Voči ruskej verzii o lietadle so zajatcami som skeptický. Museli by porušiť dôležité pravidlo, tvrdí analytik

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Koľko ľudí bolo na palube a prečo Rusi rakety nezostrelili? Okolo zrútenia ruského vojenského lietadla je veľa otázok a málo odpovedí.

Zrútenie transportného lietadla Il-76 blízko obce Jablonovo v ruskej Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou sprevádza množstvo nevyjasnených otázok. Na mnohé z nich však nedajú odpovede ani záznamy z čiernych skriniek.

Moskva viní Kyjev z úmyselného zostrelenia lietadla a tvrdí, že zahynulo všetkých 74 ľudí na palube vrátane 65 zajatých ukrajinských vojakov pripravených na výmenu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nepotvrdil a ani nepoprel tvrdenia Ruska, že lietadlo zostrelila ukrajinská strana a žiada medzinárodné vyšetrovanie havárie lietadla.  

Zelenského návrh Kremeľ odmietol. Moskva následne v spojitosti s haváriou lietadla požiadala o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.

​​​Informačný chaos po havárii lietadla priživili aj denníky Ukrajinska pravda a RBK-Ukrajina, ktoré najskôr informovali, že lietadlo prevážalo rakety S-300 a jeho zostrelenie je prácou ukrajinských tajných služieb. Neskôr tieto materiály redakcie upravili, pretože iný zdroj informácie nepotvrdil. 

Ako je už pri podobných incidentoch zvykom, informácie oboch strán nemožno bezprostredne nezávisle overiť. Českého vojenského analytika Jiřího Vojáčka však prekvapilo, ako rýchlo a komplexne Kremeľ na incident zareagoval.

„Rusi mali tú reakciu pripravenú veľmi rýchlo. Doteraz vždy, keď došlo k zostreleniu cenného lietadla alebo k potopeniu veľkej lode, to najskôr popierali a niekoľko dní zahmlievali. A teraz prakticky už hodinu po incidente bola vonku oficiálna verzia. Všetko im bolo jasné. Žeby teraz zrazu začali hovoriť pravdu? To sa mi zdá málo pravdepodobné,“ myslí si Vojáček.

Prečítajte si tiež:

Výmena väzňov plná otáznikov

Ukrajinská strana tvrdí, že v stredu dopravila ruských zajatcov na miesto určené na výmenu, ale Kyjev vraj od Moskvy nedostal žiadne informácie o spôsobe prepravy ukrajinských zajatcov, ako bolo pri minulých výmenách obvyklé.

„Dnes mala prebehnúť výmena zajatcov, ale nestalo sa. Podľa ruskej strany sa tak stalo v dôsledku zostrelenia ruského lietadla Il-76, ktorý údajne prevážal ukrajinských zajatcov. V súčasnej dobe Ukrajina nemá spoľahlivé a ucelené informácie o tom, kto presne bol na palube lietadla a v akom počte,“ oznámila HUR v stredu večer na svojom telegramovom účte.

„To môže naznačovať zámernú ruskú akciu s cieľom ohrozenia života a bezpečnosti zajatcov,“ dodáva HUR. Ruské ministerstvo obrany naopak tvrdí, že o preprave ukrajinských zajatcov týmto lietadlom Kyjev vedel.

Predseda branného výboru Štátnej dumy, poslanec Andrej Kartapolov, v rozpore s tvrdením Kyjeva vyhlásil, že Ukrajinská vojenská rozviedka bola o lete lietadla so zajatcami informovaná 15 minút dopredu a prijatie varovania potvrdila.

Kartapolov tvrdí, že za zostreleným Il-76 letelo druhé lietadlo rovnakého typu, na ktorého palube tiež boli zajatci. Poslanec tvrdí, že lietadlu sa po zrútení prvého stroja podarilo otočiť a odletieť. Existenciu druhého lietadla však doteraz nekomentovalo ani ruské, ani ukrajinské velenie.

Zdroj: shutterstock.com/JetKat

ISW: Môže ísť o ďalšiu ruskú informačnú kampaň

Veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Olesčuk obvinil Rusko z vytvárania dezinformácií po páde lietadla Il-76 pri Belgorode.

„Cieľ je zrejmý – chcú znížiť medzinárodnú podporu pre náš štát. Nepodarí sa to. Ukrajina má právo brániť sa a ničiť prostriedky agresora,“ uviedol Olesčuk.

