Verí mu Calzona? Odpisovaný Pekarík je ako Ronaldo, môže tromfnúť aj Hamšíka (rozhovor)

Verí mu Calzona? Odpisovaný Pekarík je ako Ronaldo, môže tromfnúť aj Hamšíka (rozhovor)
Peter Pekarík má na konte už 125 reprezentačných štartov. Spomedzi aktívnych hráčov nad ním v tejto štatistike nie je nik a celkovo len Marek Hamšík (138). Zdroj: Profimedia.sk

Má 37, no dvojfázové tréningy stále zvláda ľavou-zadnou. Hodinu pred nimi i hodinu po nich sa potí v posilňovni, potom večer príde domov a cvičí znova. Nekompromisná životospráva Petra Pekaríka pripomína Cristiana Ronalda, zrejme preto jeho meno už 17 rokov v reprezentácii nechýba. Verejnosťou omieľanú vetu, že Slovensko má problém s pravou obranou, sa teda žiada trochu pozmeniť. Slovensko s pravou obranou môže mať problém, až keď reč príde na jeho nástupcu.

V národnom drese atakuje rekord Mareka Hamšíka, v ére samostatnosti reprezentoval na všetkých troch veľkých šampionátoch a o necelé dva mesiace sa (ako jediný s Jurajom Kuckom) zúčastní aj na tom štvrtom.

Cíti aj po zranení a napriek absentujúcej zápasovej praxi stále dôveru trénera Calzonu ako voľba číslo jeden? Komu by na pravej obrane najradšej odovzdal žezlo? A čo jeho futbalový návrat na trávniky slovenskej ligy? Alebo nebodaj zvažuje koniec?

Exkluzívne pre TVNOVINY.sk odpovedá bundesligový šampión zo sezóny 2008/09.

Prečítajte si tiež:

Lebo „Berlínska cesta“. Aj v zime mal tri ponuky

Prípravný duel s Rakúskom ste nedohrali pre zranenie pravého stehenného svalu, v piatok ste sa však po štvorzápasovej odmlke znova objavili na súpiske Herthy. Takže už ste stopercentne fit?

Áno, po zdravotnej stránke je u mňa všetko opäť v absolútnom poriadku. S tréningovým procesom som začal vlastne hneď, tri dni po zranení, popri fyzioterapiách sa mi špeciálne venoval kondičný tréner, ktorý mi vypracoval individuálny plán a zaťaženie na každý deň. Momentálne som už dva a pol týždňa v plnom nasadení s mužstvom a po fyzickej stránke nepociťujem žiadne limity, kondičný výpadok či tréningový deficit.

Fanúšikovia sa teda o vašu účasť na štvrtom veľkom šampionáte obávať nemusia.

Nie, nie, v tomto smere vyzerá všetko fajn. Nemci kladú veľký dôraz, aby ste sa po akomkoľvek zranení vrátili k mužstvu stopercentne pripravený. Prispôsobia tomu i veľmi náročné tréningy, až by sa to dalo prirovnať k akémusi krátkemu sústredeniu. Začal som v posilňovni, kondičný kouč mi pohybovej záťaže nabaľoval stále viac a keď dal lekár zelenú, trénoval som už každý deň dvojfázovo. Naozaj mi veľmi záležalo a záleží, aby som sa udržal vo svojej pôvodnej kondícii. Navyše, starostlivosť o hráčov je v Nemecku špičková.

Vy ju zažívate už pätnásť rokov, z toho dvanásť v Berlíne. Za posledné dve sezóny ste však naskočili len do ôsmich stretnutí, Hertha vlani vypadla do druhej ligy. Naozaj ste ani chvíľku neuvažovali o zmene?

Hertha mi za dvanásť rokov, ktoré tu pôsobím, prirástla k srdcu. Z jej strany vždy prišla veľká iniciatíva, aby som klub neopúšťal, a treba priznať, že z tej mojej to bolo rovnaké. Vzájomné sympatie už dávno prerástli do niečoho väčšieho. BSC vnímam ako futbalovú rodinu.

Aj keď sme vlani zostúpili, prišiel za mnou športový riaditeľ a poprosil ma, aby som zostal a stal sa súčasťou nového projektu „Berlínska cesta“, budovaného od leta. Vedenie muselo pre ekonomické problémy vymeniť 80 percent kabíny a rozhodlo sa ťažiť najmä z vlastnej akadémie, jednej z najlepších v Nemecku. Do áčka postupne zapracováva najväčšie mládežnícke talenty, veď teraz máme možno najmladší tím v histórii. Mňa oslovili, aby som ako najskúsenejší člen kádra juniorom pomohol s prechodom k mužskému futbalu. O tréningoch, nastavení, strave či regenerácii debatujeme takmer každý deň.

