Stovky filmov a seriálov, obľúbené programy TV Markíza skôr ako v televízii, atraktívne športové prenosy, a to všetko bez reklám a bez viazanosti.
Vyskúšať na 7 dní zadarmo
Stovky filmov a seriálov, obľúbené programy TV Markíza skôr ako v televízii, atraktívne športové prenosy, a to všetko bez reklám a bez viazanosti.
Vyskúšať na 7 dní zadarmo
Prečítajte si tretiu časť denníka slovenských dobrodruhov z Expedície na strechu Európy. Pätica mladých ľudí sa konečne dostala k hore Elbrus.
Piati Slováci sa vybrali na "Expedíciu na streche Európy". Prípravy na netradičnú dovolenku im zabrali viac ako štyri mesiace. Na svojej ceste sa chystajú prejsť Rusko, Kaukaz, Gruzínsko a Arménsko a my vám ich zážitky prinášame v autentickom cestovateľskom denníku, ktorý píšu sami cestovatelia.
V minulej časti ste sa mohli dočítať o ich prvých kontaktoch s Ruskom a návšteve Volgogradu. Kvetinky (ženská časť výpravy) a kaktusy (mužská časť výpravy) už dorazili na Kaukaz. Prečítajte si, s čím sa po ceste stretli.
Najplytšie more, delfíny a fosforeskujúci planktón
Ešte predtým, ako sme vyrazili do chladných dolín ruského Kaukazu ku kvazi-neuznanej streche Európy Elbrusu, sme museli absolvovať jednu povinnú zastávku. Vydupali sme si ju my - kvetiny. Na brehu Azovského a Čierneho mora sme si chceli vymočiť otlaky na usedených zadkoch.
Najplytšie more sveta, ktorého najhlbší bod sa blíži k „neuveriteľným" trinástim metrom, však veľmi nepomohlo nemastnej a neslanej nálade expedičnej posádky. Tá sa trochu zlepšila až po zotmení, keď sme pri založenom ohni pozorovali padajúce hviezdy.
Ženská posádka sa naďalej veľmi zle vyrovnávala s neustále kaziacimi sa autami. Odutým kvetinkách náladu úplne zdvihlo až náhodné stretnutie s delfínmi a fosforeskujúcim planktónom pri Čiernom mori. O zlepšenie nálady našich kaktusov sa zase postarali noví ruskí známi s rovnakou diagnózou (záľuba vo VW transporteroch a Landroveroch), ktorí nás privítali svojou pohostinnosťou. Opäť platí, že autá chlapov jednoducho spájajú.
Čaj o piatej
Potom, ako si chlapi svorne pokecali o svojich najväčších láskach, rozumej autách, nás naši noví známi pozvali na čajové posedenie. Ako inak, pod ruským altánkom sa pije čaj čierny a hlavne veľmi silný, takže nám vykrivovalo kútiky úst až za uši. Po čaji nemohlo nasledovať nič iné, ako ochutnávka ruských vysokopercentných špiritusov. Ich chuť sa v Rusku predsa nekazí nealkoholickými nápojmi, ale zajedá rôznymi špecialitami, ktoré sa na naše šťastie postarali aj o zmiernenie účinkov.
Hurá na Kaukaz
Po dvojdňovom duševnom a fyzickom relaxe sme nabrali odvahu zobrať mapu opäť do rúk. Zistenie, že sme iba maličký kúsok od úpätia Kaukazu, nás opäť naplno motivovalo nasadnúť a naštartovať. Naše autá však boli toho názoru, že po celkovo prejdených približne 6-tisíc kilometrov majú nárok na dlhšiu dovolenku, a tak sme ich opäť roztláčali a vyťahovali káble.
Tento krát sa nám cesta k horám zdala konečne expresná. Krajina sa začala vlniť v okolí mesta Krymsk a prvé euforické zážitky z toho, že sa ruská diaľava konečne začala dramaticky meniť, sa začali objavovať v okolí mestečka Minerálne Vody. S pribúdajúcimi kilometrami sa pred nami otváralo rastúce majestátne pohorie Veľkého Kaukazu. Jeden z cestovateľských poznatkov, s ktorým sa môžeme s vami podeliť je, že Kaukaz je NAOZAJ VEĽKÝ.
Topografická zmena priniesla aj zmenu kultúrnu. Prvým náznakom, že na Kaukaze naozaj vládne príroda nad človekom. boli kravičky na cestách. Náš ďalší nadobudnutý poznatok o Kaukaze bol, že kravičky na cestách majú jednoducho prednosť. Potvrdil nám to aj policajný orgán po tom, ako nám naparil 15-eurovú pokutu za to, že sme na kravky netrúbili a trpezlivo nečakali, kým sa uhnú, ale namiesto toho ich predbiehali.
Na chodníku bola hustá premávka, no na vrchol hanbiaceho sa a za mrakmi schovávajúceho sa Elbrusu si to v deň nikto nedal. Práve kvôli nepriaznivému počasiu. Hovorí sa, že Elbrus patrí medzi tie ľahšie zdolateľné päťtisícovky, no netreba podceniť nadmorskú výšku a jej zmeny, ktoré sme na vlastnej koži pocítili aj my (podaktorí viacej ako iní). Po dosiahnutí nášho vrcholu do druhého basecampu a krátkej prestávke sme sa zmierení s tým, že tentoraz Elbrus neuvidíme, odhodlane vybrali smerom k našim autám. Avšak v polovici cesty si to Elbrus rozmyslel a ukázal sa nám v celej svojej kráse. A to až na neuveriteľných 5 minút! Práve tento krásny obraz, ktorý nám všetkým utkvel v pamäti, spôsobil, že sme sa rozhodli jedného dňa sa vrátiť, a nevystúpiť len na povalu, ale až na úplnú strechu.
