Ukrajinci z nich majú hrôzu. Analytik opísal, ako funguje obávaná zbraň Rusov

Ukrajinci z nich majú hrôzu. Analytik opísal, ako funguje obávaná zbraň Rusov
Ruská kĺzavá bomba v akcii. Zdroj: koláž: tvnoviny.sk

Správy o nasadení kĺzavých bômb sa prvýkrát objavili vlani v septembri. Rusi boli zo začiatku skeptickí, no po viacerých vylepšeniach sa ukázalo, že ide o ideálnu zbraň pre tento typ konfliktu. O prednostiach a slabinách kĺzavých bômb sme sa rozprávali s vojenským analytikom Jiřím Vojáčkom.

Ruská armáda sa poučila z chýb zo začiatku invázie na Ukrajinu a začala efektívnejšie využívať palebnú silu svojho letectva.

Zlom podľa západných analytikov aj ruských vojenských blogerov nastal vtedy, keď Rusi začali používať kĺzavé bomby, teda riadenú muníciu, ktorá sa zhadzuje z lietadla a dokáže zasiahnuť cieľ vzdialený niekoľko desiatok kilometrov.

Účinne sa brániť proti takýmto bombám je pritom pre Ukrajinu mimoriadne náročné a v radoch jej vojakov preto vzbudzujú hrôzu.

Agresívnejšia letecká podpora sa ukázala ako kľúčová najmä pri ostreľovaní ukrajinských pozícií v okupantmi obliehanej Avdijivke. Rusi zasypali mesto stovkami kĺzavých bômb. Tie zrovnali so zemou celé budovy, Ukrajinci tak postupne prišli o možnosť skryť sa pred útokmi a museli sa stiahnuť na novú obrannú líniu.

Prečítajte si tiež:

​Kĺzavé bomby používajú aj Ukrajinci, no v porovnaní s Ruskom majú jednu podstatnú nevýhodu. Sú závislí od západných dodávok a keďže výroba tohto typu munície je finančne mimoriadne nákladná, musia nimi šetriť.

Rusi v tomto prípade zaimprovizovali a našli výrazne lacnejšie riešenie. Na kĺzavé strely začali prerábať staré bomby, ktoré mali na skladoch ešte z čias Sovietskeho zväzu. 

„Ukrajinci pri útokoch na ruskú Čiernomorskú flotilu úspešne používali západné kĺzavé strely, ničili nimi aj sklady a veliteľstvá. Rusi to od nich v podstate okukali. Uvedomili si, že toto by mohla byť cesta a zatiaľ sa im to vypláca,“ hovorí český vojenský analytik Jiří Vojáček.

Kĺzavé bomby lietajú aj ďaleko za frontovú líniu

Správy o nasadení kĺzavých bômb sa prvýkrát objavili vlani v septembri, keď ruskí vojnoví blogeri spomínali ich testovanie. Zo začiatku boli, čo sa týka ich úspešného použitia, skeptickí, no po viacerých vylepšeniach sa ukázalo, že ide o ideálnu zbraň.

Útoky dronmi, ktoré Rusi začali masívnejšie nasadzovať koncom minulého roka, sa ukázali ako neefektívne. Ukrajinci totiž väčšinu bezpilotných lietadiel zostrelili. Rovnaký osud čaká aj väčšinu Rusmi vypálených rakiet s plochou dráhou letu.

Balistické rakety Iskander a Kinžal sa zostreľujú horšie, pretože sa pohybujú rýchlosťou 9000 až 12 000 km/h. Keďže majú pokročilé navádzanie, problematické je aj ich rušenie.

Pri ich používaní však Rusi narazili na svoje výrobné kapacity. Dokážu totiž vyrobiť nanajvýš 42 rakiet Iskander a štyri Kinžaly mesačne. Rozhodujúci tak bol pomer cena/výkon. 

​„Nejde o lacnú a rýchlu premenu, je to však zásadne lacnejšie ako strely, ktoré stoja milióny dolárov. V porovnaní so strelami ide o drobné,“ povedal pre CNN hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnať.

Prečítajte si tiež:

Ten tiež pripomenul, že v predvečer bitky o východoukrajinskú Avdijivku a počas nej boli odpálené stovky kĺzavých bômb.

„Len v smere na Avdijivku ich bolo počas 48 hodín použitých 250,“ dodal Ihnat s tým, že cieľom Rusov nie je len zasiahnuť ukrajinské popredné pozície. Navádzané kĺzavé bomby vraj lietajú aj ďaleko za obrancu na zadné veliteľské stanoviská a tiež na miesta, kde sú zásoby munície.

Silu týchto bômb ilustrujú nedávne videá z frontovej línie vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, kde ich Rusko použilo na tepelné elektrárne, továrne alebo bytové domy, ktoré Ukrajinci využívajú na koordináciu svojej obrany.

Ako fungujú a ako sa proti nim brániť

Pôvodne išlo o nenavádzané bomby zo série FAB, ktoré boli určené na zhadzovanie z bombardérov, potom však dostali navádzací modul UPMK.