Čo sa týka prestupových ponúk, za toto dvojročné obdobie ich prišlo niekoľko, aj teraz v zime konkrétne tri. Klub i fanúšikovia si však moju oddanosť Herthe, ako počas úspešných bundesligových sezón, tak i teraz v ťažších časoch, veľmi vážia. Keď ma stretnú v tréningovom centre alebo v meste, vždy mi len ďakujú. Futbal mi toho krásneho doprial veľa, takto sa mu to snažím vrátiť.

Niektorí vás práve pre nízku minutáž odpisovali aj v reprezentácii. Potom ste však všetkým zavreli ústa trebárs výkonom proti Portugalsku, keď ste po hodine hry doslova vyhnali na lavičku hviezdu milánskeho AC – bleskurýchleho Rafaela Leaa. Asi nebudete jedným z tých, ktorý by pre reči neprajníkov nemohol spávať.

Veru (úsmev). V tomto mi veľmi pomáha moje vnútorné nastavenie. Viem, koľko futbalu obetujem a on mi to následne vždy v dobrom oplatí. Ak som si istý, že som v tréningovom procese, individuálnej príprave, životospráve či iných rozhodujúcich detailoch nič nepodcenil, na trávnik vždy vychádzam s pokojom a dobrým pocitom.

Peter Pekarík je už dnes legendou Herthy. Zdroj: Profimedia.sk

Tak trochu „ronaldovské“. Za 17 rokov som bol vždy prvá voľba

Zrejme ťažíte i z bohatých skúseností, veď na čiare ste sa už naháňali s Robbenom, Saném, Comanom...

Ale najviac mi dali zabrať Ribéry, Musiala a Gnabry!

Jasné, skúsenosti k mojej pohode a istote bezpochyby pridávajú, pretože, ak to už môžem zhrnúť, v dosiaľ 21-ročnej kariére som odohral takmer 600 súťažných zápasov, z toho približne 300 v Nemecku. A práve takéto ťažké duely, či už v Bundeslige alebo slovenskej reprezentácii, kde zakaždým čelíte tým najlepším a musíte ísť na maximum, vás posúvajú vpred.

Keď hovoríme o kritikoch, viacerí špekulujú aj v spojitosti s nadchádzajúcimi majstrovstvami Európy. Vašu prípravu trošku zbrzdilo spomínané zranenie. Cítite napriek tomu dôveru trénera Calzonu ako jasná a prvá voľba na pravom kraji obrany?

V prvom rade ma veľmi teší, že som za 17 rokov bol u každého trénera, ktorý ma v národnom tíme viedol, na pravej obrane prvou voľbou. Reprezentačný dres je pre mňa absolútnou srdcovkou, zápasy za Slovensko sú popri klubových úspechoch tým najkrajším. Keď stojím na trávniku a počujem hrať našu hymnu, stále ma roztrasú zimomriavky. Takže dokým ma reprezentácia bude potrebovať, urobím maximum, aby som jej pomohol.

Pod trénerom Calzonom som v úspešnej kvalifikácii odohral deväť z desiatich zápasov, nenastúpil som len proti Islandu pre trest za žlté karty. A pevne verím, že na ME to bude podobné.

Teraz opačne. Cítite sa vy sám, aj vzhľadom na absentujúcu zápasovú prax, ako fyzicky tak i mentálne, dostatočne pripravený na EURO?

Áno. V príprave na šampionát sa snažím nepodceniť žiadny detail a ako som povedal, futbalu venujem podstatnú časť každého dňa. Keď trošku zájdem do detailov – s Herthou často trénujeme dvojfázovo, ja som vždy hodinu pred a hodinu po spoločnom tréningu v posilke. Plus si vždy večer svoju rutinu odcvičím aj doma. V dlhoročne nastavenej životospráve takisto nehľadám žiadne kompromisy.

Kondičný tréner mi tiež vypracoval špeciálny program spočívajúci v tom, že ak cez víkend nevybehnem na ihrisko, absolvujem na druhý deň osobitný tréning, ktorý spĺňa všetky parametre zápasového bežeckého vyťaženia. V Herthe sú navyše pre hráčov, ktorí nezasiahnu do ligových stretnutí, pripravené modelované zápasy. Cítim sa naozaj výborne.

To znie trochu „ronaldovsky“.

