U nás neznámy, v Anglicku vravia, že je famózny. Má 19, chytá Premier League 2 a chce hrať za Slovensko (rozhovor)

U nás neznámy, v Anglicku vravia, že je famózny. Má 19, chytá Premier League 2 a chce hrať za Slovensko (rozhovor)
Hugo Fisher. Zdroj: Archív respondenta

Anglickí experti sa nadchýnajú, že je fantastický a spoluhráči o jeho zákrokoch hovoria, že sú svetové. No pre fanúšikov spod Tatier má aj tak najväčšiu hodnotu informácia, že 19-ročnému brankárovi v službách Brightonu veje pri britskom priezvisku aj slovenská vlajka.

Vyrastá v akadémii jedného z najlepších klubov Anglicka, navyše pod dohľadom borcov ako James Milner, Danny Welbeck, Ansu Fati či Adam Lallana.

Hugo Fisher v mládežníckej Premier League naposledy vynuloval rovesníkov zo Swansea, predtým exceloval pri víťazstve nad Liverpoolom.

A okrem neprehliadnuteľného talentu má gólman so slovenskými koreňmi aj inú výbornú vlastnosť - nezabúda, kde sa narodil.

Také podmienky nemá ani Arsenal

Ako ste sa spod Bojnického zámku dostali do Spojeného kráľovstva?

Narodil som sa v Bojniciach, býval v Prievidzi, aj tam chodil do škôlky, no toto obdobie si pamätám len matne. Mamina je Slovenka, otec Brit. Zomrel, keď som mal tri roky a mama sa rozhodla, že Anglicko pre nás bude lepšie. Jej kamaráti nám následne pomohli so sťahovaním. Ale na Slovensko chodievam často, napríklad v júni som sem prvýkrát cestoval sám.

A na perfektnej slovenčine poznať, že je u vás doma zrejme bežná bilingválna komunikácia.

Práveže vôbec. Všetko, čo viem, mám napočúvané z rozhovorov mojej mamy a starých rodičov. Ich dialógy si v hlave vždy uložím a potom sa podľa nich snažím rozprávať. Jazyky sú moje, v škole som mal áčko aj z latinčiny.

Od (starých) rodičov ste odpozorovali aj športovú vášeň?

Asi áno. Mama, babka i dedo hrávali basketbal, ja som tiež vždy chcel robiť šport. Skúšal som všetko, od rugby až po kriket, ale keď žijete v Anglicku, prvou voľbou je automaticky futbal. Ten mi šiel najlepšie, a tak to zostalo.

Hlásili ste sa hneď do Brightonu alebo začínali „z ulice“?

Najprv som ako stredopoliar hral s rovesníkmi „Sunday league“ - amatérsku, takpovediac „nedeľnú ligu“. No to ma po čase začalo nudiť a chcel som ísť do brány. Prihlásil som sa na jeden kemp, kde sa Brightonu zranil brankár, tak som sa ponúkol. Zrejme sa im páčilo, lebo ma hneď pozvali na skúšku a po pár týždňoch chceli, aby som v klube zostal. Mal som vtedy desať rokov a už to bude takmer desať, čo nosím bielo-modré farby.

Prečítajte si tiež:

S akými hviezdami ste vyrastali?

Napríklad majstrovstvá Anglicka medzi školami sme vyhrali spoločne s Davidom Ozohom, ten už hrá Premier League za Crystal Palace, Aronom Sasuom z Wimbledonu či Jackom Hinshelwoodom, ktorý každý týždeň naskakuje za áčko Brightonu. Čo sa týka súperov, od Manchestru United až po Chelsea som hral proti všetkým chalanom z môjho ročníka. Spomeniem trebárs Lea Castledinea z prvého tímu „Blues“.

Pre porovnanie priblížte slovenskému čitateľovi, ako funguje akadémia jedného z desiatich najlepších klubov v Anglicku.

Neviem ako slovenské kluby, no tu ako desaťročný trénujete dva- alebo trikrát za týždeň, plus jeden deň dostanete voľno v škole, aby ste mohli trénovať dvojfázovo. Od dvanástich máte celodennú ospravedlnenku dvakrát za týždeň, plus ďalšie dva klasické večerné tréningy. A od sedemnástich či osemnástich ste vo futbale takpovediac na „full-time“, hráte za peniaze a namiesto klasického štúdia sa učíte, ako byť profesionálnym futbalistom.

