmatických vodcov.

Miroslav Beblavý a Jozef Mihál tvrdia, že chcú byť liberálni, konzervatívni aj sociálni. Ako si to má volič vyhodnotiť?

Ideológia je jedna vec a reálne problémy druhá. Podľa mňa chceli povedať, že každý kto uvažuje o prípadnom vstupe alebo podpore nemá za tým hľadať ideologicky vyhranený subjekt, ale má hľadať ľudí, ktorí vedia o čom hovoria, majú skúsenosti a poznanie.

Nevypáli tak rybník Progresívnemu Slovensku resp. nevypaľujú si rybník navzájom?

Progresívne Slovensko nemá jednoznačnú tvár a podobu. A vyhlásenie, že páni Beblavý a Mihál zakladajú stranu, môže byť motívom pre Progresívne Slovensko, aby sa rozhýbalo.

Aké šance dávate tomuto novému zoskupeniu?

Na Slovensku je veľká skupina voličov, ktorí nemajú dať komu hlas a čakajú na svoju stranu. Samozrejme, že nie všetkých z tejto skupiny osloví strana pána Beblavého a pána Mihála, ale nedá sa vylúčiť, že k nej nebudú voliči pristupovať ako ku strane, ktorá im najmenej prekáža. Z tohto hľadiska majú šancu dostať sa do parlamentu, ale nebude to strana, ktorá bude vyhrávať voľby. Momentálny potenciál tam vidím do desať percent.


Preferencie sa veľmi hýbať nebudú, celá hra sa začne tesne pred voľbami

V súčasnosti sa bojuje hlavne na sociálnych sieťach. Ako som spomínal, tak aj Robert Fico sa tam snaží etablovať. Teraz, ale Facebook, po množstve nahláseniach, začal zakazovať stránky ĽSNS, ktoré strana používa ako hlavný komunikačný kanál. Ak by išlo o trvalý stav, môže to oslabiť ich preferenčný potenciál?

Na Slovensku je tendencia prikláňať sa k niekomu, kto sa tvári ako obeť. Na tom voľakedy profitoval aj Vladimír Mečiar.

Po niekoľkých týždňoch ťažkostí si nájdu svoj vlastný priestor, kde bude zaujímavé sledovať, kto im ho poskytne. Nemyslím si však , že by túto stranu zakazovanie stránok nejako ťažko poškodilo alebo dokonca znemožnilo ďalšie jej politické fungovanie.

Pozrime sa na preferencie aj vo všeobecnosti. Očakávate, že by niektorá zo strán mohla výrazne stúpať, resp. padnúť?

Keby sa na Slovensku preferencie odvíjali od podstatných vecí, tak by sa dali robiť aj predikcie. Ale tu sa odvíjajú preferencie od vecí, ktoré sa jednoducho nedajú predpovedať, ako boli napríklad výložky predsedu SNS.

Na druhej strane, si nemyslím, že by sa preferencie mali rapídne meniť a tento stav bude pretrvávať až do ďalších volieb. Skôr to vyzerá tak, že sa celá hra začne až tesne pred nimi.


Marián Leško rozhovor autorizoval.

BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti