Narodil sa na Kramároch, je lepší ako Neuer. Kapitán kráľa Bundesligy i o tom, prečo nechytá za Slovensko (rozhovor)

Narodil sa na Kramároch, je lepší ako Neuer. Kapitán kráľa Bundesligy i o tom, prečo nechytá za Slovensko (rozhovor)
Lukáš Hradecký. Zdroj: Profimedia.sk

Na svet prišiel týždeň po Nežnej revolúcii, stránky dejepisu už jedným veľkým prevratom zaplnil a rozpísaný má ešte väčší. Lukáš Hradecký doviedol Fínsko k premiérovej účasti na majstrovstvách Európy a teraz môže Bayeru Leverkusen vychytať bundesligový titul ako prvý kapitán v 120-ročnej histórii. Navyše s lepšími číslami než Manuel Neuer.

Keď ho rodičia zobrali do Fínska, po slovensky ledva vedel povedať mama a tata. Napriek tomu by mu za exkluzívny rozhovor pre TVNOVINY.sk tlieskal aj Štúr.

„S našimi hovorím prevažne po slovensky, do tretej či piatej triedy som s maminou povinne písal diktáty i životopis. Aj pivo si dám len na Slovensku, hoci české, lebo Fíni majú otrasné, neviete si predstaviť,“ smeje sa muž veľkých okamihov, ktorý pod Tatrami raz musel aj utekať pred medveďom.

A nech bolo v severskej krajine hoci tisíc zamrznutých jazier, s bratmi tak či onak siahli po lopte. A pokojne by si kopali i na ľade. Zrejme preto onedlho Lukáša Hradeckého v Dánsku ocenili prezývkou „Pán Čisté konto“, vo Fínsku titulom športovec roka 2020 a v Nemecku rangom špičkového gólmana.

Keby kedysi kývol na ponuku Manchestru United, kde si ho vyžiadal sám Sir Alex Ferguson, možno by dnes s Leverkusenom neboli jediným nezdolaným tímom v top piatich ligách sveta. Pravdepodobne ukončujúcim vyše dekádovú hegemóniu Bayernu.

Celkom fajn na chlapca z bratislavských Kramárov, ktorý v hokeji fandí jedine Slovensku. Prečo ho teda nereprezentuje vo futbale?

Srdciarov, akým Lukáš Hradecký bezpochyby je, môžu fanúšikovia iba zbožňovať. Zdroj: Profimedia.sk

Vyrastali ste v krajine zasľúbenej hokeju a váš otec sa profesionálne venoval volejbalu. Ale z jeho troch synov sa paradoxne stali futbalisti. To vám prešlo bez problémov?

Aspoň on to tvrdí, že bol profesionál, ja si tieto časy nemám šancu pamätať. Ale minimálne poloprofesionál asi áno, keď sa naši kvôli tomu museli presťahovať do Fínska (smiech). Hrávali sme všeličo, mali sme aj hokejky, veď jazerá bývali počas dlhých zím zamrznuté stále. No futbal nás skrátka bavil viac. Ja som začal ako prvý a bratia sa pridali. Bolo evidentné, že talent naň máme všetci.

Do sídliskového klubu ste sa najprv hlásili ako útočník. Potom mladší bratia, dnes ligoví stopéri Tomáš a Matej, nemali na veľkom dvore komu kopať, tak ste sa ako najstarší obetovali?

Presne tak. Na začiatku som aj strelil pár gólov, ale i rýchlo pochopil, že som lenivý ako pes a behanie veru nie je pre mňa. Takže v tímovom športe pripadal do úvahy iba brankár. Pamätám si, že sme hneď rok alebo dva nato vyhrali sídliskový šampionát a olievali sa detským šampanským.

A v januári 2009 vás už z ligového TPS Turku, ako tínedžera a veľký talent, kupovali do Dánska.

Už som síce nebúchal šampanské pre deti, ale bol to velikánsky krok, veď vlastne až vtedy som vstúpil do brán profesionálneho futbalu. Aby som to ujasnil, fínska najvyššia súťaž má trochu nižšiu kvalitu ako trebárs slovenská, preto keď chce Fín spraviť dobrú kariéru, je lepšie odísť do zahraničia. Mne sa to podarilo už v mladom veku (19), začo som veľmi vďačný.

V Esbjergu vás volali „Pán Čisté konto“ a vyhlásili za najlepšieho brankára dánskej ligy. Klub z prístavného mesta ste dokonca uprednostnili aj pred Manchestrom United, a to si legendárny Sir Alex Ferguson osobne želal, aby ste na Old Trafford zostali. Prečo?

Keby sa ma spýtal priamo on, asi by som nemal odvahu ho odmietnuť. Keď som bicyklom šiel na prvý tréning a videl prichádzať Edwina van der Sara, Waynea Rooneyho alebo Nemanju Vidiča, iba som nechápavo pozeral, čo sa to vlastne deje.

Vedeniu som sa zrejme zapáčil, no vedel som, že ako tretí alebo štvrtý brankár v poradí budem nastupovať prevažne za rezervu v tretej či štvrtej lige. Post jednotky v Dánsku mi ako 20-ročnému pasoval viac. Navyše, dostal som kontrakt na štyri sezóny, bolo čudné, že ma na takúto skúšku vôbec pustili, možno chceli zarobiť. Ale povedal som, že nikam nejdem.

Pri zahryznutí do nemeckého pohára už vedel, že prestupuje. Zdroj: Archív respondenta

A odvtedy futbalovo iba rastiete. Keď ste v roku 2018 Frankfurtu vychytali triumf v nemeckom pohári, váš transfer do Leverkusenu bol už hotová vec. Krátko po príchode do BayAreny ste v jednom rozhovore prorokovali, že s týmto tímom môžete raz dokázať veľké veci. Dnes sa to musí krásne počúvať, však?

Veru, asi som bol vtedy opitý. Žartujem, som skutočne rád, že to, čo som videl na mužstve pred šiestimi rokmi, stále pretrváva. Mal som na mysli, že Bayer každoročne hrá pohárovú Európu, veď od môjho príchodu sme nikdy neskončili horšie ako šiesti.

Ale ani bundesligový „bronz“ zo sezóny 2021/22 sa nedá porovnať s tým, čo predvádzate teraz.

Vyzerá to veľmi dobre, môžeme prekonať azda všetky sny, aké som kedy mal. Veď konkurujeme Bayernu Mníchov, ktorý Nemecku vládol jedenásť rokov, strašná tyrania. A to nie je malá vec.

Kde Leverkusen nabral takú formu, že prehral naposledy 27. mája 2023 a v tejto sezóne je v top piatich svetových ligách jediným nezdolaným tímom? A do akej miery je odpoveďou Xabi Alonso?

Pominulé roky sme na to nemali káder, no klub cez leto podpísal výborných hráčov, prišli Xhaka, Grimaldo či Boniface, z ktorých sú ťahúni. No, samozrejme, veľkú časť úspechu tvorí tréner. Pocítili sme to okamžite. Pred jeho príchodom sme nemali žiadne sebavedomie. A teraz?

Tie tréningy, tá intenzita, každodenná energia, kvalita... On neprestane, nonstop burcuje, pozitívne kričí, ani na okamih nepodlezie stanovenú úroveň. Asi tak to mali v Liverpoole či Reale Madrid, alebo kdekoľvek hrával, to musí byť dôvod, prečo sa tým tímom darí toľké roky. A teraz to zažívame my. Bol mimoriadny futbalista a všetko, čo sa naučil ako hráč, nám vštepuje z pozície šéfa lavičky. Kultúra je tu úplne iná než kedykoľvek predtým.

V kabíne je šarmantný a veľmi komunikatívny, ovláda veľa jazykov, plynule hovorí španielsky, nemecky aj anglicky. Hrá s otvorenými kartami, je úprimný, veď aj keď občas pošle do brány môjho náhradníka, vždy so mnou všetko prekonzultuje a vysvetlí. Nerobí zo seba frajera, je ľudský. Zbožňujeme to.

