Pentagón našiel spôsob, ako vybabrať s obávanými hypersonickými raketami. Má to však háčik

Hypersonická raketa Zirkón odpálená z ruskej vojnovej lode.
Zdroj: Profimedia.sk

Základ tohto nápadu vznikol ešte počas studenej vojny.

Ako sa brániť proti hypersonickým strelám? V časoch, keď je napätie medzi Moskvou a Washingtonom najväčšie od konca Studenej vojny, si túto otázku v Pentagóne kladú čoraz častejšie.

Spojené štáty v súčasnosti v oblasti vývoja nových vojenských raketových technológií za Ruskom zaostávajú. Aj Američania vyvíjajú vlastné hypersonické zbrane, no sami proti nim nemajú účinnú obranu.

Súčasná protilietadlová obrana je založená na fakte, že útočiace rakety sa pohybujú po predvídateľnej balistickej dráhe. Let hypersonického klzáka je však nepredvídateľný.


Možnosťami, ako sa brániť pred hypersonickými strelami, sa zaoberá správa, ktorú publikovalo americké Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS).

Američania by sa, podľa jej autorov, mohli brániť tak, že by rozptýlili do ovzdušia oblaky prachu na veľkých plochách pretínajúcich dráhy letu hypersonických striel. Tie by sa počas preletu vo vysokej rýchlosti cez zamorené územie mohli poškodiť alebo úplne rozpadnúť.

Rozsah poškodenia by závisel od zloženia materiálu, z ktorého pozostáva prach. Aby bol efekt čo najvýraznejší, tento umelý materiál môže byť z kovu, prípadne môže byť výbušný. Nezodpovedanou otázkou ale zatiaľ zostáva, akým spôsobom chcú tieto oblaky prachu rozširovať.

V súčasnosti existujú, podľa dostupných informácií, dva druhy hypersonických rakiet, teda zbraní, ktoré dokážu vyvinúť rýchlosť vyššiu ako Mach 5  (6125 km/h na úrovni mora) ‒ hypersonický klzák HGV (Hypersonic Glide Vehicles) a hypersonické strely s plochou dráhou letu HCM (Hypersonic Cruise Missiles).

Hypersonickou rýchlosťou lietajú aj bežné balistické rakety, napr. Scud D (dolet 700 km). V modernom ponímaní sú ale hypersonické zbrane objekty lietajúce pod výškou 90 km, teda v prostredí, kde sa musí počítať s vplyvom atmosféry. Najznámejším zástupcom HGV je ruský bojový objekt Avangard a zástupcom HCM ruská námorná strela Zirkón a strela vzduch-zem Kinžal.

Vylepšili nápad z čias studenej vojny

Základ tohto nápadu vznikol ešte počas studenej vojny. Pentagón vtedy zvažoval, že by v okolí nukleárnych raketových základní zakopal atómové bomby, ktoré v prípade nukleárnej vojny vybuchnú niekoľko minút predtým, než ruské rakety zasiahnu ciele. Stovky tisíc ton rádioaktívneho prachu by následne vytvorili okolo raketového sila ťažko preniknuteľný štít a Američania by tak mali šancu na odvetný útok.

Moderná verzia tohto nápadu počíta s presnejším zacielením prachových častíc. Tie by boli vyrobené presne na mieru, tak, aby sa udržali v tenkej vrchnej vrstve atmosféry, cez ktorú pri útoku preletia hypersonické klzáky. Tento typ rakiet nemá vlastný pohon a do atmosféry ich musí vyniesť iný prostriedok. Pri následnom útoku naberú počas voľného pádu obrovskú rýchlosť, pričom svoj cieľ zničia vďaka kinetickej energii.

V správe sa spomínajú aj ďalšie možné spôsoby, ako by sa dali ničiť hypersonické zbrane. Výrazne obmedziť možnosti útočníka môže napríklad aj strategické rozmiestnenie obranných prvkov. Rakety by teoreticky mohol vyradiť silný zdroj mikrovlnného žiarenia alebo výkonný laser.

WASHINGTON/TASR

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme USA

Dôležité udalosti