Opičie kiahne sa ďalej šíria. Zistili sme, do ktorého ročníka narodenia sú ľudia zaočkovaní a teda chránení

Opičie kiahne.
Zdroj: Shutterstock.com/Berkay Ataseven

Opičie kiahne sa šíria po Európe a experti spozorneli. Podľa aktuálnych správ sa vírusové ochorenie objavilo už aj v susednom Rakúsku, iba pár kilometrov od našich hraníc.

S ochorením má ako lekár skúsenosť aj profesor Vladimír Krčméry. Vysvetľuje, že je podobné pravým kiahňam a nie ovčím, s ktorým sa u nás stretávame bežne.

Človek sa opičími kiahňami môže nakaziť kontaktom s opicami, z čoho je odvodený aj ich názov. Z tohto hľadiska je rizikové prostredie subsaharskej Afriky.

„Problémom je, ak ľudí pri ceste na safari nik neupozorní, že nemajú kŕmiť opice a byť s nimi v blízkom kontakte. Potom nevedia, čo im hrozí. Keď sa opice priblížia k človeku, poškriabu ho alebo uhryznú, môže vzniknúť veľký problém. Prenášať môže veľa chorôb a jednou z nich je aj táto,“ opisuje odborník.

Na koži zostávajú jazvy 

Ako spomína Krčméry, pri jeho cestách po Afrike ho domáci opakovane varovali, že opice sú veľmi nebezpečné. Tým, že sú primáty, mnohé choroby u nich prebiehajú podobne ako u ľudí. Navyše, ľudí sa neboja. Práve naopak, radi sa k nim približujú, na čo majú svoje dôvody.

„Opice kradnú všetko, čo sa blyští. Vezmú vám z rúk hodinky, z krku fotoaparát. Ak sa zľaknete a začnete sa brániť, dôjde k stretu. Preto radím vyhýbať sa im oblúkom. Ak sa aj na safari niekto vyberie, nech má zatvorené okná a sleduje ich z diaľky,“ vysvetľuje.

Choroba sa prenáša nielen z opice na človeka, ale aj z človeka na človeka. A práve pacientov, ktorí sa nakazili od blízkych, mal aj Vladimír Krčméry. Stretol sa s nimi v spomínanej oblasti Afriky. „Pacientov s opičími kiahňami som liečil v roku 2004 v Južnom Sudáne. Nakazili sa od ľudí, ktorí sa infikovali od opíc,“ vysvetľuje.

Stav jeho pacientov nebol jednoduchý. Po tele mali výsev bolestivých vyrážok. „Keď chrasty po týchto vyrážkach praskli, veľmi krvácali a nedalo sa to zastaviť. Vyzerali skutočne ako po bičovaní. Chorobe napokon obaja podľahli. Určite to nebola bezvýznamná choroba,“ spomína profesor.

V Afrike sa opičie kiahne objavovali sporadicky. Prípadov bolo približne sto za rok, prevažná väčšina sa uzdravila. „Po odpadnutí chrást zostáva dlhodobo poškodená koža. Toto je rozdiel s ovčími kiahňami, kde je to len veľmi mierne,“ približuje.

Aj infektológ Peter Sabaka uvádza, že opičie kiahne postihujú celý organizmus, ale najviac sa prejavujú na koži. „Vznikajú pľuzgiere, ktoré sú najprv vyplnené čírou tekutinou, tá sa neskôr skalí a pripomína hnis. Nakoniec sa pľuzgiere zmenia na chrasty, ktoré odpadnú a človek sa vylieči,“ hovorí s tým, že priebeh ochorenia je oveľa miernejší ako pri pravých kiahňach.

Nemôžeme zakázať dýchať, no dotýkať sa áno

Opičie kiahne sa v ostatných týždňoch rozšírili do viacerých krajín západnej Európy, prípady hlási aj USA. Odborníci sú síce v strehu, no zhodujú sa, že pandémia nie je pravdepodobná.

