Stovky filmov a seriálov, obľúbené programy TV Markíza skôr ako v televízii, atraktívne športové prenosy, a to všetko bez reklám a bez viazanosti.
Vyskúšať na 7 dní zadarmo
Stovky filmov a seriálov, obľúbené programy TV Markíza skôr ako v televízii, atraktívne športové prenosy, a to všetko bez reklám a bez viazanosti.
Vyskúšať na 7 dní zadarmo
Miestopredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev narysoval, podľa jeho slov, tri pravdepodobné scenáre ukončenia „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva svoju inváziu na Ukrajinu.
Všetky rátajú s tým, že Ukrajina ako štát prestane existovať. Svoje predstavy zverejnil na sociálnej sieti Telegram.
Prečítajte si tiež:
Pokiaľ by časť Ukrajiny vstúpila do EÚ alebo Severoatlantickej aliancie (NATO), čo Medvedev nazýva „anšlusom“, hrozí obnova konfliktu v krátkom čase s tým, že by mohol „rýchlo vyrásť v plnohodnotnú tretiu svetovú vojnu“.
Medvedev argumentuje, že aj pri tomto scenári zostanú určité „oblasti nikoho“.
Toto územie by oznámilo svoje nástupníctvo po bývalej Ukrajine a deklarovalo želanie vstúpiť do EÚ a NATO, čo by sa v stredobodom horizonte tiež stalo.
Vyhlásilo by taktiež zámer „získať stratené územia všetkými prostriedkami“. To by sa však podľa Medveveva vzťahovalo len na oblasti na východe, ktoré by sa stali súčasťou Ruska.
Medvedev za „dočasne prijateľný“ označil ďalší scenár, keď by sa celá Ukrajina rozdelila medzi Rusko a štáty EÚ, zatiaľ čo v jednom štáte Únie by sa sformovala ukrajinská exilová vláda.
Konflikt by skončil „rozumnými zárukami“ toho, že v blízkej budúcnosti nevzplanie znova.
Vo svojich „teroristických aktivitách“ by však podľa Medvedeva pokračovali „ukrajinskí nacisti“ rozptýlení na území krajín EÚ, ktoré by obdržali západné oblasti Ukrajiny.
„Riziko obnovenia plnohodnotného konfliktu alebo jeho eskalácie vo svetovú vojnu možno v tomto prípade považovať za mierne,“ konštatoval Medvedev.
„Iné možnosti proste nie sú. Každému je to už jasné, aj keď je pre niekoho na Západe nepríjemné si to priznať,“ uzavrel Medvedev.
Ukrajinou v noci na piatok otriasli ďalšie intenzívne útoky:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
„Ak dodržia oni svoje sľuby, náš parlament tiež dodrží ten svoj,“ uviedol prezident Recep Tayyip Erdogan. Podľa neho spája vláda amerického prezidenta Joea Bidena schválenie švédskej žiadosti o vstup do NATO práve s predajom stíhačiek F-16. Erdogan tiež uviedol, že turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan minulý týždeň v New Yorku rokoval o vstupe Švédska do NATO s americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom.
Z toho štyri boli deti. Juhoafrické mesto zasiahli prudké lejaky, ktoré spôsobili záplavy. „Operačné stredisko pre živelné pohromy má, žiaľ, potvrdených osem úmrtí spôsobených zásahom elektrickým prúdom,“ uvádza sa v oznámení. Obete podľa neho bývali v chatrčiach v okrajovej časti juhoafrickej metropoly.
Azerbajdžan minulý týždeň vykonal bleskovú vojenskú operáciu proti karabašským Arménom, v rámci ktorej sa mu prakticky podarilo získať kontrolu nad Náhorným Karabachom. Európska komisia sa obáva, že to vyvolá masový exodus obyvateľov z tohto sporného regiónu.
Spoločnosti prevážajúce ukrajinské obilie pre obavy z ruských útokov už niekoľko týždňov ukrývajú v noci svoje lode na rumunskom brehu rieky Dunaj. Diplomati z Európskej únie a USA rokovali o tomto ochrannom opatrení s rumunskými a ukrajinskými predstaviteľmi v auguste. Väčšina vyvážaného ukrajinského obilia v súčasnosti prechádza cez rumunský prístav Konstanca z dôvodu pokračujúcich ruských útokov na ukrajinské čiernomorské prístavy. (TASR)
Ide konkrétne o sedem obcí v ruskej Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou. Došlo k tomu po tom, ako tam ukrajinský dron zhodil výbušninu na rozvodňu elektrickej energie. Zranenia neutrpel žiaden z obyvateľov. tamojší gubernátor Roman Starovoit uviedol, že k obnove dodávok energie dôjde hneď, ako to bude možné.
Zomrel minulý piatok vo veku 98 rokov. Medzi účastníkmi poslednej rozlúčky s Napolitanom sú aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Všetky vlajky na verejných budovách a talianskych diplomatických i konzulárnych zastupiteľstvách v zahraničí boli po úmrtí bývalého prezidenta spustené na pol žrde až do dňa pohrebu, ktorý je zároveň vyhlásený za deň štátneho smútku.