A športový komplex?

Čo sa týka areálu, máme tu doslova všetko, navyše na jednom mieste. Keď som začínal, áčko Brightonu ešte pôsobilo len v Championship, druhej najvyššej súťaži, no aj tak tu bolo desať ihrísk. Teraz má len prvý tím štyri vyhrievané a akadémia dve, ktoré spĺňajú najvyššie kritériá, jedno dokonca kompletne pokryté. Obrovská tréningová plocha je vyhradená aj čisto pre brankárov, jeden náš tréner, ktorý pôsobil v Arsenale, povedal, že takú nemajú ani tam.

V posilňovni nájdete čokoľvek, navyše máme špeciálne fyzio, akúsi mašinu, pomocou ktorej môžete naraz ľadovať a „stlačiť“ nohy bez toho, aby ste sa celý núrali do mrazivej vane. A to nie je lacná záležitosť. Nachádza sa tu aj spa s horúcimi a studenými bazénmi či saunami. Skrátka najvyššia kvalita, akú si dokážete predstaviť.

Prečítajte si tiež:

Spoluhráči vraveli, že moje zákroky boli svetové

U nás hrajú oficiálne súťaže už mladší žiaci. No na ostrovoch je to pravdepodobne iné.

My to tak nemáme. Občas nejaký turnaj, ale to zvyčajne raz za rok, inak až po kategóriu U18 hráte iba priateľské zápasy, ktoré výsledkovo vlastne neznamenajú nič. Ale ani potom sa situácia príliš nemení. Samozrejme, chcete vyhrávať, ale v prvom rade sa individuálne zlepšovať. Povedal by som, že váha troch bodov vzrastá až v U21. Zlé výsledky prekážajú hlavne manažérom, lebo ich práca podľa čísel nevyzerá oslnivo.

Za osemnástku ste chytali od júla 2021 do minulého leta. Ako sa vám darilo?

Vyhrali sme Premier League Cup sedemnásťročných. No najviac pre mňa znamená vlaňajšie čisté konto proti Leeds. Nebol to síce veľký zápas, ale ja som cítil obrovský tlak, pretože sa na mňa bola pozrieť mama i starí rodičia zo Slovenska. Vytiahol som veľa dobrých zákrokov, vyhrali sme 4 : 0. Bol som veľmi šťastný.

Počas dvoch rokov ste si pripísali desať štartov. Nenariekali ste, že je to málo?

V bráne sa mi darilo, no tréner ma do nej akosi nechcel púšťať. Bol som trojka, a preto som každý štart vnímal ako finále Ligy majstrov. Aj keď som v priateľskom stretnutí naskočil hoci na tridsať minút, snažil som sa ako o život, lebo mi moja pozícia prekážala. Tento tréner po roku a pol skončil, a tak som už vo svojom ročníku voľba číslo jeden.

Od začiatku ročníka ste už teda súčasťou „dvadsaťjednotky“ v najvyššej mládežníckej súťaži, teda Premier League 2. Máte za sebou víťazný debut proti Liverpoolu (4 : 2), museli ste „za trest“ aj spievať pred ostatnými či prispieť do tímovej kasy?

Nie, nie. Spievame, len keď sa k mužstvu pripojí úplný nováčik.

Ale bol to zvláštny pocit. Nastupoval som po relatívne dlhej odmlke, ktorá trvala od konca októbra, navyše proti Liverpoolu, čo je vždy veľká vec. Tréneri si všimli, že dlhodobo podávam dobré výkony, a tak prišla šanca, z ktorej som chcel vyťažiť maximum. Pravdupovediac, nastúpili za nás aj 15-roční chlapci, nečakali sme, že vyhráme. No ukázali sme charakter, urobili, čo bolo v našich silách a zvíťazili 4 : 2. Polčas sa pritom po hlúpych chybách a nedôraznom bránení pre nás končil nepriaznivo 1 : 2. V utorok som zasa vylapal nulu proti Swansea. Vyhrali sme 1 : 0, zásahom z 95. minúty.

