Rusi jasajú, obavy Západu sa prehĺbili. Zemetrasenie v ukrajinskej armáde môže znamenať zlom vo vojne

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Rošáda na poste vrchného veliteľa ukrajinskej armády prišla v kritickom čase. Charizmatického Zalužného, ktorému zlomili krk spory v armáde aj rozkol s Washingtonom, nahradil nekompromisný generál Syrskyj. K zlyhaniu Zalužného snáh však podľa analytikov prispela aj nedostatočná politická podpora.

Ukrajinská armáda zažíva najväčšie zemetrasenie od začiatku vojny s Ruskom. Generál Valerij Zalužnyj bol odvolaný z funkcie vrchného veliteľa prezidentom Volodymyrom Zelenskym, čím sa ukončilo mesiace rastúce napätie medzi oboma lídrami. 

K zmene prišlo v čase, keď Rusko prevzalo iniciatívu a Ukrajina sa musí brániť takmer pozdĺž celej frontovej línie. Situáciu na bojisku navyše ovplyvňuje aj slabnúca vojenská pomoc Západu.

Politické boje v Kyjeve nenapomáhajú ukončiť ani patovú situáciu vo Washingtone, kde republikáni v Kongrese blokujú finančný balík s kľúčovou pomocou pre Ukrajinu, keďže jej jednotky majú nedostatok munície, ktorý sťažuje zadržiavanie vĺn ruských útokov.

V Moskve preto prijali správu o výmene Zalužného s nadšením. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova správy o jeho prepustení ukazujú, že v Kyjeve „nie sú veci v poriadku“.

Prečítajte si tiež:

Nový veliteľ a nové úlohy

Zelenskyj uviedol, že ukrajinské sily preukázali, že síce dokážu znovu získať kontrolu nad oblohou, ale nedokázali dosiahnuť svoje ciele na zemi v roku 2023.

Ukrajinská armáda preto podľa jeho slov vyžaduje okamžité zmeny a nový prístup k mobilizácii a náboru. 

„Akcie armády musia byť technologicky vyspelejšie. Reštrukturalizácia generality je potreba. Veliteľstvá na všetkých úrovniach musia poznať a cítiť frontovú líniu rovnako ako vojaci na jej čele. Znamená to, že potrebujeme iný prístup najmä k rotácii vojakov. Iný prístup k mobilizácii a náboru. Iný prístup k riadeniu frontovej línie,“ povedal prezident.

O splnenie týchto cieľov sa má postarať nový vrchný veliteľ Oleksandr Syrskyj (58), ktorý doteraz velil pozemným silám. Na rozdiel od svojho predchodcu Zalužného nemá takú popularitu. Okrem iného preto, že je spájaný s vysokými stratami z najťažších bojísk na východe krajiny.

Na archívnej snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vtedajší veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskij. Zdroj: TASR/AP/Efrem Lukatsky

​„Generál Syrskyj je presný opak Zalužného. Stará škola, ktorá veľmi nepozerá na straty. On si ešte pamätá tú sovietsku éru. Úlohu sa snaží splniť za každú cenu. A to je, zdá sa, to, čo teraz Ukrajinci potrebujú,“ povedal pre TVNOVINY.sk český vojenský analytik Jiří Vojáček. 

Syrskyj je však podľa neho, na rozdiel od nepružne mysliacich starých ruských generálov, zároveň schopný robiť nečakané a originálne ťahy.

Aj preto ho mnohí vojenskí analytici považujú za jedného z najlepších veliteľov tohto storočia. Niektorí experti ho prirovnávajú k legendárnemu generálovi Červenej armády Georgijovi Žukovovi.

„Syrskyj viedol niekoľko menších ofenzív, ktoré však boli prekvapivé a Rusov zaskočili. Výsledkom bolo, že sa museli stiahnuť. Či už je to bitka o Kyjev alebo Charkov. Ukrajinské straty neboli malé, ale tie ruské boli obrovské,“ dodal Vojáček. 

Syrskému vyčítajú zlyhanie v Bachmute

Syrskyj je veteránom vojny proti ruským a separatistickým silám na východe Ukrajiny z roku 2014. O päť rokov neskôr sa stal veliteľom pozemných jednotiek.

Má za sebou dve úspešné operácie. Prvá je obrana Kyjeva v období februára až mája 2022, kedy natiahol ruské jednotky až takmer k mestu a potom im zozadu odrezal zásobovacie línie, čo viedlo k tomu, že Rusi museli utekať a nechať na mieste veľkú časť techniky.

Druhou operáciou je potom úspešná protiofenzíva na prelome leta a jesene 2022, kedy Ukrajina oslobodila Charkovskú oblasť a časť Doneckej oblasti.

Prečítajte si tiež:

​Svojimi ťahmi generál oslobodil stovky kilometrov územia, ktoré teraz ukrajinská armáda drží. „Naopak, jeho povesť utrpela v súvislosti s bojmi o Bachmut. Vtedy mala ukrajinská verejnosť veľké očakávania,“ uviedol pre ČT24 Ján Šír z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej.

Hovorilo sa o bachmutskej pasci, do ktorej sú Rusi Syrským vlákaní. Tá však naplno nesklapla a Ukrajinci zaznamenali územnú stratu, s ktorou sa časť ukrajinskej verejnosti dodnes ťažko zmieruje.

Ľudia tejto porážke pripisujú aj neskoršiu neúspešnú letnú protiofenzívu, pretože v Bachmute prišiel Syrskyj a celá ukrajinská armáda o veľké množstvo elitných bojaschopných útvarov. 

Spor medzi Zelenským a Zalužným

Zalužnyj sa postavil na čelo ukrajinskej armády pol roka pred ruskou inváziou. Národným hrdinom sa stal vďaka svojej kľúčovej úlohe pri otupení počiatočného ruského útoku.

