Stovky filmov a seriálov, obľúbené programy TV Markíza skôr ako v televízii, atraktívne športové prenosy, a to všetko bez reklám a bez viazanosti.
Vyskúšať na 7 dní zadarmo
Stovky filmov a seriálov, obľúbené programy TV Markíza skôr ako v televízii, atraktívne športové prenosy, a to všetko bez reklám a bez viazanosti.
Vyskúšať na 7 dní zadarmo
Zničenie Kachovskej priehrady je najrozsiahlejším zásahom do prírodných ekosystémov na Ukrajine od začiatku ruskej invázie. Zo zodpovednosti sa navzájom obviňujú Rusi aj Ukrajinci, no podľa analytikov mala jednoznačne silnejší motív Moskva. Naznačuje to viacero nepriamych dôkazov aj súhrn plusov a mínusov pre znepriatelené strany.
Prelomenie Kachovskej priehrady, ktoré spôsobila explózia, výrazne ovplyvní doterajší priebeh vojny na Ukrajine. Obrancovia musia použiť časť kapacít vyčlenených pre prípravu protiofenzívy na boj so záplavami. Rusom zasa vyliatie vody komplikuje život na Kryme, živel navyše rozmáča ich defenzívny val.
Zatiaľ nie je stopercentne jasné, kto zničenie priehrady spôsobil, obidve strany sa obviňujú navzájom. Ukrajinská vojenská tajná služba tvrdí, že ruskí vojaci, ktorí priehradu okupujú, ju zamínovali už vlani v apríli. Moskva obratom obvinila z katastrofy Kyjev.
Západní vojenskí analytici nateraz najčastejšie pracujú s verziou, že zničenie priehrady majú na svedomí Rusi, a to zrejme v snahe skomplikovať Ukrajincom postup a prípravy na veľkú protiofenzívu.
Jeden z možných scenárov ukrajinského protiútoku totiž počítal s tým, že Ukrajinci prekročia Dneper a pokúsia sa Rusov vytlačiť ďalej od Chersonu a otvoriť si tak cestu na Krym.
Súčasné projekcie dôsledkov záplav, ktoré postupujú ukrajinskou krajinou, však ukazujú, že približne 70 percent vody by sa malo vyliať na ľavý breh Dnepra - teda na územie, ktoré okupujú Rusi. Rozmočený terén tak komplikuje nielen ukrajinskú protiofenzívu, ale aj ruskú obranu.
Jednou zo zásadných otázok zostáva, aký vplyv bude mať zaplavenie frontovej línie v Chersonskej oblasti na ukrajinské plány na protiofenzívu. Kyjev tvrdí, že s možnosťou, že Rusi odpáli Kachovskú priehradu, počítal a na pripravovaný protiútok to nebude mať žiadny vplyv.
Prikláňajú sa k tomu aj analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny, podľa ktorého je zaplavená oblasť príliš ďaleko od severnejších úsekov frontovej línie, na ktorých je ukrajinská armáda počas uplynulých týždňov aktívna.
„Bezprostredný priamy vplyv na situáciu na frontovej línii to mať nebude. To by malo zmysel jedine v prípade, že by sa Ukrajinci chystali na nejakú obojživelnú operáciu s cieľom prekonať Dneper. Vieme, že podnikli niektoré malé, skôr diverzné operácie a rozhodne nie nejaké veľké obojživelné operácie,“ komentoval pre denník Echo24 bezprostredný vplyv na situáciu v okolí vojenský analytik Lukáš Visingr.
Podľa neho to má skôr krátkodobý vplyv s cieľom vytvoriť katastrofu, na riešenie ktorej bude musieť Ukrajina obetovať časť svojich ľudských a materiálnych zdrojov, ktoré pôvodne plánovala pre protiofenzívu.
Podľa českého vojenského analytika Jiřího Vojáčka sú tri smery, kde sa predpokladalo, že by mohol prísť ukrajinský protiútok.
„Ako prvý sa spomína Donbas a mesto Bachmut, kde už môžeme vidieť ukrajinský tlak na ruských obrancov. Druhá možnosť bola zo severu od Dnipra smerom k veľkým mestám na pobreží Azovského mora (Melitopol a Mariupol - pozn. red.). A ako tretia možnosť sa spomínal práve útok v Chersonskej oblasti,“ uviedol Vojáček pre TVNOVINY.sk s tým, že sa objavili náznaky, že Ukrajinci sa už pripravovali aj na tretiu možnosť.
