Nespôsobuje rakovinu, no významne pomáha jej šíreniu. Vedci opísali mechanizmus, ako stres pomáha šíreniu metastáz

Nespôsobuje rakovinu, no významne pomáha jej šíreniu. Vedci opísali mechanizmus, ako stres pomáha šíreniu metastáz
Ilustračná snímka. Zdroj: Shutterstock/Viacheslav Lopatin

Nemá ju spôsobovať, no má mať významný vplyv na jej rozšírenie v tele. Výsledky výskumu rakoviny ukázali, že stres urýchľuje šírenie metastáz.

Vplyv stresu na vznik rakoviny je už dlho skúmanou témou vedcov. Stále im však chýbali jednoznačné odpovede. Tie pravdepodobne teraz našla americký štúdia, informuje ct24.

Podľa Európskeho kódexu proti rakovine stres nie je uznaný za príčinu vzniku rakoviny. Podľa neho pri štúdii európskych mužov a žien bolo preukázané, že stres z pracovného prostredia nebol rizikovým faktorom jej vzniku.

„V stresových situáciách ale môžu byť niektorí ľudia náchylnejší k nezdravému správaniu sa, ako je fajčenie, prejedanie sa alebo nadmerné pitie alkoholu, čo zvyšuje riziko vzniku rakoviny,“ píše sa v kódexe.

Prečítajte si tiež:

Dlhodobý stres

Aktuálna štúdia amerických vedcov však ukázala, ako stres pomáha rakovine lepšie sa šíriť telom. Výsledky ukázali, že v dlhodobej forme vyvoláva zmeny v imunitných bunkách, ktoré potom pod týmto vplyvom pomáhajú metastázovaniu rakovinových buniek. Následne sa tak tieto bunky šíria do ďalších častí tela.

Ich výskum prebiehal na myšiach, čo na jednej strane prinieslo vedcom možnosť testovať postupy, ktoré by boli pri ľuďoch neetické, na druhej strane to však vedie k malej neistote vo výsledkoch. Faktory stresu sa totiž u hlodavcov môžu prejavovať trochu odlišne než u ľudí.

Výskumníci najskôr u myší vyvolali rakovinu, konkrétne v prsnom tkanive. Následne ju preniesli aj do pľúc. Polovicu nakazených hlodavcov potom vystavili stresu a sledovali, čo sa s ňou v ich tele deje.

Výsledky ukázali, že rakovina sa v tele myší, ktoré boli vystavené stresu, šírila omnoho rýchlejšie ako v tele druhej polovice hlodavcov, ktoré mu vystavené neboli.

Prečítajte si tiež:

Imunitné bunky

Stresové hormóny navyše ovplyvňovali správanie sa imunitných buniek. Tie sa začali spájať do štruktúr, ktorým sa hovorí neutrofilné extracelulárne pasce. Tie vyzerajú ako pavučiny a majú za úlohu zachytávať choroboplodné zárodky. Vedci zistili, že v prípade rakoviny ide o zlú vlastnosť týchto buniek. Ide totiž o ideálne prostredie pre usadenie a šírenie sa rakovinových buniek.

Následne sa vedci pustili aj do experimentu. V rámci neho odstránili myšiam tieto pavučiny. Ukázalo sa, že práve rozbitie týchto štruktúr šírenie sa rakoviny v tele spomalilo.

Výskum tak dokázal, že pacientov liečených na rakovinu treba udržiavať v maximálnom možnom pokojovom režime. Navyše tiež ukázal, akým smerom sa môže uberať výskum pri tvorbe liekov na toto ochorenie.

Záhadné ochorenie žene ničí tvár. Boj však nevzdáva: 

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Zdravie

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.