Historický krok pre celú Európu: Aj „ruské“ štáty sa môžu stať členom EÚ

Historický krok pre celú Európu: Aj „ruské“ štáty sa môžu stať členom EÚ
Zdroj: shutterstock.com

 

Vo štvrtok (23. júna) sa začal „trojsummit“ lídrov členských krajín EÚ v Bruseli, na ktorom sa stretnú aj s vrcholnými predstaviteľmi krajín západného Balkánu. Očakáva sa historický krok, že EÚ udelí štatút kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku. Slovensko toto rozhodnutie podporuje, rovnako aj poskytnutie európskej perspektívy pre Gruzínsko.  

Získanie členstva v EÚ je zložitý proces, na ktorý mnohé štáty čakajú dlhé roky. Splniť podmienky členstva nie sú jednoduché, najmä akceptácia všetkých právnych predpisov EÚ. V prípade Ukrajiny a Moldavska, ktoré by sa mali stať kandidátskymi krajinami, ide o symbolický akt, ktorý znamená oficiálne uznanie ambícií oboch štátov stať sa členom Únie. 

„Hoci obe krajiny sa o vstup do EÚ usilovali dlhodobo, priznanie štatútu kandidáta predstavovalo svojho druhu tabu, ku ktorému členské štáty EÚ nemali odvahu. Dôležité v tomto prípade je, že padla mentálna bariéra, podľa ktorej štáty bývalého ZSSR, s výnimkou pobaltských štátov, boli považované v rozličnej miere za sféru ruského vplyvu, resp. za štáty, ktoré sú z hľadiska svojej politickej kultúry nekompatibilné s ostatnými členskými štátmi Únie. Preto vidím rozhodnutie o priznaní štatútu kandidátskych krajín primárne ako geopolitický krok vyvolaný ruskou agresiou,“ tvrdí politológ a historik z Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak.  

Každá kandidátska krajina musí prijať veľký objem pravidiel a právnych predpisov EÚ, čo vyžaduje dlhý čas. V súčasnosti sú týmito štátmi Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko. Mnohé z nich už roky pracujú na „transformácií“, ale dodnes sa nestali súčasťou EÚ. 

„V prípade Srbska tomu bráni aj jeho zlý obraz v očiach Západu v dôsledku vojen v 90. rokoch, ktorý bol čiastočne nespravodlivý. Politický vývoj v Srbsku v posledných rokoch spôsobuje, že predvstupové negociácie fakticky uviazli na mŕtvom bode. V roku 2020 nebola otvorená ani jedna negociačná kapitola, v roku 2021 jedna, tohto roku žiadna. Srbsku navyše nepomáha rozhodnutie prezidenta Aleksandra Vučića nepodporiť sankcie proti Ruskej federácii v kontexte vojny v Ukrajine. Kombinácia chýb vrátane otáľania EÚ s podporou vstupu Srbska spôsobili, že v súčasnosti v Srbsku klesá počet stúpencov vstupu do EÚ,“ vysvetľuje Marušiak.  

Súvisiaci obsah

​Balkánske štáty, ktoré boli dlhodobo potenciálnymi kandidátmi, by sa mohli cítiť dotknuto, že EÚ pridelí Ukrajine tento významný štatút ako symbolický akt pre ruskú inváziu. Na Balkáne celkovo narastá frustrácia z ekonomického vývoja, veľmi pomalého procesu konsolidácie demokracie a, samozrejme, aj pomalého rozširovania EÚ. Môžeme očakávať protesty či výhrady?    

„Otázka Kosova súvisí aj s jeho medzinárodným štatútom, keďže spôsob, akým táto srbská provincia jednostranne vyhlásila nezávislosť, sa nestretol s pozitívnou odozvou mnohých členských štátov Únie. V prípade Bosny jej pokrok blokuje konflikt medzi dvoma entitami, pričom líder Republiky Srbskej Milorad Dodik vystupuje ako blízky spojenec Vladimira Putina. Tento konflikt sa týka samotnej budúcnosti Bosny ako štátu. Tento región sa opakovane stáva arénou geopolitického súperenia, v ktorom sa stretávajú záujmy EÚ, USA, Ruska, Číny a Turecka,“ dodáva politológ.  

Žiadne protesty už zrejme EÚ nezastavia. Podporu Ukrajine verejne vyjadrila aj predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. Všeobecne sa očakáva, že lídri EÚ zopakujú svoj jednoznačný záväzok integračným vyhliadkam krajín západného Balkánu a vyzvú na urýchlenie prístupového procesu. Lídri EÚ vyjadria silnú podporu Kyjevu a prisľúbia aj naďalej poskytovať ekonomickú, vojenskú, sociálnu, finančnú a humanitárnu pomoc. Ukrajina má v budúcnosti šancu, aby sa pripojila k 27 členským štátom EÚ, ale je to otázka mnohých rokov.

„S ohľadom na prebiehajúcu vojnu prinášajúcu materiálne i demografické škody, bude zrejme ešte dlho trvať, kým sa dopracuje k takému štatútu, aký má v EÚ napr. Slovensko,“ zhodnotil Juraj Marušiak.  

Na programe rokovaní lídrov EÚ bude na summite aj žiadosť Gruzínska o vstup do eurobloku. V piatok prezidenti a premiéri okrem iného podporia odporúčanie o vstupe Chorvátska do eurozóny.

Súvisiaci obsah

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Európska únia

Dôležité udalosti