Dneper sa v Chersonskej oblasti rozvetvuje a je tam veľa malých ostrovov. Ukrajinské špeciálne jednotky skákali z jedného na druhý, prenikli asi 4 kilometre do vnútrozemia a pripravili si akési predmostie. To mohlo Rusov podľa Vojáčka zmiasť a mohli nadobudnúť presvedčenie, že veľká ukrajinská ofenzíva povedie práve cez tento smer a rozhodli sa preventívne odpáliť priehradu.
„Urobili to však predčasne a je to ukážka toho, ako veľmi sú Rusi nervózni,“ myslí si Vojáček.
Český analytik však napriek unáhlenosti takéhoto kroku konštatuje, že po poškodení priehrady vodnej elektrárne si ruské jednotky zlepšili svoje obranné pozície.
Záplavy pravdepodobne na niekoľko mesiacov zabránia ukrajinským ozbrojeným silám, aby do bojov nasadili ťažké zbrane, ako sú tanky alebo bojové vozidlá pechoty.
Ukrajincom síce vyhovuje, že Rusi sa teraz budú musieť zaoberať tým, ako zabezpečiť pitnú vodu pre Krym, ktorý je z veľkej časti závislý od dodávok vody z Kachovskej priehrady, no podľa Vojáčka kvôli tomu nemuseli zničiť priehradu. Po dobytí Novej Kachovky by jednoducho, rovnako ako v roku 2014, zavreli kohútik a efekt by bol taký istý a bez vedľajších škodlivých vplyvov.
Ukrajinci aj Rusi sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za sabotáž Kachovskej priehrady. Faktom je, že plány na jej zničenie mali obidve strany. Líšili sa však v tom, v akej situácii ich chceli realizovať.
Kremeľ v utorok vyhlásil, že útok na priehradu bol „úmyselnou sabotážou“ Kyjeva, ktorý vraj chcel týmto spôsobom odrezať od dodávok vody anektovaný Krymský polostrov.
Ukrajinci sa vraj k takémuto kroku podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova uchýlili, aby odviedli pozornosť od faktu, že sa im nedarí dosiahnuť ciele veľkej protiofenzívy.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu túto myšlienku rozviedol viac. Ukrajinci podľa neho potrebovali presunúť svoje jednotky z Chersonskej oblasti na severnejšie úseky frontovej línie, kde narazili na tvrdý ruský odpor.
Ruská štátna agentúra TASS poukázala aj na existenciu ukrajinského plánu na zničenie priehrady. V rozhovore pre denník Washington Post o ňom koncom decembra hovoril generálmajor Andrij Kovaľčuk, ktorý velil ukrajinskej ofenzíve v Chersonskej oblasti. V pláne podľa neho bolo zistiť, či je možné vypustiť Kachovskú priehradu tak, aby voda zaplavila ruské pozície na ľavom brehu Dnepra bez toho, aby boli ohrozené aj okolité dediny.
To, že Kyjev je schopný v rámci svojich záujmov na svojom území umelo spôsobiť prírodnú katastrofu, podľa Moskvy dokazuje aj to, že už raz na začiatku vojny vodu použil ako zbraň.
Ukrajinskí vojaci totiž úmyselne poškodili priehradu a zaplavili časť dediny Demydiv s okolitými poľami. Vďaka tomu ruské tanky uviazli v postupe zo severu na Kyjev a ukrajinská armáda dostala priestor na prípravu obrany. Písal o tom napríklad portál denníka New York Times.
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak s odvolaním na tajné služby uviedol, že priehradu vyhodila do vzduchu ruská 205. motostrelecká brigáda. Podľa správ z ukrajinských zdrojov mali Rusi krátko pred odpálením priehradu naplniť až po okraj, aby boli záplavy čo najväčšie.
Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov uviedol pre denník Kyiv Post, že ukrajinské tajné služby monitorovali ruské aktivity na priehrade a jej okolí viac než rok a ukrajinská vláda si je istá, že ruské velenie vydalo rozkaz nastražiť výbušniny v útrobách elektrárne.
Priehrada bola podľa Jusova zamínovaná už od apríla 2022. Dokazovať to majú aj fotky a videá. V decembri 2022 sa na sociálnych sieťach objavil rozhovor dvoch ruských vojakov o zamínovaní priehrady.
Based on Hydroweb (Theia) data, the water level in Kakhovka Reservoir has recently attained its highest point in the past seven years, while Russia had control over the dam and water levels since 2022.
