Putin nakreslil USA a NATO svoje „červené čiary“. Negatívne sa to dotýka aj Slovenska

Ruský prezident Vladimír Putin
Ruský prezident Vladimír Putin Zdroj: TASR/AP

Západ hovorí o vytváraní zámienky na ofenzívu.

Napätie medzi Ruskom a Západom nemôže byť väčšie. Európska veľmoc vzbudila v západných krajinách obavy, keď presunula k hraniciam s Ukrajinou takmer 100-tisíc svojich vojakov. Západ hovorí dokonca o „hrozbe invázie na Ukrajinu“ podobnú anexii Krymu z roku 2014.

Moskva popiera akýkoľvek útok, ale zároveň chce záruky, že sa Ukrajina nikdy nestane členom NATO. Približne týždeň po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin absolvoval online rozhovor s prezidentom USA Joeom Bidenom, ruská diplomacia zverejnila svoje požiadavky, ktoré načrtávajú bezpečnostné záruky od NATO a USA. V takomto znení ich podľa odborníkov Západ nikdy neprijme a je otázne, čo bude nasledovať.

V dokumentoch Moskva požaduje uzavretie bilaterálnych dohôd s USA a multilaterálnu dohodu s členmi NATO o bezpečnostných garanciách pre Rusko. Takzvané „Putinove červené čiary“, ktoré prekročenie považuje Rusko za neprijateľné, zverejnil ruský server Meduza. Na Slovensku ako prvý o nich informoval Denník N

Požiadavky Ruska:

1. Aby Rusko a USA nevyužívali územie iných krajín na prípravu a podnikanie útokov proti druhej krajine

2. žiadna strana nesmie vysunúť rakety stredného alebo krátkeho doletu do zahraničia ani na územie, kde by také zbrane mohli zasiahnuť ciele na území ich teritórií

3. Spojené štáty nesmú otvoriť vojenské základne v postsovietskych krajinách, ktoré už nie sú členmi NATO; nesmú ani používať ich infraštruktúru či vyvíjať vojenskú spoluprácu s týmito štátmi;

4. žiadna strana nenasadí nukleárne zbrane v cudzine, a akékoľvek také zbrane sa musia vrátiť naspäť

5. žiadna strana nesmie zaškoľovať vojakov ani civilistov z bezjadrových krajín, ako používať nukleárne zbrane, a nesmie podnikať vojenské cvičenia so scenárom použitia nukleárnych zbraní.

6. V prípade dohody so štátmi Aliancie Moskva volá po tom, aby: sa NATO nerozširovalo ďalej na východ a vylúčilo prijatie Ukrajiny

7. NATO nesmie nasadiť ďalšie jednotky a zbrane mimo hraníc svojich prijatých členov k máju 1997

8. Aliancia nesmie podniknúť žiadne vojenské aktivity na Ukrajine, vo východnej Európe, na južnom Kaukaze či v strednej Ázii

9. Rusko ani NATO nenasadí rakety stredného či krátkeho doletu do oblasti zasahujúcej teritórium druhej strany

10. ani jedna strana nebude považovať druhú za nepriateľa a nebude proti nej vytvárať hrozby.

Z tejto dohody vyplýva, že sa dotýka aj Slovenska. Do NATO sme vstúpili v roku 2004, tým pádom by sa nás týkala požiadavka, aby NATO nenasadilo ďalšie jednotky a zbrane mimo hraníc svojich prijatých členov k máju 1997.

Rusko chce teda obnoviť sféru svojho vplyvu nad demokratickými postsovietskymi krajinami. Ohrozuje to ich suverenitu, nárok na sebaurčenie a tiež definovanie svojej vlastnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky.

Spojené štáty zatiaľ reagovali s tým, že Rusko nemá čo hovoriť do členstva NATO a že s ním nebudú rokovať bez európskych partnerov.

Reakcie Západu

Západ považuje tieto požiadavky za neprijateľné a pripomínajú vytváranie zámienky na ofenzívu.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ponúkol Moskve, že s ňou bude nanovo budovať dôveru medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom, ak pomôže zmierniť napätie s Ukrajinou.

„Je potrebné viesť s Ruskom akýkoľvek dialóg, ktorý sa bude zaoberať obavami NATO z konania Ruska a bude založený na základných zásadách a dokumentoch európskej bezpečnosti, pričom bude prebiehať súbežne s konzultáciami s európskymi partnermi organizácie NATO, ako je napríklad Ukrajina.“

Niektoré európske krajiny vyzývajú na prísnejšie sankcie voči Rusku. Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová uviedla, že tí „ktorí sú zodpovední za akékoľvek prejavy agresie, musia čeliť osobným následkom“.

Nemecký kancelár Olaf Scholz dodal, že všetky členské krajiny sa zhodli, že každý, kto ukrajinské hranice poruší, musí počítať s primeranou reakciou.

Moskva podľa BBC veľmi dobre vie, že jej požiadavky sú neuskutočniteľné.

„Možno je to rokovacia taktika. Vypýtaj si a dúfaj, že vybavíš iné ústupky. Respektíve to môže byť určené pre domáce publikum, aby ho presvedčili, že rastúce napätie medzi Ruskom a Západom nie je chyba Moskvy,“ napísal moskovský korešpondent BBC Steve Rosenberg.

MOSKVA/jh

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme NATO

Dôležité udalosti