Proti mobilizácii protestujú iba tí najodvážnejší. Expert vysvetlil, čo by mohlo vyvolať masové povstanie

Reportáž z Televíznych novín sa automaticky prehrá po reklame

Ruský prezident Vladimir Putin pred vpádom na Ukrajinu s mobilizáciou nepočítal. Blesková vojna mu však nevyšla a aj napriek obave z reakcie obyvateľstva sa nakoniec k tomuto kroku uchýlil. Protivojnová koalícia zvolala vo veľkých mestách protesty, no zúčastnili sa na nich iba tí najodvážnejší.

Vyhlásenie čiastočnej mobilizácie je podľa expertov doteraz najsilnejším dôkazom toho, že invázia na Ukrajinu ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nevychádza podľa predstáv. Kým však bude Rusko schopné záložníkov nasadiť, potrvá to podľa nich týždne až mesiace.

„Putin sa snaží zastaviť veľmi negatívny trend vývoja konfliktu, ktorý sa mu vymkol spod kontroly. Nepodarila sa mu ani blesková vojna, nakoniec mu kulminoval aj ten útok, Ukrajinci následne prevzali iniciatívu a pokiaľ by nič neurobil, tak by prehra bola neodvratná,“ vysvetlil pre TVNOVINY.sk generál vo výslužbe Pavel Macko.

Európske krajiny sa zhodujú v tom, že Ukrajine treba naďalej pomáhať humanitárne, vojensky aj finančne. Európska únia v reakcii na Putinovu mobilizáciu pripravuje ďalší balík sankcií a avizovala, že navýši dodávky zbraní pre Ukrajinu.

Prečítajte si tiež:

Putin v prejave, v ktorom oznámil, že spúšťa mobilizáciu, varoval tiež Západ, že ak bude pokračovať v „jadrovom vydieraní“, Moskva odpovie celým svojím obrovským arzenálom zbraní.

​​Kremeľ sa podľa západných analytikov takýmito vyjadreniami snaží o to, aby mobilizácia nevyvolala averziu v ruskej spoločnosti. Preto Putin hovorí o tom, že Západ ohrozuje Rusko a jeho celistvosť.

„Putin to však musí zaobaliť do niečoho iného, nemôže ruskej verejnosti otvorene povedať, že konflikt na Ukrajine nejde podľa plánu,“ vysvetlil vo vysielaní ČT24 Zdeněk Petráš z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdií Univerzity obrany.

Vojakov, ktorým sa končili kontrakty, udrží mobilizácia na bojisku

Rusko chce do zbrane povolať 300-tisíc rezervistov, najmä ruských občanov v zálohe a s vojenskou skúsenosťou. Mobilizácia sa začala okamžite po vyhlásení, iba niekoľko dní pred usporiadaním uskutočnením referend v Moskvou ovládaných oblastiach na východe a juhu Ukrajiny o pripojení k Rusku.

Vďaka mobilizácii by sa mal navýšiť počet ruských vojakov približne o 30 percent. Ukrajinci však doteraz vďaka svojej vlastnej mobilizácii Rusko personálne prečíslovali v pomere 3 : 1. 

Prečítajte si tiež:

​Veľmi dôležitým aspektom je podľa generála Macka aj to, že okrem snahy nahradiť straty Rusko vďaka mobilizácii udrží na bojisku aj vojakov, ktorým sa končili kontrakty. Mnohí z nich totiž uzavreli krátkodobé zmluvy na 6 mesiacov.

„Nepomohlo navýšenie peňazí a ani nátlak vo väzniciach či na vojakov, aby predĺžili svoje kontrakty. Tým, že bol mierový stav a nemal vyhlásenú mobilizáciu, nevedel donútiť vlastných vojakov, aby išli do operácie mimo územie Ruskej federácie,“ doplnil generál Macko.

Mobilizácia záložníkov má prebiehať vo fázach, čo vylučuje náhly prílev posíl na Ukrajinu a dramatickú zmenu v priebehu vojny. Okrem ruských občanov úrady lákajú do bojov na strane ruskej armády aj migrantov z krajín strednej Ázie, ktorí prišli do Ruska pracovať, a vlastníctvo ruského pasu stále považujú za cenné.

Podpora Putina i vojny je medzi Rusmi stabilne vysoká

Putin s vyhlásením mobilizácie dlho váhal. Okrem toho, že tým potvrdil, že Rusko na Ukrajine prehráva, sa obával reakcie domáceho obyvateľstva. 

Podľa viacerých sociologických výskumov z prelomu augusta a septembra sa 58 percent opýtaných Rusov vyjadrilo, že sú proti mobilizácii - teda proti tomu, aby niektorý z ich blízkych dostal povolávací rozkaz.