Ste brankár, ktorý na spoluhráčov naziape za každú maličkosť, alebo tím po chybách skôr burcuje?

Mojím idolom je Iker Casillas. Ikona. Nízky, rýchly, má profil ako ja. Bol kapitánom Realu Madrid i španielskej reprezentácie, snažím sa byť rovnaký líder, na ihrisku i mimo neho. Po spoluhráčoch veľa kričím, to musí byť, ale nie v zlom, práve naopak. Upozorňujem na prvý kontakt s loptou, robím im zadné oči. Snažím sa, aby vo mne našli oporu a na pľaci pociťovali komfort. Keď poslúchajú, máte to ľahšie aj vy medzi žrďami. Dokážete chytiť i nemožné, hráči pred vami sa cítia byť nezastaviteľní a pohoda celého tímu putuje nahor. A potom vyhrávate, dobrým príkladom je Liverpool. Spoluhráči vraveli, že moje zákroky boli svetové.

Vzhľadom na to, že len v kategórii do 21 rokov máte dvoch brankárskych kolegov, sa asi nemusím pýtať, aká je na Amex Stadium konkurencia.

Obrovská. Navyše vedenie teraz kúpilo z Austrálie ďalšieho brankára, môj ročník. Ale neprekáža mi to. Som si dobre vedomý, že každý deň makám na sto percent. A tiež toho, že keď makám na sto percent, som lepší.

Povaha Milnera či Welbecka? Výborná. Gilmour je ako ja

Svoje šance stáť v bráne A-tímu teda vidíte pozitívne?

Šanca je malá, nielen pre mňa, pre všetkých. Hráčov hrá desať, brankár je jeden. Musím nonstop trénovať, ak chcem byť ten jeden ja. Spravím všetko pre to, aby to vyšlo. A keby nie, nech aj tak zakotvím čo najvyššie.

S áčkom už pravidelne trénujete?

Áno, často. A to je úplne iný štandard.

Akí ľudia sú hviezdy ako Ansu Fati, Danny Welbeck, James Milner, Billy Gilmour či Adam Lallana?

Výborní. Welbeck, Milner, Lallana a celkovo tí starší mladým veľmi ochotne pomáhajú s adaptáciou. Tiež si miesto vybojovali v mladom veku, vedia sa vcítiť do vašej pozície. Avšak na oplátku im musíte odovzdať sto percent, lebo vždy chcú všetko vyhrať. Keď im sto percent nedáte, tak si už neprajú, aby ste chodili znova. Mne sa to nestalo, ale mnohým iným áno. Naopak, keď vidia, že idete do plných, pomáhajú vám, aby ste do áčka mohli ísť znova a znova. Potom máte zrazu na stole výhodnejší kontrakt a tak ďalej.

Fati nemá bohvieakú angličtinu, máločomu rozumie. Ale je milý, vždy pozdraví, aj sa spýta, ako sa mám. S Gilmourom sme raz hrali golf, on je ako ja, mladý, so zmyslom pre humor. Pochádza zo Škótska, takže sa taký už narodil.

Prečítajte si tiež:

Aj vám niektorá z opôr Brightonu radila osobne?

Brankárska jednotka Jason Steele. Má 33 rokov, zažil už všetko, o futbale sme sa veľa rozprávali. Ako sa cítim, čo musím robiť a takéto prirodzené veci. Opakovane mi pripomínal, že aj keď som sa z trojky vypracoval na jednotku, nič sa pre mňa nemení. Že si nesmiem veci zľahčovať a naďalej makať, akoby som bol stále voľba číslo tri. Všetko buď na maximum alebo vôbec.

Nadviazali ste kontakt aj s hlavným trénerom Robertom De Zerbim? Respektíve jeho predchodcami?

Počas tréningu áno, ale nie veľa. Má na starosti iné veci. Náš kouč nám však vštepuje presne tie isté veci. Hráme ako prvý tím, takže už presne viem, ako chce De Zerbi hrať a čo vyžaduje od brankára.