Nová verzia má tiež väčšie stabilizačné a riadiace plochy ako pôvodná nenavádzaná verzia. Súčasťou sú aj výsuvné krídla umožňujúce plachtenie do cieľa. Vpredu je potom kužeľ kryjúci navádzacie zariadenie, ktorý nahrádza pôvodnú typicky tvarovanú špičku so stabilizačným prstencom.

„Hlavnou prednosťou je ich presnosť, ktorú majú vďaka navádzaciemu systému. Druhou veľkou výhodou je, že ich môžu zhadzovať z väčšej vzdialenosti, takže ruské lietadlá sú vystavené menšiemu riziku zostrelenia,“ opísal prednosti kĺzavých bômb český vojenský analytik Jiří Vojáček.

Rusi tak podľa neho upustili od starého systému, keď stíhacie bombardéry zhadzovali klasické železné bomby po náletoch nad cieľmi.

„Hlavným dôvodom tejto zmeny sú veľké straty, ktoré ruské letectvo utrpelo na začiatku invázie. Nedokázalo získať vzdušnú prevahu nad Ukrajinou. Netýkalo sa to pritom iba územia, ktoré má pod kontrolou Kyjev, ale aj oblastí samotných bojov pozdĺž frontovej línie. Letectvo začali opäť masívnejšie využívať až pri bojoch o Avdijivku, kde už drony narazili na svoje limity,“ dodal Vojáček.

Bomby zhadzujú obvykle stíhačky Su-24 a Su-34 a na základe tvrdenia ruských expertov sa presnosť zásahu pohybuje do piatich metrov.

Ruské stíhačky Su-34 môžu pre ich vysokú hmotnosť v súčasnosti niesť iba dve bomby FAB-1500. Ruskí vojnoví blogeri však špekulujú, že sa pracuje na tom, aby sa kapacita rozšírila na tri.

Kĺzavé bomby naháňajú Ukrajincom hrôzu 

Ukrajinci majú pred pol druha tony vážiacou bombou rešpekt. Obsahuje až 675 kilogramov výbušného materiálu a dokáže spôsobiť až 15 metrov hlboký kráter.

„Prečo používajú FAB-1500? Pretože spôsobuje vážne škody. Ak to prežijete, budete mať následky,“ povedal CNN jeden z vojakov ukrajinskej 46. samostatnej aeromobilnej brigády, ktorý je nasadený v meste Krasnohorivka. Kĺzavé bomby sa podľa neho stali postrachom, zle to pôsobí na morálku.

Brániť sa navádzanej FAB-1500 je pritom veľmi zložité. Podľa CNN sú tieto strely obvykle zhadzované zo vzdialenosti 60 až 70 kilometrov, teda mimo dosahu väčšiny ukrajinských systémov protivzdušnej obrany.

Experti sa aj preto domnievajú, že účinnou obranou je prakticky iba americký protiraketový systém Patriot. Ukrajinci ich však majú obmedzený počet, rovnako ako rakiet doňho.

Vo všeobecnosti sú podľa Vojáčka najlepším obranným prostriedkom proti takýmto bombám protilietadlové systémy s výkonnými radarmi krátkeho dosahu, ako je napríklad izraelský Iron Dome (Železná kupola).

Ďalšou možnosťou je podľa analytika rušenie navádzacieho signálu. To však nie je také jednoduché, pretože ukrajinské rušičky nedokážu pokryť celý vzdušný priestor a sú nasadené najmä pri tých najdôležitejších objektoch.

Ukrajina po dvoch rokoch ruskej invázie vraví, že jej prioritou je „zmiesť Rusko z oblohy“. Pomôcť by jej v tom mali stíhačky F-16 od západných spojencov. Ich nasadenie však brzdí výcvik pilotov. Prvé F-16tky by sa na Ukrajine mohli objaviť až počas leta. 

Prečítajte si tiež:

​Podľa Vojáčka by teoreticky mohli byť účinným prostriedkom proti kĺzavým bombám. Presnejšie proti lietadlám, ktoré ich zhadzujú.

„Americké stroje dokážu ničiť nepriateľské lietadlá na veľkú vzdialenosť. Vo februári 2019 sa nad Kašmírom odohrala veľká letecká bitka medzi pakistanským a indickým letectvom. Pakistanská stíhačka F-16 vtedy zostrelila indický stroj ruskej výroby Su-30 na vzdialenosť 135 kilometrov,“ uviedol Vojáček pričom však dodal, že všetko bude závisieť najmä od výzbroje, ktorú Ukrajinci k stíhačkám dostanú. 

„Očakávam, že dostanú skôr tú modernejšiu výzbroj. Inak by to nemalo veľký význam,“ dodal analytik s tým, že najviac by Ukrajincom pomohli rakety AMRAAM, ktoré sú považované za najefektívnejšiu protilietadlovú zbraň spomedzi tých, ktoré sa odpaľujú z lietadiel. 

V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o záverečných bojoch o Avdijivku.

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.