Zahraničné

Bitka o Európu prepukne 25. januára

Mapa Európy
Zdroj: shuttertock.com

Máme ich však za nami už niekoľko.

Ak sa nestane niečo výnimočné, bitka o prežitie Európy v tomto roku prepukne 25. januára, keď si Gréci vyberú novú vládu. Už opäť raz bude o osude únie rozhodovať neveľký desaťmiliónový národ, hoci na strane druhej, prípadný krach krajiny už zďaleka nie takým strašiakom, aký zvykol bývať (hoci kurz eura oproti doláru klesol  na šesťročné minimum -  1,1937).

Oproti krízovému roku 2008 je totiž omnoho pripravenejšie Grécko i zvyšok únie.

Po gréckych voľbách by mali nad starým kontinentom visieť viaceré ďalšie hrozby - kríza v Rusku, napätie v Taliansku, tlaky na "brexit" Veľkej Británie - a hoci sa podľa predpovedí neočakáva, že bude rok 2015 nejakým výrazne prelomovým, niečo "prasknúť" predsa len môže, pripúšťajú takmer všetci analytici.

Grécke miliardy

V Grécku vo voľbách síce pravdepodobne vyhrá ľavicová Syriza, ktorá požaduje odpustenie dlhu, no vo všeobecnosti sa nepripúšťa, že by sa nové vedenie krajiny odhodlalo k bankrotu.

No ten už možno nie je nepredstaviteľný. Z Nemecka totiž prenikli špekulácie, že s ním politici počítajú.

Prepad životnej úrovne v Grécku naznačuje, že Európania sú schopní vydržať veľa. Kľúčové je, aby problémy naplno neprepukli naraz všade.

Ani pre Grékov by už bankrot nemusel byť katastrofálny. Medzičasom totiž dokázali zlepšiť ekonomiku tak (vyžiadalo si to obrovskú nezamestnanosť), že bez započítania splátok za dlhy už dokážu hospodáriť bez novej sekery.

Krachom by si Gréci mohli výrazne skresať dlhy. Aj po odpustení desiatok miliárd eur má štát na krku stále ešte pôžičky za zhruba 300 miliárd eur, čo je vyše 170 percent HDP. V prípade, že budú Gréci splácať podľa dohodnutých pravidiel, ešte aj v roku 2022 by mal byť dlh na úrovni 110 percent HDP.

Ak problémy nezasiahnu ďalšie krajiny, ktoré by zastavili prílev turistov do Grécka, majú Atény napriek politickým turbulenciám lepšie vyhliadky odvyknúť si od dlhov, než štáty, ktoré "diétu" ešte nepodstúpili.

Ruské bolesti

Ekonomika naopak čoraz viac dolieha na Rusko, ktorého HDP odhadujú na dva bilióny eur. Pod tlakom lacnej ropy v tomto roku padne o niekoľko percent. Podľa zverejnených prognóz však ťažkosti Ruska na zvyšok sveta výraznejšie nedoľahnú a do rozšírenia vojnových konfliktov sa Kremeľ nepustí.

Navyše pravdepodobne budú pribúdať výzvy na zmiernenie uvalených európskych sankcií. Ruská hospodárska kríza nemôže priniesť Európskej únii (EÚ) nijaký úžitok, preto by euroblok mal zastaviť sankcie proti Moskve, vyhlásil najnovšie franúzsky prezident Francoise Hollande.

BRATISLAVA/ TVNOVINY.sk, mg, TASR

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Dôležité udalosti