Krk mu však zlomili spory v armáde aj rozkol s Washingtonom ohľadom spôsobu vedenia minuloročnej protiofenzívy. Uškodila mu zrejme aj rastúca popularita, bol považovaný za možného vyzývateľa úradujúceho prezidenta vo voľbách. Sám generál však nikdy verejne nevyjadril túžbu po politickej kariére.

O Zalužného rezignácii, resp. odvolaní sa špekulovalo už niekoľko týždňov. Podľa západných médií odmietol napísať vlastný rezignačný list a prezidentovi povedal, že keď sa ho chce zbaviť, tak musí niesť zodpovednosť on sám a odvolať ho.

Podľa agentúry AP prepukol spor medzi Zelenským a Zalužným vlani na jeseň, keď veliteľ v rozhovore pre britský týždenník The Economist priznal, že boje na Ukrajine uviazli na mŕtvom bode. Ukrajinský prezident však odmietol, že by bol tento rozhovor predmetom sporu. 

O tom, že Zalužnyj Zelenského dôveru nestratil, úplne svedčí aj fakt, že mu prezident ponúkol, aby zostal členom tímu. Ako sa generál rozhodol, zatiaľ nie je známe.

Prečítajte si tiež:

Kritika Zalužného a slabá politická podpora

Generál Zalužnyj sa podľa rakúskeho vojenského analytika Toma Coopera dostal pod paľbu kritiky aj za to, že nedokončil transformáciu ukrajinskej armády na sily západného typu, nezlepšil logistiku a nedokázal rotovať jednotky z frontovej línie, aby si mohli oddýchnuť a zotaviť sa.

„Po dvoch rokoch od totálnej invázie nič z toho nefunguje naozaj dobre a doteraz pozorované zlepšenia sú relatívne minimálne,“ povedal Cooper pre Politico.

Analytici sa zhodujú, že Zalužnyj je skvelý motivátor, ktorý ťaží z výraznej charizmy a svoje nedostatky vyvažuje charakterom. Z prostredia ukrajinskej armády však zaznievajú hlasy, podľa ktorých sa dostatočne nevenoval dianiu na bojisku.

Vysokopostavený ukrajinský dôstojník, ktorý si želal zostať v anonymite, pre Politico uviedol, že vo vyšších radoch armády narastá frustrácia, že Zalužnyj trávi „veľa času na Facebooku predvádzaním sa, ako niečo robí“ na úkor riešenia situácie na bojisku.

Volodymyr Zelenskyj a Valerij Zalužnyj. Zdroj: profiemdia.sk

​„Zelenskyj mu [Zalužnému] vyčítal, že sa k vojakom správal skôr ako politik, ktorý niekedy v budúcnosti bude potrebovať ich podporu, a nie ako vojak. To znamená, že na nich nebol taký tvrdý, ako by mohol. Zalužnyj mal s podriadenými často kamarátske vzťahy a postupom času mu to už začalo zväzovať ruky,“ uviedol Vojáček.

K zlyhaniu Zalužného snáh však podľa britského analytika Glena Granta prispela aj nedostatočná politická podpora.

„Armáda pod Zalužným bojovala výborne, ale vláda a parlament ho len slabo podporovali,“ povedal Grant, poukazujúc na napätie v súvislosti so zastaveným mobilizačným zákonom, od ktorého si Zalužnyj sľuboval navýšenie počtu vojakov.

„Armáda funguje vysoko profesionálne, avšak to nemožno povedať o celom ukrajinskom štáte,“ podotkol zasa Šír s odkazom okrem iného na diplomaciu, ktorá nedokázala zabezpečiť dostatočné dodávky zbraní.

Situácia na frontovej línii

Rusi momentálne útočia takmer po celej dĺžke frontovej línie, od severnej po južnú hranicu. Okupačné sily teraz najväčšiu pozornosť venujú smeru od Donecku na Záporožie. Ukrajinci sa tu sa stretávajú s kritickým nedostatkom munície.

„Najviac sa bojuje na juhu okolo obci Robotyne, kde na ukrajinské pozície útočí jedna z ruských výsadkových divízií a potom, samozrejme, v Avdijivke, kde už sa Rusom podarilo ovládnuť časť mesta,“ priblížil Vojáček.

Rusi už Avdijivku obkľúčili z troch strán, obrancom zostáva už len zásobovacia cesta na Západ.

​„Avdijivka skôr či neskôr padne. Situácia pripomína druhý Bachmut. To mesto je kompletne zrovnané so zemou, tam už nie je o čo bojovať. Jediné, čo môžu Ukrajinci robiť, je že tam nechajú Rusov krvácať. Z vojenského hľadiska však nemá dobytie Avdijivky žiadny vojenský význam,“ hovorí Vojáček s tým, že urputné ruské ovládnutie mesta má skôr politické dôvody.

Špekuluje sa, že rozhodnutie o dobytí mesta za akúkoľvek cenu vydal sám Vladimír Putin, aby si pred marcovými prezidentskými voľbami mohol pripísať veľký vojenský úspech.

Prečítajte si tiež:

​Avdijivka sa nachádza na frontovej línii de facto od roku 2014. Z veľkej časti bola zničená, ale stala sa symbolom ukrajinského odporu a ruské vojská ju za dva roky od invázie nedokázali dobyť.

Pred vojnou žilo v meste asi 32-tisíc obyvateľov. Odhaduje sa, že v ruinách teraz prežíva menej ako tisícka ľudí a úrady na nich naliehajú, aby odišli.

Avdijivku vlani v decembri navštívil prezident Zelenskyj. Archívne zábery si môžete pozrieť v priloženom videu.

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti