Vzostup a pád Borisa Johnsona: Kariéru si vybudoval na brexitovej kampani, krk mu zlomila séria škandálov

Vzostup a pád Borisa Johnsona: Kariéru si vybudoval na brexitovej kampani, krk mu zlomila séria škandálov
Britský premiér Boris Johnson. Zdroj: Profimedia.sk

Deň po zvolení za šéfa britskej Konzervatívnej strany sa bývalý minister zahraničných vecí a exprimátor Londýna Boris Johnson stal v poradí 14. britským premiérom od nástupu kráľovnej Alžbety II. na trón. Do kresla predsedu britskej vlády zasadol 24. júla 2019 po odstúpení Theresy Mayovej.

V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 12. decembra 2019, ním vedená Konzervatívna strana získala v 650-člennej Dolnej snemovni parlamentu 365 kresiel, čo bolo o 47 viac ako v roku 2017. Dosiahla tak najlepší výsledok od roku 1987. Naopak, opozičná Labouristická strana na čele s Jeremym Corbynom zaznamenala najhorší volebný výsledok od roku 1935 a v novom parlamente obsadila iba 203 kresiel.

Politickú kariéru si vybudoval na brexitovej kampani

Excentrický politik Boris Johnson – známy svojím nekonvenčným správaním sa a vystupovaním, ktorý už ako chlapec vyhlasoval, že chce byť "kráľom sveta" – patril medzi najvýraznejších architektov brexitovej kampane v Spojenom kráľovstve.

Okrem iného povedal, že "Európska únia mu pripadá ako zle navrhnutá spodná bielizeň, ktorá je niekde príliš tesná a inde zase nebezpečne voľná". Zástanca "tvrdého brexitu", teda úplnej odluky od štruktúr EÚ, si na brexitovej kampani vybudoval politickú kariéru, ktorá mu otvorila dvere na Downing Street 10, kde sídlia britskí premiéri.

Boris Johnson vo svojom novoročnom posolstve 1. januára 2020 avizoval, že chce po sporoch okolo brexitu otvoriť novú kapitolu pre Spojené kráľovstvo. V príhovore prisľúbil, že jeho vláda urobí z najbližšieho desaťročia "desaťročie prosperity a príležitosti".

Súvisiaci obsah

K jeho pádu prispela séria škandálov

Jeho vládnutie poznačila pandémia ochorenia COVID-19, ruská vojenská invázia na Ukrajinu a aj ekonomické dôsledky rastúcich cien energií a tovarov. Počas uplynulého víkendu pochodovali centrom Londýna tisíce ľudí na protest proti prudko stúpajúcim životným nákladom.

Nespokojnosť obyvateľov s vládnutím Johnsona sa postupne stupňovala aj v radoch Konzervatívnej strany, k čomu výrazne prispievala tiež séria mnohých škandálov. Išlo napríklad o extrémne nákladnú rekonštrukciu bytu na Downing Street či niektoré nevyberané vyjadrenia v súvislosti s pandémiou koronovírusu. No predovšetkým to bola aféra súvisiaca s konaním večierkov počas covidového lockdownu v sídle premiéra na Downing Street, ktorá dostala názov Partygate.

Začiatkom júna 2022 sa ešte podarilo Johnsonovi ustáť hlasovanie o vyslovení nedôvery zo strany jeho Konzervatívnej strany. V priebehu mesiaca však politický tlak na premiéra rástol. Pre nesúhlas s jeho politikou začali postupne ministri a mnohí členovia jeho vlády podávať demisie. Od utorka do štvrtka tak urobilo celkovo 57 ministrov, štátnych tajomníkov a ďalších nižšie postavených štátnych činiteľov, ktorí nesúhlasia so zotrvaním Johnsona vo funkcii.

Napriek tomu, že Boris Johnson vyhlasoval, že neodstúpi, vo štvrtok svoje rozhodnutie zmenil. Proces výberu nového šéfa Konzervatívnej strany, a tým aj nového premiéra, sa podľa neho začne okamžite. Časový harmonogram výberu nového lídra konzervatívcov bude podľa Johnsona oznámený v priebehu budúceho týždňa, pričom sám chce ostať na čele strany, kým si nezvolí nového šéfa.

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Politika

Dôležité udalosti