Prečítajte si tiež:

​Mnohí Rusi sa chcú povolávaciemu rozkazu vyhnúť útekom z krajiny. Na hraničných priechodoch s Kazachstanom, Gruzínskom či Fínskom sa preto tvorili dlhé kolóny. Ceny letov naplánovaných z Moskvy v najbližších dňoch prudko stúpli, pričom niektoré lety sa úplne vypredali. Letecký portál Air Live neskôr prišiel s informáciou, že ruské aerolínie prestali predávať letenky mužom vo veku 18 až 65 rokov, ktorí nemajú povolenie na vycestovanie od ministerstva obrany. 

Moskovská prokuratúra v stredu upozornila, že účasť na protestoch a nepovolených „hromadných podujatiach“ je trestným činom, za ktorý hrozí trest odňatia slobody až do 15 rokov.

​Protivojnová koalícia napriek tomu zvolala po vyhlásení mobilizácie protesty, ktoré sa uskutočnili v najmenej 38 mestách Ruska. Navzdory hrozbe zatknutia a povolávacieho rozkazu sa na nich zúčastnili tisícky ľudí. Najmenej 1332 z nich napokon skončilo v putách. Väčšie protesty však podľa odborníkov čakať nemôžeme.

Podpora Putina i vojny je medzi Rusmi stále vysoká. V prípade ruského prezidenta sa podľa prieskumov Všeruského centra pre výskum verejnej mienky (VCIOM) dlhodobo drží na úrovni 80 percent, samotnú vojnu schvaľujú asi tri štvrtiny obyvateľstva. Stúpa však počet ľudí, ktorí vojnu nepodporujú, v súčasnosti by to mala byť približne jedna pätina.

​Vojna sa medzi obyčajnými Rusmi napriek stratám a ekonomickým vplyvom sankcií stále teší podpore. S inváziou súhlasí 75 percent ruskej populácie.

Popularita vojny sa na tomto čísle drží už od konca apríla. Koncom februára - krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu - pritom vojenskú akciu podporovalo „iba“ 65 percent opýtaných Rusov. Toto číslo však počas nasledujúcich týždňov postupne rástlo. Aký vplyv bude mať na popularitu ruského prezidenta vyhlásenie čiastočnej mobilizácie, je zatiaľ otázne. Viac ukážu až ďalšie prieskumy.

Prečítajte si tiež:

 „Ľudia vyšli do ulíc, no Putin so všetkým dopredu počítal. Minimálne dvadsať rokov mal na to, aby si vybudoval tento obludný totalitárny aparát. Európske väznice vyzerajú v porovnaní s tými ruskými ako rekreačné zariadenia,“ uviedol pre ČT24 historik Alexej Kelin.

Putin má okrem toho k dispozícii Rosgvardiu, národnú gardu, ktorá slúži ako jeho osobná armáda. „Putin sa napríklad pripravoval aj na vojenský puč, takže tam má až takmer pol milióna ľudí, ktorí by boli schopní to proste prevalcovať. Je na to dokonale pripravený,“ dodal Kelin. 

Masový odpor by mohla naštartovať mobilizácia v mestách

To, že postavenie Putina v Rusku mobilizácia príliš neovplyvní, si myslí aj Ondřej Soukup, komentátor českého denníka Hospodářske Noviny.

„Je jasné, že mobilizácia Rusov nepotešila. Tieto protesty sú však záležitosťou tých najodvážnejších kritikov vojny, ktorých odvaha hraničí so šialenstvom. Sú to často ľudia, ktorí už nemajú čo stratiť, pretože je jasné, že hneď ako na námestí niekto vytiahne transparent, tak končí. Každý muž v povolávacom veku si musel uvedomovať, že po účasti na demonštrácii dostane automaticky povolávací rozkaz,“ vysvetlil Soukup pre TVNOVINY.sk.

Tí najaktívnejší kritici navyše opustili Rusko už na začiatku roka. Protesty sa preto podľa Soukupa stupňovať nebudú.  

Prečítajte si tiež:

​Kremeľ sa snaží verbovať najmä na dedinách a v chudobnejších oblastiach. Väčšia vlna odporu by sa mohla dvihnúť iba v prípade, že by sa to začalo týkať aj väčších miest.

„Zatiaľ máme správy, že mobilizácia sa týka najmä tých chudobnejších regiónov na Sibíri, ako je napríklad Buriatsko. Nábor robia najmä v menších mestách a na dedinách. Keď sa Kremľu podarí v týchto chudobnejších oblastiach nabrať tých 300-tisíc záložníkov, tak sa postoj ruského obyvateľstva k prezidentovi Putinovi nezmení. Keď však začnú povolávať aj ľudí vo väčších mestách, ako je Moskva, Petrohrad či Novosibirsk, tak to bude pre Kremeľ oveľa zložitejšie,“ myslí si Soukup.

