Vojna USA proti terorizmu: Tisícky obetí, miliardy dolárov fuč a po 20 rokoch je Taliban späť pri moci

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka Zdroj: Profimedia

Vojna v Afganistane stála približne dva bilióny dolárov a zomrelo v nej celkovo viac ako 175-tisíc ľudí.

Dnes (11.9.) si pripomíname 20. výročie teroristických útokov v USA, pri ktorých zahynulo takmer 3 000 ľudí. Po páde budov Svetového obchodného centra sľuboval vtedajší prezident George Bush ml. Al-Káide pomstu. Vojna proti terorizmu sa začala 7. októbra 2001 ako vojenská operácia „Trvalá sloboda“ spustená USA a Spojeným kráľovstvom.

Tri hlavné ciele invázie do Afganistanu boli: nájdenie a potrestanie vodcu teroristickej organizácie Al-Káida Usámu bin Ládina, vypátranie jej členov a zničenie Al-Káidy a odstránenie režimu Talibanu, ktorý teroristickú organizáciu podporoval.

Vojna v Afganistane trvala 20 rokov. Paradoxne sa skončila krátko pred výročím útokov na USA. Expert na terorizmus Jozef Klavec vidí jej úspechy, ale aj neúspech. „Odpoveďou na tento teroristický útok bol zásah americkej armády proti Talibanu, ktorý poskytol bezpečný priestor pre al-Káidu. Útok bol úspešný. Taliban sa stiahol z Kábulu a vodca teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládin sa po určitom čase usídlil vo vile v pakistanskom Abotabáde, kde bol 2. mája 2011 zlikvidovaný. Neúspech operácie spočíval v nevytvorení podmienok na stabilitu nového režimu,“ pripomenul Jozef Klavec.

Kedysi bežné, dnes nepredstaviteľné: Takto sa nám zmenil život po útokoch na dvojičky

USA nebojovali sami

Spojené štáty a Spojené kráľovstvo viedli leteckú bombardovaciu kampaň spolu s pozemnou ofenzívou, ktorú primárne zaistila Severná Aliancia. V roku 2002 sa jej zúčastnili americké, britské a kanadské pozemné jednotky spolu so špeciálnymi jednotkami ďalších spojeneckých krajín, neskôr k nej boli pridané jednotky NATO. Všetci, čo pomáhali Spojeným štátom, sa dostali na „čiernu listinu“ teroristov.

„Vojenskými operáciami si západný svet vytvoril nepriateľov podstatne viac. Viedlo to aj k nárastom teroristických útokov. Či už v regiónoch Blízkeho východu, ale aj v západnej Európe. Hovorím napríklad o útokoch na londýnske metro alebo vo francúzskom bare Bataclan. Spojené štáty boli schopné dobre si uchrániť svoje územie,“ tvrdí bezpečnostný poradca Andor Šándor.

Zdroj: Profimedia

USA sa spojili aj s protitalibanskými frakciami na severe krajiny. Vytvorením „Severnej koalície“ sa sformoval front a začalo sa pátranie po bin Ládinovi. Vypísali na neho odmenu 25 miliónov dolárov. Američanom sa podarilo zvrhnúť Taliban a do čela dočasnej afganskej vlády posadili Hámida Karzaja. Mnohí talibanskí zajatci a členovia či spolupracovníci Al-Káidy boli prevezení na vojenskú základňu Guantanamo Bay na Kube.

Až 1. mája 2011 oznámil americký prezident Barack Obama v priamom prenose televíznej stanice CNN, že Usáma bin Ládin bol zabitý špeciálnym tímom Navy SEALs pri cielenej operácii vo svojom sídle v Abbottábáde. Američania si vtedy mysleli, že splnili všetky svoje ciele. No udržať Taliban na uzde nebolo také jednoduché.