— Tatarigami_UA (@Tatarigami_UA) June 6, 2023
Link to the source is in the image description pic.twitter.com/sCrnxInNEd
Podľa Natalie Humeniuk, hovorkyne operačného veliteľstva Juh, niet pochýb, že priehradu zničil výbuch zvnútra a nie raketový útok, o ktorom hovorí ruská strana. Dokazujú to podľa nej dronové zábery, ktoré obleteli všetky svetové médiá.
Rusom podľa Humeniuk praskli nervy kvôli neistote, z ktorého smeru príde ukrajinská ofenzíva.
„Ruské velenie nariadilo zničiť priehradu a snaží sa hrať ďalšiu vydieračskú kartu, aby tak vytvorili tlak na ukrajinských obrancov aj celú krajinu. Už nemali silu ďalej čakať v napätí, odkiaľ príde ukrajinská protiofenzíva, tak sa takýmto spôsobom snažia kontrolovať situáciu,“ uviedla Humeniuk.
Denník Kyiv Post na základe svojej analýzy dostupných záberov zničenej priehrady vylúčil, že by jej skaza bola dielom raketového útoku. Nikde totiž nenašli typické známky po zásahu zvonku.
Zničenie priehrady sa pochopiteľne stalo premetom diskusií aj v kruhoch ruských vojenských blogerov.
Tvrdé proruské jadro sa drží oficiálnej línie kremeľskej propagandy a rovnako ako napríklad primátor Novej Kachovky Vladimir Leontiev tvrdia, že útok na priehradu je dielom Ukrajincov, ktorý na jej zničenie „použili raketový systém Vilcha“.
Túto verziu zdieľal napríklad aj ruský propagandistický kanál Readovka.
Niektoré prokremeľské kanály však ponúkli protichodné správy, v ktorých nielenže označili za páchateľa sabotáže Rusko, ale ešte sa z toho aj tešili.
To je aj prípad ruského vojaka Jegora Guzenka, ktorý pôsobí v Chersonskej oblasti. „Hovoril som vám, že priehradu vyhodíme do vzduchu... niektorí z vás ste tvrdili, že sa to nestane, teraz to vidíte. Z taktického hľadiska to znamená, že cesta cez Dneper je pre ukrajinskú armádu uzavretá,“ prihovoril sa Guzenko sledovateľom na Telegrame.
“There are other hydroelectric power plants on the Dnipro river that are worth sorting out”- Russian terrorist Guzenko says
— TheKremlinYap (@TheKremlinYap) June 6, 2023
He rejoices at the blowing up of the Kakhovska hydroelectric power plant and does not hide Russia's involvement in its destruction. pic.twitter.com/KC3swrJOOd
Nezávisle overiť, ako presne došlo k zničeniu Kachovskej priehrady, je takmer nemožné. Kým sa neobjavia kamerové záznamy, ktorých existencia je vysoko pravdepodobná, analytici vychádzajú iba z dostupných informácií a toho, ktorá strana mala silnejší motív.
Že ide o dielo Ruska, s istotou nevedeli povedať ani Spojené štáty, no podľa televízie NBC News, ktorá sa odvoláva na dva americké zdroje, sa americká vláda prikláňa k verzii, že páchateľom je Rusko.
Všetky indície naznačujú, že zničenie Kachovskej priehrady bol úmyselný čin Ruska, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Ruskí predstavitelia podľa analytikov využívajú obvinenia voči Ukrajine na to, aby zdôraznili údajné zlyhanie protiofenzívy.
V tom zmysle sa v utorok vyjadril hovorca Kremľa Dmitrij Peskov či ruský minister obrany Sergej Šojgu, dnes napríklad šéf ruskej okupačnej správy Chersonskej oblasti Vladimír Saldo.
„Z vojenského pohľadu sa operačno-taktická situácia vyvinula v prospech Ruska,“ citovala agentúra TASS Salda, podľa ktorého chcela Ukrajina zničením Kachovskej priehrady odvrátiť pozornosť od strát na fronte. Šéf okupačnej správy sa zároveň domnieva, že záplavy napríklad sťažia ukrajinským vojakom prechod cez Dnipro v prípade, že by chceli zaútočiť na ruské pozície na druhej strane. „Sami si tým ublížili,“ dodal.
ISW hodnotí, že tieto tvrdenia sú nepresvedčivé, pretože Ukrajina žiadnu protiofenzívu podľa dostupných dôkazov ešte nezačala.
