Europarlament vylúčil mjamarskú líderku Su ťij zo spoločenstva nositeľov Sacharovovej ceny

Krokodíl.
Zdroj: TASR/AP/Bullit Marquez

Sacharovovu cenu udelili Su Ťij za jej prácu pred rokom 1990 a nie je možné, aby jej bola odobraná.

Európsky parlament (EP) vo štvrtok vylúčil mjanmarskú političku Aun Schan Su Ťij zo spoločenstva nositeľov Sacharovovej ceny, ktorá jej bola udelená v roku 1990. O rok neskôr sa mjanmarská líderka stala aj nositeľkou Nobelovej ceny za mier.

Zo spoločenstva nositeľov Sacharovovej cena za slobodné myslenie vylúčili mjanmarskú političku pre jej nečinnosť a de facto akceptáciu zločinov, ktorých sa mjanmarský štát stále dopúšťa voči príslušníkom prevažnej moslimskej menšiny Rohingov.

O represívnom kroku EP proti charizmatickej političke rozhodla konferencia predsedov EP, ktorá združuje okrem jeho predsedu aj šéfov vedúcich politických skupín.

Zdroj blízky EP uviedol, že Sacharovovu cenu udelili Su Ťij za jej prácu pred rokom 1990 a nie je možné, aby jej bola odobraná. Vylúčenie zo spoločenstva nositeľov tejto ceny je tak najvyšším možným trestom, aký majú poslanci Európskeho parlamentu k dispozícii.

Ako informovala agentúra AFP, Su Ťij sa odteraz nebude môcť zúčastňovať na podujatiach pre laureátov Sacharovovej ceny.

Spoločenstvo Sacharovovej ceny spája europoslancov, laureátov tejto ceny i predstaviteľov občianskej spoločnosti s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti ľudských práv v Bruseli i na medzinárodnej úrovni, uviedol europarlament. Spoločenstvo slúži ako komunikačný kanál, ktorý umožňuje laureátom a Európskemu parlamentu spoločne sa zaoberať prípadmi porušovania ľudských práv i témou ľudských práv ako takých.

Europarlament udelil Su Ťij Sacharovovu cenu v roku 1990, keď bola na príkaz vojenskej junty v domácom väzení. Ocenenie dostala ako výraz uznania jej boja za demokraciu a právny štát v Mjanmarsku. Z domáceho väzenia, v ktorom strávila 15 rokov, ju prepustili v novembri 2010. Sacharovovu cenu si v Štrasburgu prevzala až po 23 rokoch, v roku 2013.

O Su Ťij sa hovorilo, že je svedomím Mjanmarska, preto medzinárodné spoločenstvo poburuje jej reakcia na násilnosti páchané v Mjanmarsku voči rohinskej menšine na území Jakchainského štátu západnom pobreží krajiny, kde ešte na začiatku roka 2017 žil viac ako milión Rohingov. Mjanmarsko, ktoré je prevažne budhistické, ich však považuje za nelegálnych imigrantov.

Represie voči Rohingom vypukli po tom, ako v auguste roku 2017 neznámi útočníci z Armády spásy arakanských Rohingov (ARSA) zaútočili na tri hraničné priechody a zavraždili 12 mjanmarských pohraničníkov. Tvrdé represie mjanmarských bezpečnostných síl si podľa OSN vyžiadali najmenej 10.000 obetí. Viac ako 700.000 ľudí utieklo do susedného Bangladéša, aby unikli pred represiami.

BRUSEL/TASR

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Sacharovova cena

Dôležité udalosti