Slovenská repre? Bolo by mi cťou

Na jeseň ste zbierali prvé skúsenosti s mužským futbalom krátkym hosťovaním v šiestoligovom Weymouthe. Šéf lavičky Bobby Wilkinson bol z vás nadšený, vravel, že ste fantastický a máte veľký potenciál i budúcnosť. Vaše pocity?

Tento angažmán mi veľmi pomohol. Všestranne. V Brightone som bol trojka, potreboval som hrať, získať späť sebadôveru a opäť chytať na dobrom leveli. Mužský futbal je od akadémie diametrálne odlišný, tešil som sa, no mal i trému.

Tá však opadla po víťaznej premiére. Nastúpil som aj pred 6,5-tisíc divákmi, čo sa niekedy nestáva ani v League Two (štvrtá najvyššia anglická súťaž, celosvetovo vnímaná ako profesionálna, pozn. red.) a to je pre 19-ročného brankára minimálne pôsobivé.

Moje výkony vo Weymouthe sledovali aj tréneri z Brightonu. A ich reakcie? Vau, ten je skutočne výborný. Asi to dosť zmenilo ich pohľad na moju osobu.

Aj z toho mi vychádza, že s vami do budúcna bezpochyby rátajú. Šanca preraziť v áčku vôbec nemusí byť taká nízka, ako tvrdíte.

Nemôžem to tak brať, prihodiť sa môže čokoľvek. Prvý tím má šiestich gólmanov, z toho traja hosťujú. Neviem, ako s nimi vedenie naloží. No viem, že s áčkom aj inde zakaždým budem trénovať tak, aby som ich vytlačil. Už teraz, keď hráme minihry, chcem inkasovať menej gólov než Jason Steele.

Navyše, pri pohľade na prestupovú politiku Brightonu a jeho posledné predaje, keď z neznámych hráčov typu Trossard, White, Cucurella, Caicedo či Mac Allister vyrobil drahé hviezdy, si určite dobre uvedomujete, na akom skvelom mieste zdokonaľujete svoje vlastnosti.

Pripomínajú nám azda každý deň, že akadémia Brightonu má, podľa štartov, v Premier League či Európskej lige najviac odchovancov. Alebo sa, posledné roky, minimálne pohybuje na špici.

V peňaženke nosíte aj slovenský pas. Ak by vám Brighton ponúkol možnosť hosťovať v nejakom slovenskom klube, šli by ste do toho?

Áno, keby to bol kvalitný tím s dobrým herným štýlom, prečo nie? Viackrát som nad tým premýšľal. Rád by som hral na Slovensku, ak nadíde vhodná doba.

Prečítajte si tiež:

Máte aj prípadnú preferovanú adresu?

Asi Slovan, veď každý rok oslavujú titul. Niké ligu sledujem, hráčov síce menej, ale kluby poznám. Bol som milo prekvapený, že na Slovensku chytá napríklad Milan Borjan.

A čo slovenská reprezentácia?

Bolo by mi cťou. Chcem reprezentovať Slovensko. Mama odtiaľ pochádza, starí rodičia takisto, nevidím žiadny protistojný dôvod. Rád by som futbal hral pre nich. Keby som reprezentoval Anglicko, určite by boli šťastní, no ak by som obliekal dres slovenského národného tímu, pre moju rodinu by to bolo špeciálne. Priezvisko Fisher mám po otcovi, v slovenskej reprezentácii by som na chrbte hrdo nosil Michalík, po mame. Navyše, jazyk pre mňa nie je bariéra.

No nemáte pocit, že ste na obzore slovenských realizačných tímov trošku zabudnutý?

Dúfam, že o mne vedia. No nemyslím si, že majú prehľad o tom, aký dobrý som nohami a tak ďalej. Môj profil je iný než u klasických brankárov, možno nemeriam 196 centimetrov, ale keby som bol zlý, nechytám za Brighton. Chcel by som, aby ma videli chytať a vedeli, že so mnou môžu počítať. Mám dosť skúseností na to, aby som sa prispôsobil akémukoľvek hernému štýlu. Som pripravený adaptovať sa na čokoľvek.

Čo myslíte, registruje Calzona Fishera?

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo

K téme Exkluzívne

Súvisiace témy

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.