Obľúbenú krajinu Slovákov roky zmáha politický pat. Čomu čelí jeden z najproruskejších štátov EÚ? (+reportáž)

Vlajky Bulharska a Európskej únie v centre Sofie
Vlajky Bulharska a Európskej únie v centre Sofie Zdroj: Shutterstock

Frustrácia, rozpoltenosť a politická nestabilita nesužujú iba Slovensko. Bulharská spoločnosť s nimi neúspešne bojuje od roku 2020 a efekty sú citeľné už pri prvej prechádzke ulicami. Situáciu ešte zhoršila ruská invázia, pri ktorej aj proukrajinskí Bulhari zaváhali, či podporovať Kyjev zbraňami.

Napriek príjemnému slnečnému počasiu a nedeľnej pohode panuje v hlavnom meste Bulharska zvláštna nálada. Hoci sú ľudia po začatí komunikácie milí, na tvárach majú zväčša ponurý výraz, pre ktorý sa ich zdráhate osloviť. Kalendár ukazuje dátum druhého apríla 2023 a v obľúbenej dovolenkovej destinácii Slovákov práve prebiehajú parlamentné voľby.

S 26 percentami ich napokon tesne vyhrá koalícia dlhodobého expremiéra Bojka Borisova. Zoskupenie subjektov pod vedením ďalšieho expremiéra, ekonóma Kirila Petkova, ostáva v jej tesnom závese a získava len o dve percentá menej. Na celej udalosti by nebolo nič zvláštne, keby nešlo už o piate parlamentné voľby v krajine v priebehu posledných dvoch rokov.

Bulharsko po celý tento čas bojuje s permanentným politickým patom a v Sofii si nestíha poriadne vysedieť miesta na stoličkách žiadna stabilná vláda. Agentúra AFP označila súčasné udalosti za najhoršiu politickú krízu v Bulharsku od pádu železnej opony.

Prečítajte si tiež:

Najprv veľké protesty, dnes apatia

„Atmosféra v Bulharsku je veľmi neistá. Keď už ide o piate voľby za dva roky a stále sa nevie, či sa vôbec zloží nejaká vláda, ľuďom sa už o tom nechce ani hovoriť,“ približuje nám situáciu Diana, asi 30-ročná recepčná na našom hoteli.

Diana vníma, že občania sa stávajú apatickými voči verejnému dianiu, čo sa odráža aj na volebnej účasti. „Je už naozaj veľmi, veľmi nízka,“ hodnotí 40-percentnú prítomnosť voličov na aprílových voľbách.

Totožný názor nám nezávisle od nej poskytne aj 26-ročný Dimitar: „V Bulharsku cítiť veľkú frustráciu. Ľudia sú už unavení z tohto volebného maratónu aj nestability. Krajinu za posledné roky opúšťa mnoho mladých ľudí. Ja sám som toho príkladom.“

Mladý Bulhar len čerstvo doštudoval farmáciu na univerzite v Anglicku, kde sa napokon aj rozhodol ostať žiť. Podľa neho odliv mozgov súvisí s túžbou ľudí zaistiť si lepšiu budúcnosť, vzdelanie a prácu.

Ako Diania, tak Dimitar pritom označili za najväčší problém svojej krajiny korupciu. Občiansky odpor voči nej stál i na počiatku súčasnej politickej krízy. Bulhari v rokoch 2020 – 2021 masívne vychádzali do ulíc, kde protestovali proti „korupčným a mafiánskym praktikám“ spojenej s kabinetom Bojka Borisova, ktorý vládol v krajine od roku 2009.

Politická nestabilita a s ňou kopiace sa problémy vo veľkom napomáhajú ďalším rozkolom v už aj tak rozdelenej spoločnosti. Tak ako na Slovensku, nízka dôvera vo vládu podlamuje vieru aj v jej politiku a aj vzájomnú dôveru medzi ľuďmi. Tej v prípade Bulharska nepomáha ani vysoká inflácia, jeho status najchudobnejšej krajiny EÚ ako ani ruská vojna proti Ukrajine.

