Keď končia hokejoví velikáni ako Gáborík: Pozrite si najzaujímavejšie momenty jeho kariéry

Marián Gáborík dvíha nad hlavu vytúžený Stanleyho pohár.
Zdroj: Profimedia.sk

V úspešnej kariére mu chýbala len medaila so seniorskou reprezentáciou.

Aj keď sa Mariánovi Gáboríkovi nikdy nepodarilo získať medailu so seniorskou slovenskou reprezentáciou, môžeme ho zaradiť do „zlatej generácie“ slovenských hokejistov. „Brambor“, ako slovenského rýchlika prezývajú, patril k hokejistom s prirodzeným talentom, schopnosťami a vo viacerých aspektoch hry dokazoval svoju výnimočnosť.

Keď Marián Gáborík vo štvrtok oficiálne oznámil koniec svojej hokejovej kariéry, nastal moment, kedy ďalší výnimočný Slovák uzavrel jednu kapitolu. Súčasná generácia slovenských hokejistov momentálne nemá takých výnimočných hráčov, akými sme sa mohli chváliť v čase, keď zámorské klziská ovládali Pálffy, Hossa či Gáborík.

Práve rýchlik spod hradu Mátúša Čáka bol naozaj výnimočným zjavom, čo dokazoval už od mladého veku. Svoje prvé hokejové kroky robil v rodnom Trenčíne, kde sa už v žiackych kategóriách stretol s viacerými budúcimi hráčmi NHL. V jednom tíme sa stretol napríklad s Marcelom Hossom, s ktorým dokonca sedel v škole v jednej lavici.

Podobne ako ďalší slávny slovenský hokejista Marián Hossa, ktorý pred časom taktiež ukončil kariéru, už od mladého veku Gáborík hrával s o rok staršími chlapcami, keďže svojich rovesníkov výkonnostne prerástol.

Krídelník dlho držal rekord, keď bol najmladším strelcom slovenskej hokejovej extraligy. V drese Dukly Trenčín sa mu podarilo skórovať v sezóne 1997/1998 vo veku 16 rokov a 27 dní. Tento rekord prekonal až Dalibor Dvorský v minulej sezóne v drese Banskej Bystrice. Skórovať sa mu podarilo vo veku 15 rokov, 7 mesiacov a 18 dní. K prekonaniu rekordu mladému útočníkovi zablahoželal aj samotný Gáborík.

Dva cenné kovy v reprezentácii v jednej sezóne

Gáboríkova výnimočnosť neunikla ani trénerom mládežníckych reprezentácií Slovenska. V roku 1999 bol ešte len 17-ročný Marián významnou súčasťou tímu slovenskej „dvadsiatky“, ktorá získala na majstrovstvách sveta tejto vekovej kategórie bronzové medaily.

V rovnakom roku Gáborík dosiahol medailový úspech aj s výberom do 18 rokov. Vtedy mladíci rovnako získali bronz. Na tomto turnaji bol práve „Brambor“ hráčom, ktorý mal na úspechu výrazný podiel, keďže bol na tomto turnaji vyhlásený za najlepšieho útočníka a takisto bol aj najproduktívnejším hráčom.

V NHL prerazil hneď po drafte

Rok 2000 bol pre Gáboríka prelomovým. Mladý 18-ročný Slovák na drafte NHL. Jeho meno zaznelo hneď v prvom kole ako tretie v poradí, vybral si ho klub Minnesota Wild.


Zdroj: Instagram/mgaborik12

Hneď od začiatku slovenský útočník ukázal svoje kvality. V nováčikovskej sezóne si pripísal 18 gólov a rovnaký počet asistencií. V nasledujúcom ročníku, keď už bol v NHL etablovaný, si na svoje konto pripísal 67 bodov v 78 zápasoch. V Minnesote strávil dokopy osem sezón. Doteraz mu patrí prvé miesto v histórii klubových strelcov. V sezóne 2007/2008 bol kapitánom tímu a na svoje konto si vtedy pripísal až 83 kanadských bodov.

Zdroj: TASR/AP - Tom Olmscheid

Najpamätnejší zápas v NHL

Dvadsiateho decembra 2007 v zápase Minnesoty proti New Yorku Rangers dosiahol Gáborík mimoriadne vzácny počin. V spomínanom zápase bol doslova hviezdou večera. Na víťazstve Minnesoty sa totiž podieľal piatimi gólmi a jednou asistenciou. Jeho tím vtedy vyhral pomerom 6:3. V bránke Rangers stál fenomenálny Švéd Henrik Lundqvist. Ako znak uznania odniesli spoluhráči Gáboríka z ľadu na striedačku na ramenách.

Gáborík dosiahol 5 gólov v jednom zápase už predtým v drese Dukly Trenčín, avšak dosiahnuť túto bilanciu v najlepšej lige sveta je niečo naozaj nevídané. Gáborík sa vtedy stal druhým Slovákom, ktorému sa podarilo v NHL zaznamenať päťgólový zápas. Pred ním to dokázal Peter Bondra v drese Washingtonu Capitals 5. februára 1994.

