Ruská agresia na Ukrajine trvá presne dva roky. Pozrite si súhrn toho najdôležitejšieho za posledné mesiace

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Uplynuli dva roky od okamihu, keď ruský prezident Vladimir Putin skoro ráno v televíznom prejave oznámil začiatok vojenskej invázie na Ukrajinu. Označil ju za „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom vykonať „demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny“.

V súčasnosti sa boje odohrávajú na 1500 kilometrov dlhej frontovej línii tiahnucej sa zo severu na juh, pričom Ukrajina je denne vystavená delostreleckým a raketovým útokom ruskej armády. Rakety neraz cielia na ukrajinskú energetickú sústavu, po čom zostávajú tisíce ľudí bez elektrickej energie.

Podľa Kyjeva ruské jednotky vyhodili začiatkom júna 2023 do vzduchu aj veľkú Kachovskú priehradu, druhé najväčšie umelé jazero na Ukrajine, aby zabránili ukrajinským vojakom v postupe v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti.

Prečítajte si tiež:

Prigožinova vzbura

Tažké boje sa viedli od augusta 2022 až do mája 2023 o mesto Bachmut v Doneckej oblasti, z ktorého by Rusi mohli postupovať ďalej na západň. O význame Bachmutu sa však viedli polemiky – podľa niektorých nebol strategicky až tak dôležitý a bitka mala skôr symbolický význam. Bachmut po urputných bojoch napokon padol 21. mája 2023, keď sa ho zmocnili ruské jednotky spolu s príslušníkmi žoldierskej Vagnerovej skupiny.

Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin sa mesiac nato pokúsil o vzburu. Po obsadení ruského mesta Rostov na Done, ktoré je jedným z hlavných logistických bodov ruských síl bojujúcich na Ukrajine, sa 24. júna 2023 vydalo jeho 25-tisíc bojovníkov smerom na Moskvu.

Revolte predchádzali ostré nezhody Prigožina s velením ruskej armády. Majiteľ žoldierskej skupiny žiadal odvolanie ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. Vzburu sa ešte v ten istý deň podarilo urovnať. Samotný Prigožin zahynul pri leteckej nehode 23. augusta 2023.

Prečítajte si tiež:

Protiofenzíva bola neúspešná

Veľké nádeje vkladal Západ do ukrajinskej protiofenzívy. Kyjev ju spustil začiatkom júna 2023 sériou ofenzívnych akcií na viacerých frontoch. Ukrajinské jednotky systematicky napádali ruské zásobovacie základne a intenzívne útočili na ruské delostrelecké systémy.

Ukrajincom sa postupne podarilo preniknúť tromi pásmami ruskej obrany, ale rozhodujúci prielom do jesene nedosiahli. Neúspech ofenzívy napokon verejne uznal 1. decembra 2023 aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Nepriaznivo sa vyvíjajúca situácia na fronte viedla prezidenta Zelenského k odvolaniu generála Valerija Zalužného z funkcie hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny. Dňa 8. februára 2024 ho nahradil Olexandr Syrskyj, ktorý predtým velil ukrajinským pozemným silám.

Ani jemu sa však nepodarilo udržať mesto Avdijivka, vzdialené len desať kilometrov od Donecka. Boje o toto priemyselné centrum, nad ktorým prevzali ruské jednotky kontrolu 17. februára 2024, boli jednými z najkrvavejších počas dva roky trvajúcej vojny. Ovládnutie Avdijivky predstavuje pre Moskvu prvý významnejší územný zisk od dobytia Bachmutu.

Zelenskyj v polovici februára vyhlásil, že ukrajinské jednotky sa v niektorých častiach rozľahlej frontovej línie nachádzajú pod ťažkou paľbou, pričom situáciu ovplyvňuje aj oneskorenie západnej vojenskej pomoci.

Prečítajte si tiež:

EÚ sa dohodla na pomoci, v USA to viazne

Kyjev čoraz naliehavejšie požaduje muníciu a viac rakiet s dlhým dosahom. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell koncom januára priznal, že Európska únia nesplní svoj záväzok dodať Ukrajine do marca milión kusov delostreleckej munície, ale dokáže jej poskytnúť iba polovicu tohto množstva.

Lídri členských štátov EÚ sa na mimoriadnom februárovom summite v Bruseli dohodli na finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur počas nasledujúcich štyroch rokov.

V americkom Kongrese však pomoc Ukrajine viazne. Senát síce po dlhých peripetiách 13. februára schválil 60 miliárd dolárov pre Ukrajinu, ale osud balíka v Snemovni reprezentantov je neistý. Komoru ovláda Republikánska strana a bez sprísnenia režimu na hraniciach USA s Mexikom odmieta poslať pomoc Ukrajine.

Prečítajte si tiež:

Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že prípadné zlyhanie Kongresu Spojených štátov v otázke podpory Ukrajiny by malo blízko k „zločinu z nedbanlivosti“. Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns dodal, že ukončenie americkej pomoci Kyjevu by bola chyba „historických rozmerov“.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zdôraznil, že nedávne pozastavenie vojenskej pomoci zo strany USA má priamy dosah na situáciu na fronte, a vyzval republikánov v snemovni, aby pomoc schválili.

Putin medzičasom v rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom odvysielanom 8. februára vyhlásil, že poraziť Rusko na Ukrajine je „nemožné“.

Mená miest ako Buča či Irpiň spoznal pred dvomi rokmi celý svet. Podobných miest je však v okolí Kyjeva viac, len unikli pozornosti svetových médií. Náš štáb sa bol pozrieť v mestečku Ivankiv. Ľudia tam v pivniciach strávili 36 dní:

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Vojna na Ukrajine

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.