Prečítajte si tiež:

Proruský sentiment

Vojna totiž Bulharsko postavila pred ťažkú dilemu. Podobne ako Slovensko, krajina mala pred vojnou silný proruský sentiment, ktorý sa v nej začal zakoreňovať už v dávnej minulosti. V prípade Slovenska štúrovským hlásaním všeslovanskej vzájomnosti pod vedením Ruska, v prípade Bulharska vďakou za oslobodenie spod nadvlády Osmanskej ríše.

Jedným z doterajších prejavov tohto sentimentu môže byť i fakt, že v krajine sa po rusky dohovoríte mimoriadne ľahko – omnoho ľahšie než po anglicky. Dve predavačky, na ktoré sme narazili v prevádzkach na okraji Sofie, sa nám rovno prihovorili v tomto jazyku. „Som Bulharka, ale hovorím po rusky. Od detstva nás učili oba jazyky, ja však ako prvý jazyk používam ruštinu,“ vysvetlila nám jedna z nich.

Zvláštne pocity v nás zanechali tiež vystavené hrnčeky v jednom z obchodov so suvenírmi. Človek si z bizarnej senzácie pre turistov mohol vybrať z bohatej ponuky podobizní Vladimira Putina, Josifa Stalina či dokonca aj Ramzana Kadyrova. Po ďalších motívoch vrátane ukrajinského mohol turista siahnuť tiež, prvé spomínané však zďaleka prevažovali.

V bulharskom obchode so suvenírmi bolo možné si vybrať zo širokej ponuky šálok s Putinom, Stalinom či Leninom.
V bulharskom obchode so suvenírmi bolo možné si vybrať zo širokej ponuky šálok s Putinom, Stalinom či Leninom. Zdroj: Natália Silenská

Portál televízie Aljazeera vo svojej analýze proruských krajín zaradil Slovensko a Bulharsko spolu s Maďarskom do trojice krajín EÚ s najvyššou mierou pretrvávajúcej náklonnosti k Rusku, a to i po jeho pokračujúcej agresii voči Ukrajine.

Pri Bulharsku poukázal na výsledky prieskumu z mája minulého roka, stále pomerne čerstvo po začatí invázie. Rusko vtedy za hrozbu považovalo len 33 percent Bulharov. Eurobarometer z jesene zase ukázal, že spomínané trio krajín najviac váha v podpore západných sankcií proti Moskve.

Ako ukázali investigatívci portálu Die Welt, rozpoltenosť krajiny vo vzťahu k Rusku primäla bulharskú vládu na čele s Petkovom k podpore Ukrajiny utajovaným spôsobom.

Podobne ako na Slovensku, ani v prípade Bulharska však nemožno očakávať, že by na uliciach húfne viali ruské vlajky a heslá na podporu Kremľa. Naopak, v hlavnom meste si kde-tu ľudia do okien vyvesili vlajku EÚ a pozorné oko mohlo naraziť aj na protikomunistické odkazy.

Protikomunistický odkaz v Sofii s nápisom ,,30 rokov (liet) bez nedostatku banánov
Protikomunistický odkaz v Sofii s nápisom ,,30 rokov (liet) bez nedostatku banánov Zdroj: Natália Silenská

Naša hlavná zastávka metra s názvom Európska únia tiež naznačila, že veci nikdy nie sú len čierno-biele. Oslovení respondenti sa voči tvrdeniu, že ich krajina má byť jednou z najproruskejších v Únii, ohradili.

„Naozaj si nemyslím, že sme jeden z najproruskejších štátov. Verím, že väčšina starších ľudí a tých, ktorí vyrástli počas komunizmu, sú proruskí, mladšia generácia však nie. Sme v tejto otázke dosť rozdelení,“ rozpráva Dimitar a zároveň vyzdvihuje, že Bulharsko prijalo veľa ukrajinských vojnových utečencov.