Jeho druhým pôsobiskom v NHL bol klub New York Rangers, kde preňho bola najúspešnejšia hneď prvá sezóna 2009/2010, v ktorej získal 86 bodov za 42 gólov a 44 asistencií. K podobnej bodovej bilancii sa dostal aj v sezóne 2011/2012, keď v 82 zápasoch základnej časti si na svoje konto pripísal 76 bodov. Počas svojho pôsobenia u „jazdcov“ z New Yorku však Gáborík zažil aj horšie časy. Pod prísnym a svojským trénerom Johnom Tortorellom nemal na ružiach ustlané a táto nepohoda sa možno podpísala aj na jeho horšej bodovej bilancii v poslednej sezóne v Madison Square Garden.

Následne bol vymenený do Columbusu, kde sa však príliš nepresadil a nenaplnil očakávania, ktoré boli do neho v Blue Jackets vkladané. Pod tento fakt sa pripísali aj časté zranenia, ktoré Gáboríka, bohužiaľ, sprevádzali celú kariéru.

Po krátkom období prišla výmena do Los Angeles Kings, kde náš útočník zažil opäť úspešné obdobie, ktoré vyvrcholilo ziskom Stanley cupu v roku 2014.

Zafungovala spolupráca s Kopitarom

V Los Angeles našiel Gáborík opäť svoju formu z dresu Minnesoty. Výrazný podiel na tom mal aj slovinský hviezdny útočník Anže Kopitar, s ktorým si „Brambor“ hneď porozumel. Kopitar bol presne ten hráč, ktorého strelec ako Gáborík k sebe potreboval. Obaja hráči mali cit pre hru a ich spolupráca fungovala aj naslepo.

Všetko to vyvrcholilo práve počas playoff v sezóne 2013/2014. Náš útočník sa konečne dočkal Stanley cupu, na ktorého zisku sa podieľal naozaj výrazným spôsobom. So 14 gólmi sa stal najlepším strelcom playoff NHL.

Po úspešnom ťažení podpísal s Los Angeles nový kontrakt na 7 sezón. V Kalifornii strávil ešte tri kompletné sezóny, v ktorých sa dosť často boril so zraneniami a najmä pre to dlho hľadal svoju formu, ktorá už nebola taká ako počas úspešného playoff.

Od Gáboríka sa vždy očakávali najmä góly. Rodení strelci, akým bol aj Gáborík, to majú vždy o niečo náročnejšie. Nemôžu si dovoliť zaváhať. Strelci musia pre tím odovzdávať vždy tú najťažšiu prácu, a to je strieľanie gólov.

Posledným pôsobiskom slovenskej hokejovej legendy bola Ottawa Senators, v drese ktorej nastúpil len na 16 zápasov. V ďalšom pokračovaní hokejovej kariéry mu potom už zabránilo zranenie chrbta.

Zdroj: TASR/AP - Jae C. Hong

Kontrakt mu však platil aj ďalšie sezóny, a tak ho Ottawa zapísala na listinu dlhodobo zranených hráčov. Pred sezónou 2020/2021 sa vedenie „senátorov“ rozhodlo vymeniť Gáboríkov kontrakt do Tampy Bay. Vďaka tejto výmene sa Gáborík stal opäť súčasťou tímu, ktorý získal Stanleyho pohár. Meno slovenského kanoniera však na ňom vyryté nie je, pretože v drese Tampy Bay, pochopiteľne, neodohral žiadny zápas.

V seniorskej reprezentácii zostal bez medaily

Marián Gáborík reprezentoval Slovensko na šiestich majstrovstvách sveta a dvoch olympijských hrách, avšak medailu sa mu v seniorskej kategórii v reprezentačnom výbere získať nepodarilo. Najbližšie k nej bol na olympiáde vo Vancouveri v roku 2010, keď sa naši reprezentanti dostali až do semifinále. V tesnom zápase vtedy nestačili na Kanadu a v súboji o bronz stratili vedenie po dvoch tretinách. V nešťastnom zápase Slovensko podľahlo Fínsku 5:3.

Zdroj: Profimedia.sk

V mladom veku urobil gesto, ktoré pomáha mladým hokejistom

Marián Gáborík ukázal svoju veľkosť už v mladom veku. Vďaka svojim výkonom získal v NHL kontrakt a zarobil dostatok financií, ktoré sa rozhodol investovať do výstavby hokejovej arény v Trenčíne, v areáli jeho bývalej základnej školy.

Štadión dokončil už v 23 rokoch za podpory otca Pavla a brata Branislava. Dodnes táto aréna funguje a slúži mladým hokejistom na rozvíjanie ich hokejových zručností. Samotný Gáborík považuje arénu za svoju srdcovú záležitosť. Okrem toho počas leta pravidelne organizuje hokejovú školu Mariána Gáboríka pre mladých hokejistov a deti, ktorí sa zdokonaľujú pod vedením viacerých hokejových odborníkov.

Aj prostredníctvom tejto investície naďalej prispieva k rozvoju hokejovej mládeže na Slovensku. Možno aj vďaka nemu bude mať Slovensko v budúcnosti ďalších úspešných hráčov a reprezentantov. Je to však beh na dlhé trate a je potrebná systematická, koncepčná a dlhodobá práca.

BRATISLAVA/tvnoviny.sk

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na VOYO

K téme Hokej

Dôležité udalosti