Keď na tréningu kopne do lopty, vidieť, že to stále má v nohe?

Jasné. Aj na sociálnych sieťach nájdete „iks“ videí, ako s prehľadom otáča hru alebo rozdáva pasy. Keď nacvičujeme defenzívne štandardky, zahráva ich výlučne on. Či mi niekedy dal aj gól? A koľko! Ale to tam nemusíte písať (úsmev).

Čo naučil vás ako brankára?

Pravdupovediac, gólmanom sa do kaše príliš nemieša. Jasné, nejaké taktické aspekty ako otváranie hry, vnímanie priestorov, prihrávky, do toho mi trochu hovorí, ale veci okolo chytania necháva na iných. To si na ňom takisto vážim, predsa len, brankársky svet je úplne odlišný.

Máme naozaj výborný vzťah. Ako kapitán s ním pravidelne komunikujem, pýta sa ma, ako sa cíti manšaft, či potrebujeme voľno a tak ďalej. Proste veterán, ktorý rozumie tomu, čo hráči potrebujú.

Vzájomný rešpekt, ale najmä priateľská a spoločná túžba po úspechu. To je vzťah Lukáša Hradeckého a Xabiho Alonsa. Zdroj: Profimedia.sk

Po výhre 3 : 0 nad Bayernom Mníchov ste ho práve vy vytiahli na oslavy s fanúšikmi pod tribúnou. Už sa v Leverkusene, síce dvanásť kôl pred koncom, ale zato s osembodovým náskokom, nahlas spomína titul?

Klamal by som, keby som povedal nie. Samozrejme, nikto nemá nafúkané vyhlásenia, ale veríme si a je blbosť tvrdiť, že nad tým nepremýšľame a nesnívame. Realita je taká, že ak by sme s týmto náskokom nedošli do víťazného konca, bolo by to veľké sklamanie. Áno, pred sezónou by druhé miesto bral azda každý, ale s tým, ako momentálne hráme... Už to je úspech sám osebe!

Bayeru môžete ako kapitán vychytať prvý titul v 120-ročnej histórii klubu. To znie celkom fajn, nie?

Keď to nazvem slovensky – sen jak hovado. A teraz slušne. Znie to tak, že by som tomu pred sezónou neveril. A stále úplne neverím, že takú pozíciu fakt máme a niečo také je možné.

Viete za roky menovať najlepšieho útočníka, akému ste čelili? Predpokladám, že Harry Kane, ktorému vaša defenzíva naposledy nedovolila ani ťuk, to nebude.

Haalanda som zažil len párkrát, no už v Dortmunde bol fantastický a silný ako kôň. Ale najkomplexnejší je pre mňa Lewandowski, ten mi gólov strelil ozaj dosť.

Už ôsmy rok sa radíte k top brankárom Bundesligy. No pri pohľade na aktuálne čísla, najmenej inkasovaných gólov (15) a najviac čistých kont (10) len svedčí o tom, že v tejto sezóne nemáte konkurenciu. Aké je to byť lepší než Manuel Neuer?

Rozosmiali ste ma. Porovnávať sa s Manuelom nie je spravodlivé, mal vážne zranenie. Štatistiky hovoria peknou rečou, ale tie individuálne ma príliš nezaujímajú, chcem nimi len pomôcť spoluhráčom. Fungujeme ako tím a to je kľúčové.

Vlani som nepodával také výkony ako teraz, možno preto ani mužstvo nešliapalo tak, ako šliape dnes. Je to symbióza. Na bránu už nejde toľko striel, chalani mnohé zablokujú, za našou obranou sa mi fakt chytá skvelo. Aj keby som na konci ročníka, povedzme, mal titul a horšie čísla než Neuer, bral by som to všetkými desiatimi.

Bude z toho prvý bundesligový titul v 120-ročnej histórii Leverkusenu? Zdroj: Archív respondenta

Záujemcovia sa na letnom trhu pre zisk Wirtza, Frimponga či Grimalda aj pretrhnú. Vy kariéru plánujete ukončiť u „farmaceutov“ alebo by ste sa ponuke od giganta nebránili?

