OBRAZOM: Na juhu Európy sa šíri najmohutnejší hmyz starého kontinentu. Loví korytnačky a jeho uhryznutie pripomína zásah elektrinou

OBRAZOM: Na juhu Európy sa šíri najmohutnejší hmyz starého kontinentu. Loví korytnačky a jeho uhryznutie pripomína zásah elektrinou
Belostóma veľká (lat. Lethocerus patruelis) Zdroj: Česká společnost entomologická/Šimon Zeman

Na juhu Európy sa šíri invazívny druh obrieho vodného hmyzu. Výskyt belostómy veľkej (lat. Lethocerus patruelis), ktorá patrí medzi dravé bzdochy, najnovšie potvrdili aj na ostrove Cyprus, informuje portál ČT24.

Všimnúť si tohto chrobáka pritom nie je ťažké. Najväčšie jedince totiž merajú na dĺžku úctyhodných 12 centimetrov. 

​Tento bezstavovec žijúci v sladkej vode je natoľko silný, že sa živí rybami, obojživelníkmi, menšími vtákmi a dokonca aj korytnačkami. Až doteraz sa predátor vyskytoval len na najjužnejších miestach Európy, ale vďaka klimatickým zmenám sa teraz šíri do miest, kde ho doteraz nepoznali.

Existuje preto obava, že obávaný predátor môže narušiť ekosystémy na juhu Európy.

Belostóma veľká sa vyznačuje ostrými pazúrmi na predných končatinách prispôsobenými na lov a mohutným sosákom. Samičky kladú vajíčka na časti rastlín nad vodnou hladinou, starostlivosť o ne preberá samček (bráni vajíčka pred dravcami a vyschnutím).

Belostoma je potenciálne nebezpečná aj pre človeka. Jej uhryznutie je veľmi bolestivé, pripomína vraj zásah elektrickým prúdom.

Vedci teraz popísali, ako tento hmyz dokázal urobiť úspešnú inváziu na Cyprus – miesto, o ktorom si vedci mysleli, že je pred nimi zatiaľ bezpečné.

Cyprus leží najbližšie k Turecku, delí ich iba 64 kilometrov. Práve odtiaľ sa zrejme obrie ploštice na ostrov dostali, boli totiž pozorované na jeho najvýchodnejšom cípe. Vedci ich tam zaznamenali prvýkrát v lete roku 2020.

Invázny druh druh obýva rybníky a pomaly tečúce sladké vody Turecka, Izraela a potom ďalej na východ, až po Indiu. Stále častejšie sa ale objavuje aj v kontinentálnej Európe, v posledných rokoch preniká napríklad aj na Balkán.

Čo presne bolo príčinou toho, že sa belostómy dali do pohybu, vedci nevedia, a nepoznajú ani spôsob, ako desiatky kilometrov prekonali. Predpokladajú, že preletieť nemohli. Majú síce krídla, ale vedia týmto spôsobom prekonávať len kratšie vzdialenosti, najčastejšie medzi neďalekými vodnými plochami. Pravdepodobnejšie je prenesenie morskými prúdmi na kusoch dreva alebo troskách.

Prírodovedci zatiaľ nemajú dôkazy o tom, že by na Cypre vznikla stabilná populácia týchto hmyzích predátorov, ale ani to nemôžu vylúčiť. Také zmeny totiž môžu byť veľmi rýchle.

V poslednom čase vedci hlásili, že sa belostóme podarilo úspešne rozšíriť v Bulharsku, zatiaľ ale nie sú dostupné kvalitné výskumy o tom, či mal ich príchod nejaké väčšie dopady na ekosystémy.

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Zaujímavosti zo sveta

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.