„Máme stále viac nástrojov a príležitosti dostať sa k nepriateľovi tam, kde to neočakáva,“ informoval tiež podľa agentúry Unian.

Tvrdenie šéfa ukrajinského letectva podporil aj Inštitút pre štúdium vojny (ISW). „Aktéri ruského informačného priestoru využívajú pád lietadla na zasiatie nespokojnosti na Ukrajine a zvýšenie nedôvery v ukrajinskú vládu,“ mienia analytici z ISW.

Rusko prišlo s nepodloženým tvrdením, že Ukrajina zasiahla lietadlo raketovým systémom dodaným USA alebo Nemeckom, čo má zrejme západných ukrajinských partnerov odradiť od poskytovania ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine, dodal ISW.

Americkí analytici podotkli, že najnovšie ruské obvinenia sú v súlade s inými ruskými informačnými kampaňami, ktorých cieľom je oslabiť Ukrajinu.

Pochybnosti o počte ľudí na palube

Rusi tvrdia, že na palube zrúteného lietadla zahynulo aj 65 ukrajinských zajatcov. Šéfredaktorka televízie RT Margarita Simonjanová na podporu tohto tvrdenia zverejnila ich zoznam.

Všetky uvedené mená skutočne patria Ukrajincom, ktorí padli do zajatia, no podľa portálu Mediazona sa však v regionálnych telegramových skupinách objavili tvrdenia, že niektorí ľudia z tohto zoznamu sa už na Ukrajinu vrátili počas skorších výmen. Web však dodal, že tieto správy bezprostredne nebolo možné overiť.

Aby tých nejasností nebolo málo, otázky vyvolali aj zábery z troskami posiateho miesta pádu lietadla. Ruské agentúry na snímkach ukázali pár zarastrovaných tiel. Na videu, ktoré zachytáva miesto nešťastia, však nič nenasvedčuje tomu, že by sa medzi troskami skrývali desiatky obetí.

Ruskú verziu o zajatcoch na palube spochybnil aj jeden z už skôr prepustených vojakov Maxim Kolesnikov. Tomu sa nepozdáva počet ruských strážcov na palube lietadla.

„To je úplná hlúposť. Keď ma viezli lietadlom z Brjansku do Bielgorodu, na každých 50 väzňov pripadalo asi 20 ich vojenských policajtov. Traja strážcovia, iste,“ uzavrel sarkasticky svoj príspevok na sieti X.

„To je ďalší z dôvodov, prečo som voči ruskej verzii skeptický. Existuje totiž pravidlo, ktoré platí už od druhej svetovej vojny, že na jedného ozbrojeného vojaka môže pripadať najviac 12 väzňov alebo zajatcov. Je to tak vypočítané, že 12 ľuďom sa ešte dokáže jeden vojak so zbraňou ubrániť,“ vysvetlil Vojáček.

Prečo Rusi rakety nezostrelili?

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že lietadlo Il-76 zasiahli rakety vypálené ukrajinskými silami z ukrajinskej obce Lypci v Charkovskej oblasti. Ruské radary údajne zaznamenali dve ukrajinské rakety.

Ruská verzia portálu BBC sa pozastavila nad ďalšou nezodpovedanou otázkou: Kde bola ruská protivzdušná obrana?

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení o katastrofe spomenulo, že „rádiolokačné prostriedky vzdušných a kozmických síl Ruska zachytili štart dvoch ukrajinských rakiet“. Ale ministerstvo nevysvetlilo, prečo sa ruskí vojaci nepokúsili tieto rakety zostreliť.

Podľa českého vojenského analytika však na reakciu nemali čas.

„Nie je to také jednoduché. Rakety, ktoré používajú protilietadlové systémy, sú extrémne rýchle. Od momentu vypálenia po zásah cieľa uplynie väčšinou iba pár sekúnd. Vo chvíli, keď už sú vo vzduchu, sa proti nim môže lietadlo brániť iba manévrovaním,“ vysvetlil Vojáček.

Aj keby lietadlo malo funkčné obranné systémy, dokáže sa brániť iba infračerveným, teda pasívne navádzaným strelám.

„Sú to napríklad tie malé rakety odpaľované z ramena, ale keď lietadlo čelí strele zo systému Patriot, ktorá je navádzaná rádiolokátorom, sú proti nim prakticky bezmocné,“ dodal analytik. 

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.