Pravdupovediac, o väčšom klube ako je Leverkusen, som nikdy ani nesníval. Slušnú ponuku by som riadne zvažoval, ale faktom ostáva, že sa tu mám vynikajúco. Som kapitán, aj preto je reálne, ak to futbalový boh dovolí, že kariéru ukončím v BayArene.

Na druhej strane, vždy som si chcel zahrať s bratmi. A tí možno budú pôsobiť práve na Slovensku. Pochádzame z Bratislavy, mám tam obe babky, napríklad Slovanu by som v správnom čase určite nedal košom. Uvidíme, ak Maťo odohrá dobrú jar v Skalici, udiať sa môže všeličo. Rád by som si raz zahral v rodnej krajine, to bezpochyby. Nemám pred tým absolútne žiadne zábrany.

Viackrát ste vyhlásili, že ste za Fínsko vždy túžili chytať proti Slovensku. Prečo nie radšej za Slovensko proti Fínsku?

Na slovenské korene som veľmi hrdý, je to nádherná krajina, ale futbalovo ma vychovali vo Fínsku. Vždy to bude takto, nie naopak.

Často ste mali oveľa vyššiu hernú prax než Martin Dúbravka alebo Marek Rodák. Takže ste nikdy nechceli reprezentovať rodnú vlasť? Respektíve, neponúkol vám dres s dvojkrížom Slovenský futbalový zväz?

Táto téma nikdy nebola na stole ani z mojej strany, ani zo strany SFZ. Za seniorskú reprezentáciu Fínska som debutoval v celkom mladom veku a potom vám už FIFA nastúpiť za iný národný výber neumožňuje. S „Hecom“ Dúbravkom sa poznáme, on aj Rodák sú výborní brankári.

Teraz mám 34, ale neviem, či by som zmenil názor, keby mi zo zväzu zavolali napríklad v dvadsiatich. Asi by som len slušne poďakoval. Jednoducho, cítim sa byť viac Fín než Slovák (úsmev).

No keď ide o hokej, ste vraj Slováčisko ako repa. Boli ste ním aj počas MS 2011, keď Fíni na Slovensku brali po 16 rokoch zlaté medaily?

Samozrejme. Slovenský hokej ma vždy akosi bavil viac. Žigo Pálffy, Peter Bondra - moji hrdinovia.

Ako asi len chutil ten historický prvý postup na EURO... Zdroj: Profimedia.sk

Suomi nikdy nehrali taký futbal ako za vašej éry. Okrem iného, doviedli ste ich k historicky prvému postupu na majstrovstvá Európy, aj preto vás severská krajina zvolila športovcom roka 2020. Keď na misky váh postavíme slovenský a fínsky národný tím, vznikne medzi nimi veľká vzdialenosť?

Ťažká otázka. Slováci sú na papieri určite kvalitnejší, majú technickejších hráčov a nebezpečnejšiu ofenzívu, oprávnene sa kvalifikovali na EURO. My sme zase lepší oproti tomu, čo pri našich menách zvyknú uvádzať cenovky. Možno nehráme najkrajší futbal, ale sme tímoví a pre súperov zakaždým nepríjemní.

Škoda, že som sa so Slovenskom ešte nikdy nestretol v kvalifikácii, avšak naposledy nás v prípravnom zápase zaslúžene dali do laty. Výsledok ma veľmi netešil, ale stretnutie s chalanmi áno. Vždy je pekné prehodiť slovko po slovensky.

Obzvlášť s takou výbornou slovenčinou, akú máte vy. V Bratislave ste vraj raz museli aj utekať pred medveďom, to je pravda?

Raz som cez leto v rámci individuálnej prípravy šiel behať k Železnej studienke. Dodnes si nie som úplne istý, či to bol medveď, niečo sa tam pohybovalo, možno len, ja neviem, veľký pes? Ale radšej som to nezisťoval.

Aj tomuto zakopnutiu Bayernu (2 : 3 proti Bochumu) sa Lukáša Hradecký zaiste len potešil:

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo

K téme Exkluzívne

Súvisiace témy

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.