Mobilizácia čelí mnohým prekážkam

Rusko sa podľa britského ministerstva obrany vyhlásením mobilizácie v podstate priznalo, že vyčerpalo zásoby dobrovoľníkov ochotných bojovať na Ukrajine.

Z väčšiny záložníkov sa pravdepodobne pokúsi vytvoriť nové bojové jednotky, ktoré však nebudú prvých niekoľko mesiacov účinné. Rovnaký záver vyplýva aj zo správy o vývoji bojov na Ukrajine, ktorú pravidelne vydáva britské ministerstvo obrany. Vojenskí stratégovia Spojeného kráľovstvá očakávajú, že Moskva bude mať problémy s logistikou a administratívou spojenou so zhromaždením 300-tisíc záložníkov.

To, že nasadenie záložníkov bude trvať dlhšie, hovorí aj politický geograf Jan Kofroň z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej.

„Skúsení bojovníci, ktorí dosiahli nejakú hodnosť a majú nejakú špecializáciu, môžu byť užitoční. Ale tých bude relatívne málo. Potom tam bude skupina ľudí, ktorí v prípade, že nedostanú osviežovací výcvik, budú výrazne menej využiteľní. Keď je situácia kritická, nezostáva nič, než poslať aj nie príliš kvalitné jednotky, čo sa potom, samozrejme, tiež odrazí na ich vysokých stratách a ich nízkej efektivite,“ uviedol Kofroň pre ČT24.  

Ruská armáda navyše nemá dostatočne rozvinutý systém školiacich a výcvikových centier, ktoré by mohli pripraviť nové sily na to, čomu budú na Ukrajine čeliť.

Ukrajinci zatiaľ nemusia zmeniť stratégiu

Podľa bývalého náčelníka generálneho štábu českej armády Jiřího Šedivého je evidentné, že ruské vojská sa už nedokážu brániť ukrajinskej ofenzíve. „Rusi cítia, že situácia je natoľko vážna, že nie sú schopní do budúcnosti bez čiastočnej mobilizácie udržať ani oblasť, ktorú dobyli,“ skonštatoval pre ČT24.

Pripomína, že ruská základná služba trvá dvanásť mesiacov. Za taký krátky čas podľa neho nie je možné efektívne vycvičiť napríklad posádku tanku či inej odbornej činnosti potrebnej na bojisku. Mobilizácia je preto viac-menej iba číselným vyrovnaní prevahy, ktorú teraz majú ukrajinské sily. „Rusi ani nemajú čas vojakov dlho trénovať a stmeľovať. Za súčasnej situácie sa zdá, že Rusi majú nedostatok veliteľského zboru,“ dodal Šedivý.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) nie je ani jasné, či sa prostredníctvom mobilizácie podarí Rusku vyrovnať straty. „Čiastočná mobilizácia Ruska tak nezbaví Ukrajinu možnosti oslobodiť ďalšiu časť okupovaného územia do zimy a počas nej,“ uvádza správa ISW.

Prečítajte si tiež:

​Reálne vplyvy mobilizácie budú závisieť od toho, koľko vojakov a ako rýchlo sa Rusku skutočne podarí na Ukrajinu nasadiť. Ukrajinci pre ruskú mobilizáciu nutne nemusia výrazne meniť svoju stratégiu, uviedol pre ČT24 Vojtěch Bahenský z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej.

„Oni sa do značnej miery opierajú o snahu o narušovanie ruskej logistiky a tieto snahy počet nasadených ruských vojakov príliš neovplyvní. Naopak, v prípade, že Rusko nasadí viac vojakov, môže to ešte viac napnúť jeho schopnosti logisticky ich na bojisku zabezpečiť,“ myslí si Bahenský.

To, že zhromaždenie takého veľkého počtu záložníkov bude komplikované, sa ukázalo už v polovici augusta, keď sa Moskve nepodarilo zhromaždiť posily.

„Vtedy sa objavili správy, že Kremeľ v Rostovskej oblasti formuje tretí armádny zbor, ktorý má byť poslaný na Donbas. Ale my ho tam stále nevidíme. Zjavne sa tam vyskytli nejaké problémy. A dá sa očakávať, že tie problémy budú pri čiastočnej mobilizácii ešte väčšie,“ dodal na záver komentátor HN Soukup.

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Vojna na Ukrajine

Dôležité udalosti