Zničenie Kachovskej priehrady podľa odborníkov oslovených denníkom The New York Times (NYT) pravdepodobne spôsobila explózia výbušnín umiestnených vo vnútri hrádze a vodnej elektrárne.
Tie malo v čase výbuchu pod kontrolou Rusko. Za menej pravdepodobné, aj keď nie nemožné, experti považujú, že by hrádzu zničilo ostreľovanie alebo by sa zrútila pre skoršie poškodenie.
Najväčšie škody na masívnej stavbe s oceľou vystuženého betónu by podľa odborníkov spôsobil výbuch v uzavretom priestore, ktorý by všetkou svojou energiou pôsobil na okolitú konštrukciu. Aj v takom prípade by k nemu však bolo potrebné mať stovky kilogramov trhavín.
Podľa Gregoryho Baechera, odborníka na priehrady z Marylandskej univerzity, sa stáva, že sa priehrady pretrhnú, napríklad aj kvôli tomu, že je v nich toľko vody, že začne pretekať hrádza. Tak tomu bolo od mája aj v prípade vo vojne už skôr poškodenej Kachovskej priehrady. Ak by to však bol naozaj dôvod utorkového zrútenia hrádze, Baecher by očakával, že sa tak stane najprv v blízkosti jedného z brehov.
Ako však poznamenáva NYT, fotografie z miesta ukazujú, že sa hrádza najprv pretrhla uprostred, vedľa vodnej elektrárne, ktorá bola pri brehu, ktorý má v rukách Rusko. Navyše miestni obyvatelia hovoria, že v utorok okolo 2.50 h miestneho času (3.50 h SELČ) počuli obrovský výbuch.
Viac o spôsobe, akým bola zničená Kachovská priehrada, by mohli napovedať zábery z bezpečnostných kamier, ktoré boli s veľkou pravdepodobnosťou nainštalované na obidvoch brehoch. Ani jedna zo znepriatelených strán ich doteraz nezverejnila.
V priloženom videu si môžete pozrieť príspevok z Televíznych novín o aktuálnej situácii na vojnou zmietanej Ukrajine:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
„Ak dodržia oni svoje sľuby, náš parlament tiež dodrží ten svoj,“ uviedol prezident Recep Tayyip Erdogan. Podľa neho spája vláda amerického prezidenta Joea Bidena schválenie švédskej žiadosti o vstup do NATO práve s predajom stíhačiek F-16. Erdogan tiež uviedol, že turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan minulý týždeň v New Yorku rokoval o vstupe Švédska do NATO s americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom.
Z toho štyri boli deti. Juhoafrické mesto zasiahli prudké lejaky, ktoré spôsobili záplavy. „Operačné stredisko pre živelné pohromy má, žiaľ, potvrdených osem úmrtí spôsobených zásahom elektrickým prúdom,“ uvádza sa v oznámení. Obete podľa neho bývali v chatrčiach v okrajovej časti juhoafrickej metropoly.
Azerbajdžan minulý týždeň vykonal bleskovú vojenskú operáciu proti karabašským Arménom, v rámci ktorej sa mu prakticky podarilo získať kontrolu nad Náhorným Karabachom. Európska komisia sa obáva, že to vyvolá masový exodus obyvateľov z tohto sporného regiónu.
Spoločnosti prevážajúce ukrajinské obilie pre obavy z ruských útokov už niekoľko týždňov ukrývajú v noci svoje lode na rumunskom brehu rieky Dunaj. Diplomati z Európskej únie a USA rokovali o tomto ochrannom opatrení s rumunskými a ukrajinskými predstaviteľmi v auguste. Väčšina vyvážaného ukrajinského obilia v súčasnosti prechádza cez rumunský prístav Konstanca z dôvodu pokračujúcich ruských útokov na ukrajinské čiernomorské prístavy. (TASR)
Ide konkrétne o sedem obcí v ruskej Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou. Došlo k tomu po tom, ako tam ukrajinský dron zhodil výbušninu na rozvodňu elektrickej energie. Zranenia neutrpel žiaden z obyvateľov. tamojší gubernátor Roman Starovoit uviedol, že k obnove dodávok energie dôjde hneď, ako to bude možné.
Zomrel minulý piatok vo veku 98 rokov. Medzi účastníkmi poslednej rozlúčky s Napolitanom sú aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Všetky vlajky na verejných budovách a talianskych diplomatických i konzulárnych zastupiteľstvách v zahraničí boli po úmrtí bývalého prezidenta spustené na pol žrde až do dňa pohrebu, ktorý je zároveň vyhlásený za deň štátneho smútku.
