Šéf NATO prezradil, kto ťahal zákulisné nitky, aby ho zvolili

 Jens Stoltenberg pred summitom NATO vo Varšave.
Zdroj: TASR/AP

Prvý muž svetovej politiky mu po tom, ako sa vzdal funkcie v dôsledku prehry Strany práce vo voľbách, zaslal Stoltenbergovi potvrdzujúci list.

Kandidatúru Jensa Stoltenberga na generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie podporoval americký prezident Barack Obama, ktorý sa o jeho zvolenie za šéfa aliancie zaslúžil neoficiálnymi krokmi v zákulisí celého hlasovania. Bývalý nórsky premiér Jens Stoltenberg to píše vo svojej dnes zverejnenej autobiografii.

Obama koncom roku 2013 po tom, ako sa Stoltenberg vzdal funkcie v dôsledku prehry svojej Strany práce (A/Ap) v nórskych parlamentných voľbách, zaslal Stoltenbergovi potvrdzujúci list, prezradil šéf NATO v knihe.

Dodal, že Obama mu v liste nechal tiež rukou písaný odkaz: "Dúfam, že budeme mať v budúcnosti možnosti spolupracovať."

"Vedel som niečo aj o tom, že jeho ľudia o tomto hovorili s (nemeckou kancelárkou) Angelou Merkelovou," píše Stoltenberg o zákulisí voľby generálneho tajomníka NATO.

O niekoľko mesiacov neskôr sa Stoltenberg stretol s Obamovou poradkyňou pre európske záležitosti Karen Donfriedovou, ktorá o prezidentovi povedala, že "je to najlepší líder volebnej kampane na svete", ktorý "pre teba pracuje", približuje agentúra AP.

Jensa Stoltenberga zvolili za 13. generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie 28. marca 2014.

KODAŇ/TASR

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme NATO

Dôležité udalosti

ONLINE: Ruské rakety zasiahli ukrajinskú vojenskú základňu pri hraniciach s Poľskom ON-LINE
  • Vojenská základňa ukrajinskej armády vzdialená približne 15 kilometrov od hraníc s Poľskom bola v utorok skoro ráno terčom ruského raketového útoku.

  • Vladimir Putin je osobne zapojený do vojny na Ukrajine až takým spôsobom, že podľa západných vojenských zdrojov robí operačné a taktické rozhodnutia na úrovni plukovníka alebo brigádneho generála.

  • Neoznačené hroby s telami troch zastrelených mužov boli nájdené pri ukrajinskom meste Makariv, ležiacom asi 50 kilometrov západne od Kyjeva, a v jednom z nich objavili aj dokumenty obete, z ktorých vyplýva, že mala české občianstvo.