Napríklad rozdiel oproti pandémii COVID-u, ktorá tvrdo zasiahla svet, je, že opičie kiahne nie sú respiračnou infekciou.

„Najhoršie infekcie sú respiračné. V tejto skupine sú COVID-19, SARS alebo chrípka. Potom máme infekcie, ktoré sa šíria fyzickým kontaktom. Do tejto kategórie spadajú aj opičie kiahne. Dostať ich môžete napríklad podaním ruky alebo výmenou telesných tekutín. Je oveľa ľahšie vyhnúť sa infikovanému človeku, pretože jeho symptómy vidíte. Človeku nemôžete zakázať dýchať, ale môžete mu zakázať dotýkať sa, čo je v tomto prípade kľúčové,“ hovorí profesor Krčméry.

Peter Sabaka zdôrazňuje, že kiahne sa šíria stykom s pokožkou alebo so sliznicami. „Keď sa vírus dostane na pokožku alebo do sliznice, neviditeľnými prasklinami v koži sa môže dostať hlbšie a vyvolať ochorenie,“ hovorí.

Kiahne sa môžu šíriť aj sexuálnym stykom, dotykom s chorým, dotykom pľuzgierov alebo krvou. Rizikovými miestami sú aj sauny a wellness, teda miesta, kde je vlhko a vírus nemá šancu vysušiť sa.

Inkubačná doba je približne týždeň alebo dva týždne. Opičie kiahne sa najprv začnú prejavovať klasickými príznakmi chrípky, ako sú horúčka či bolesť hlavy ešte niekoľko dní predtým, než sa na koži zjavia spomínané pľuzgiere. Pacient by mal byť podľa Sabaku infekčný až vtedy, keď má nimi posiate telo.

Ohrození sú mladší

Dôvod, prečo sa opičie kiahne rozšírili do Európy práve v tomto období, je podľa odborníkov práve cestovanie, otvorené krajiny po uvoľnení opatrení a túžba ľudí spoznávať nové oblasti, ktoré dosiaľ nevideli.

Ročné obdobie v tomto prípade nehrá veľkú rolu. Experti však upozorňujú, že problémom môže byť leto, keďže na festivaloch a iných hromadných podujatiach sa budú stretávať davy mladých ľudí.

Ohrozenou skupinou môžu byť mladší ľudia ako 40 rokov. Teda tí, ktorí už nie sú očkovaní proti pravým kiahňam. Nie je vylúčené, že táto vakcína je účinná aj proti tým opičím. „Nevieme, či stopercentne, no v každom prípade chráni lepšie, ako keď ste zaočkovaní nie ste,“ vysvetľuje Krčméry.

Pravé kiahne sa podarilo vyhubiť koncom 70. rokov minulého storočia. Očkovať sa proti nim prestalo v roku 1980. Posledná skupina, ktorú na Slovensku zaočkovali, bola s ročníkom narodenia 1976.

No ak by bola vakcína v tomto čase potrebná, riešenie je na stole. „Existujú ešte dve vzorky vírusu, jeden je v Rusku a druhý v USA. Sú na to, aby odborníci mohli vyrobiť očkovaciu látku v prípade potreby,“ hovorí Krčméry.

Infektológ Sabaka pripomína, že máme aj lieky, ktoré zabraňujú množeniu vírusu a sú dostupné vo vojenských skladoch. Majú ich napríklad Spojené štáty.

„Podobne ako vakcínu, ani lieky žiadna firma komerčne nedistribuuje, no aj toto sa môže zmeniť,“ dodáva.

Odborníci sa opakovane zhodujú, že masívnu očkovaciu kampaň, rozsiahle preventívne opatrenia alebo povinné rúška v súvislosti s opičími kiahňami nemusíme očakávať.

Prečítajte si tiež:

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Zdravie

Dôležité udalosti