Zdroj: TASR

Spojencom sa síce podarilo zvrhnúť vládu Talibanu, no po 20 rokoch je späť a v Afganistane sa ujala moci. Aj napriek tomu, že sa prezentujú ako moderný a umiernenejší Taliban, väčšina obyvateľov Afganistanu a vládni predstavitelia svetových veľmocí tomu neveria. Bezpečnostný poradca Andor Šándor uvádza: „Nie je pravda, že Taliban porazil Američanov alebo NATO. USA totiž Taliban porazili už v roku 2001, kedy jeho predstavitelia utiekli. Američania majú takú vojenskú silu, že dokážu poraziť kohokoľvek. Otázkou ale je, či môžu dané územie riadiť. Ukázalo sa, že to, obzvlášť v Afganistane, nejde. Západ nemá exitovú stratégiu, nevie, kedy odísť, nerozumie ľuďom a ich zmýšľaniu,“ dodáva Šándor.

Pred rokom, 17. novembra 2020, ešte za vlády Donalda Trumpa, oznámili USA stiahnutie amerického vojska z Afganistanu. Pôvodne išlo o zníženie počtu vojakov na polovicu do januára 2021 pred inauguráciou nového prezidenta Bidena. Po februárovej dohode Donald Trump sľúbil ukončenie „nekonečnej vojny“ a odchod všetkých vojakov z Afganistanu. Rokovania Talibanu s afganskou vládou však úspešné neboli a militantská skupina pokračovala v smrtiacich útokoch. Už vtedy odborníci varovali, že príliš skoré stiahnutie vojsk by mohlo umožniť, aby sa Afganistan stal útočiskom pre teroristov.

11. september pred 20 rokmi: Najtragickejšie ráno v dejinách USA sledoval celý svet

Prezident Joe Biden podporil odchod všetkých vojakov vrátane jednotiek NATO z Afganistanu do 31.augusta 2021 so slovami, že „Washington bude naďalej pomáhať afganským bezpečnostným silám a podporovať mierový proces.“ Moc Talibanu medzitým stále rástla.

Afganská vláda skončila 15. augusta 2021 obsadením hlavného mesta Kábul bojovníkmi Talibanu. Budúcnosť krajiny je neistá a očakávania sveta sú v troskách. Dvadsaťročná snaha zahraničných vojsk, ktorá priniesla množstvo obetí medzi civilistami aj vojakmi, vyšla nazmar. „Niektorí si mysleli, že v Afganistane môžeme byť aj 50 rokov, čo je, samozrejme, nemožné. Urobilo sa niekoľko chýb. Najskôr sme evakuovali vojakov, potom sme ich vrátili, aby sme mohli evakuovať civilistov. Je to chyba, ktorej sa nemôže dopustiť radový vojak, nieto veliteľ,“ uvádza Šándor.

Bezpečnostný analytik Jozef Klavec sa domnieva, že po stiahnutí amerických a aliančných vojsk z Afganistanu sa nebezpečenstvo terorizmu na svete zásadným spôsobom nezvýšilo, ale mohlo by ísť o určitú inšpiráciu pre regionálne teroristické skupiny. A čo je podľa neho potrebné podniknúť, aby Európu i svet opäť nezasiahla vlna samovražedných teroristických útokov, ako tomu bolo koncom uplynulého mesiaca na letisku v Kábule? „Samovražedným teroristickým útokom sa nedá úplne zabrániť. V určitom počte prípadov im ale možno zabrániť, a to získaním adekvátnych spravodajských informácií v rámci spolupráce služieb na tomto úseku,“ uviedol pre TASR odborník na terorizmus Jozef Klavec.

Zdroj: Profimedia

Vojna v Afganistane v číslach:

Je to najdlhšia vojna, akú kedy USA vo svojej histórii viedli. Dvadsať rokov v Afganistane vyšli USA cez dva bilióny dolárov (bilión=milión miliónov). Celkovo si podľa agentúry AP vojna vyžiadala viac ako 73-tisíc obetí na strane USA, spojencov a afganských bezpečnostných síl a takmer 55-tisíc obetí na strane Talibanu a teroristických organizácií (napríklad Al-Káida).

Boje stáli život viac ako 47-tisíc civilistov. Amerických vojakov zahynulo 2448. Medzi obeťami je aj 444 zdravotníkov a 72 novinárov. Bojovalo tu dokopy 800-tisíc Američanov, na vrchole 100-tisíc naraz za prezidenta Baracka Obamu.

Pred 20 rokmi prišla pri útokoch z 11/9 o matku. Stále cíti hnev a nespravodlivosť

BRATISLAVA/jh

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Taliban

Dôležité udalosti