(Smiech). Z domu odchádzam o ôsmej ráno a vraciam sa podvečer, okolo 17.30. Celý čas trávim v tréningovom centre, potom ešte cvičím doma. Mnohí spoluhráči majú po dvojfázovej záťaži dosť, preto, keď ma ešte zbadajú vo fitku, zvyknú sa pýtať, načo to robím, veď som už v kariére dosiahol všetko, čo som chcel.

Rád im odpoviem, že aby som sa v takej kvalitnej súťaži, akou je nemecká Bundesliga, udržal 15 rokov, bolo treba niečo pre to urobiť. Detaily sú rozhodujúce, aj keď vás posunú o milimeter, vo finále majú neskutočný efekt. Ak na ne budete dbať, môžete na vrchole zostať naozaj dlho. Keď ma mladší chalani požiadajú o radu, zaujímajú sa, som veľmi rád, že ich môžem inšpirovať. Aj z tohto pohľadu v tom vidím zmysel.

Peter Pekarík bráni Cristiana Ronalda na Tehelnom poli. Zdroj: Profimedia.sk

Tomič a Kmeť majú všetko vo vlastných rukách

Bude pre vás európsky šampionát ešte výnimočnejší, keďže sa koná v Nemecku?

Samozrejme, pôsobím tu pätnásť rokov, Nemecko je môj druhý domov. Byť uprostred atmosféry záverečných turnajov, zmerať si sily s najlepšími krajinami na svete, vidieť na tribúnach povzbudzovanie slovenských fanúšikov... Splnený sen každého futbalistu. Takýchto momentov sa nikdy nenabažíte, preto EURO 2024 beriem, ako keby bolo moje prvé.

V roku 2006 Nemci hostili majstrovstvá sveta a organizáciu kontinentálneho šampionátu určite takisto zvládnu na výbornú. Ľudia tu žijú futbalom, štadióny sú vypredané víkend čo víkend, záujem o ME je ešte šialenejší, čo potvrdzuje aj niekoľkonásobne vyšší dopyt po vstupenkách, než povoľuje dostupná kapacita.

Pre priaznivcov sa v dejiskách zápasov pripravujú rôzne fanzóny, napríklad už dva dni pred otváracím duelom sa v Mníchove uskutoční najväčší fanúšikovský festival v rámci šampionátu. Kto sa na majstrovstvá rozhodne vycestovať, určite neoľutuje.

Máte na konte 125 reprezentačných štartov, od vášho debutu ubehlo už 17 rokov, spomedzi aktívnych reprezentantov ste tak jasne najskúsenejší. Skôr než tromfnete rekord Mareka Hamšíka (138), sa s národným tímom hádam nerozlúčite.

Momentálne všetku energiu a myšlienky sústredím iba na koniec klubovej sezóny a prípravu na šampionát. O štatistiky mi nikdy nešlo. Aj preto na všetky úvahy a rozhodnutia o ďalšom smerovaní mojej kariéry bude dostatok času po majstrovstvách Európy.

V kvalifikácii ste, až na dve výnimky, vždy figurovali v základnej zostave. Aj preto by sa verejnosťou omieľanú vetu, že Slovensko má problém na pravej obrane, žiadalo trochu pozmeniť. Slovensko môže mať na pravej obrane problém, až keď reč príde na vášho nástupcu. Komu by ste najradšej odovzdali žezlo?

Myslím, že na tomto poste sa môže vyprofilovať viacero kvalitných futbalistov. Počas kvalifikácie figurovali v kádri Michal Tomič a Matúš Kmeť, skvelí hráči i chalani s výborným charakterom aj potenciálom. Majú všetko vo vlastných rukách.

A čo váš futbalový návrat na Slovensko? Zvažujete ho do budúcna ako reálnu možnosť?

Túto otázku ešte nemám celkom jasne zodpovedanú. Samozrejme, bolo by krásne ukončiť profesionálnu kariéru na Slovensku, pretože som tu futbalovo vyrastal a slovenská liga, najmä MŠK Žilina, ma pripravila na zahraničie. No rovnako aj v Nemecku, lebo pätnásť sezón naozaj nie je málo. Navyše, Hertha moje dlhoročné služby ocenila ponukou, aby som v klube zostal aj po skončení hráčskej kariéry. Preto je v tejto otázke u mňa stále všetko otvorené. Na konečný verdikt príde správny čas.

Boli sme priamo pri žrebe skupinovej fázy ME. Pozrite si reportáž:

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo

K téme Exkluzívne

Súvisiace témy

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.