„Rozhodne nie sme najproruskejší,“ odmieta aj Diana. „Áno, máme s Rusmi veľa spoločného, Bulhari ich majú radi, sú si navzájom blízki. Ako ďalší Slovania sú nám ako bratia. Ale Bulhari nie sú prokremeľskí,“ argumentuje mladá žena.

Prečítajte si tiež:

Bulhari proti dodávkam zbraní

Bulharsko spolu s Maďarskom sú jediné členské krajiny EÚ, ktorých oficiálna pozícia je, že zbrane Ukrajine nedodávajú, lebo „sa nechcú stať súčasťou vojnového konfliktu“. Že tento postoj preferujú aj občania Bulharska, potvrdili aj naši respondenti. Opäť však odmietli, že by za ich postojom stálo bratanie sa s Moskvou.

„Ľudia nepodporujú dodávky zbraní, nie. Všetci už proste chcú, aby sa to skončilo. Nemyslím si však, žeby tu niekto podporoval vo vojne Moskvu. Aj Rusi, aj Ukrajinci sú Slovania. Sú to naši bratia, nemali by spolu bojovať,“ hovorí smutne Diana.

Citeľná zmena nálady premohla pri zmienke Ukrajiny aj po rusky hovoriacu predavačku. Keď sa dozvie, že vojna sa odohráva priamo na hraniciach štátu, z ktorého pochádzame, inak žoviálna staršia pani skloní zrak a šepne: „Ach, úbohá Ukrajina.“

Dimitar je ráznejší a zhovorčivejší: „Vojna na Ukrajine je hrozná. Takéto niečo by malo byť zakázané a je zrejmé, že si Ukrajinci už veľa vytrpeli.“ Aj liberálnejšie ladený mladík však pri otázke posielania zbraní trochu zaváha: „Na jednu stranu to podporujem, pretože to pomáha Kyjevu čeliť Moskve. Rusku to však dáva dôvod pokračovať (v agresii) a vytvárať ďalšie problémy do budúcna, keďže zahraničnú pomoc môže vnímať tak, že sú všetci proti nemu,“ vysvetľuje svoj postoj.

Prečítajte si tiež:

Faktom je, že keby k Ukrajincom prestali prúdiť dodávky západných zbraní, nemali by sa ako brániť ruskému agresorovi a museli by mu pravdepodobne ustúpiť. Vojna by sa síce skončila, ale kapituláciou Ukrajiny a mimoriadne nebezpečným precedensom pre súčasné územné usporiadanie Európy aj sveta, ako ich poznáme.

Naratív, že dodávky zbraní Kyjevu predlžujú vojnu, je naopak jedným z obľúbených bodov, ktoré šíri ruská propaganda s úmyslom zneistiť štáty v ich podpore Ukrajiny.

Bulharsko bolo inak prvou krajinou, ktorej Kremeľ takto pred rokom vypol kohútik od svojich dodávok plynu – v retrospektívnom pohľade to zjavne urobil ako pomstu za tajnú podporu Ukrajiny, ktorú Petkovova vláda v tom čase podnikala.

Počas posledných volieb muselo zase napríklad na niekoľko dní po sebe uzatvoriť desiatok škôl pre vyhrážky, že sa v nich nachádzajú výbušniny. Vyšetrovatelia v týchto hláseniach sledujú ruskú stopu.

Kremeľ nestabilnú situáciu v Bulharsku teda ostáva pozorne sledovať. Nateraz je otázne, ako sa Sofia z politickej krízy dostane a čo to bude znamenať pre jej ďalšie smerovanie – a či ju to povedie smerom na politický západ alebo na východ.

Pozrite si našu reportáž o dodávke slovenských stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu:

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Vojna na Ukrajine

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.