Chytil sa Teherán do pasce? Izraelský útok na iránsky konzulát mohol byť iba zámienkou

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Vojnu Izraela proti hnutiu Hamas v Gaze sprevádza zvýšená bezpečnostná nestabilita naprieč Blízkym východom. Panujú obavy zo širšej regionálnej vojny, do ktorej by boli vtiahnuté nielen Izrael, Irán a rad vojenských zoskupení, ktoré Irán podporuje, ale aj USA. Aký vplyv na to môže mať zatiaľ posledná roztržka Iránu a Izraela, sme sa pýtali bezpečnostného analytika Jozefa Krausa.

Každý bezpečnostný incident medzi Iránom a Izraelom sa môže stať spúšťačom otvorenej vojny. Teraz sa takáto hrozba opäť objavila. Po útoku na iránsky konzulát v Damasku sľúbil Teherán Izraelu odvetu. Jej prvým prejavom boli cez víkend stovky dronov a rakiet namierených na Izrael.

Bezprecedentný útok Iránu vystrašil celý svet. Hoci si nevyžiadal žiadne obete na životoch, vyvolal obavy z totálnej vojny medzi otvorene nepriateľskými krajinami.

O hroziacej totálnej vojne v nedeľu hovoril aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres, ktorý vyzval na „maximálnu zdržanlivosť“ v súvislosti s útokom Iránu na Izrael. „Ani región, ani svet si nemôže dovoliť ďalšiu vojnu,“ uviedol Guterres na mimoriadnom zasadaní Bezpečnostnej rady OSN.

Rovnako reagovali aj najväčšie vojenské mocnosti sveta. USA, Rusko aj Čína sa zhodli, že teraz je dôležité, aby sa situácia upokojila. Bezpečnostní analytici upozorňujú, že otvorenú vojenskú konfrontáciu si neželá ani Izrael, ani Irán, no na obidvoch stranách je množstvo ľudí, ktorí nemajú zábrany.

Okrem faktu, že Irán prvýkrát zaútočil na Izrael zo svojho územia, je dôležitejším poznatkom aj to, že Spojené štáty napriek kritike vedenia vojny v Pásme Gazy naďalej pevne stoja za Izraelom ako jeho najdôležitejší spojenec.

Izrael pred Iránom bránili spojenci

Iránsky útok na Izrael sa očakával, správy o ňom sa objavili týždeň vopred, jeho rozsah bol však prekvapivý. Vypálených bolo až 350 dronov a striel, ale nespôsobili žiadne straty.

Izrael dokázal s pomocou spojencov zlikvidovať 99 percent všetkého, čo naňho letelo. Problémom je však cena, ktorú za to zaplatil. Podľa odhadov za ubránenie svojich civilistov len za jednu noc vynaložil v prepočte takmer 1,2 miliardy eur. Pokiaľ by sa mal brániť takýmto útokom dlhodobo, tak je to neúnosné.

Zdroj: Profimedia.sk

Aj vysoká cena však niečo priniesla: „Bolo to skvelé cvičenie, ako určovať trajektórie striel a spôsob ich nasadenia – kedy poletia drony, kedy strely s plochou dráhou letu a kadiaľ poletia balistické rakety. A kde boli miesta odpalu. To všetko sa, samozrejme, darí monitorovať, preto lietal v oblasti celý rad špecializovaných lietadiel. A obsluhy protiraketových systémov si vyskúšali v ostrej akcii zostreľovanie,“ uviedol pre Novinky bezpečnostný analytik Milan Mikulecký.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) si všimol, že iránsky útok mal spoločné rysy s tým, akým spôsobom teraz Rusko pri svojej agresii na Ukrajine používa drony a strely.

„Rusko na Ukrajine experimentovalo s kombináciami balistických striel a striel s plochou dráhou letu spoločne s iránskymi dronmi,“ podotkol inštitút s tým, že striel a dronov bolo dvakrát viac ako v prípade najväčšieho ruského útoku na Ukrajinu z prelomu roka.

Irán sa odvoláva na právo na sebaobranu

Iránsky veľvyslanec pre OSN Amír Saíd Iravání v nedeľu na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) uviedol, že Teherán pri svojom bezprecedentnom útoku na Izrael „využil svoje právo na sebaobranu“.

Teherán preto podľa neho „nemal inú možnosť“, len reagovať, dodal s tým, že jeho krajina „nechce eskaláciu alebo vojnu“, bude však odpovedať na každú „hrozbu alebo agresiu“.

Irán podľa náčelníka generálneho štábu iránskych ozbrojených síl Mohammada Bákerího nemá v úmysle pokračovať v tejto operácii. Izrael vyzval, aby sa zdržal ďalšieho konania voči Iránu, čo by podľa náčelníkových slov viedlo k rozsiahlejšej odozve.

Český bezpečnostný analytik však argument Teheránu, že odplata bola oprávnená, považuje za úsmevný. „Mňa vždy pobaví, ako režimy, ktoré nedodržiavajú vôbec nič, majú tú drzosť brať si do úst Viedenský dohovor. Je to rovnaký iránsky režim, ktorý vtrhol na americkú ambasádu v roku 1979, keď zadržiaval 66 ľudí, a rovnaký režim, ktorý vykonal dva bombové útoky proti diplomatickej misii Izraela v Argentíne,“ uviedol pre Novinky Mikulecký.

Samotní obyvatelia Iránu reagovali na bezprecedentný útok svojej krajiny na Izrael zmesou hrdosti a obáv z vojny. Vo všetkých väčších mestách sa však konali demonštrácie oslavujúce útok proti úhlavnému nepriateľovi.

Zdroj: Profimedia.sk

Izrael si nemôže dovoliť nechať útok bez odpovede

Najdôležitejšia otázka, ktorá vyvstáva z víkendových udalostí, je, aká bude reakcia Izraela.

Podľa viacerých správ izraelských médií ministri vojnového kabinetu Benny Ganc a Gadi Eisenkot navrhli okamžite zaútočiť na Irán ešte počas prebiehajúceho iránskeho útoku.

S týmto návrhom rozhodne nesúhlasili minister obrany Joav Gallant, náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi a ďalší účastníci schôdzky — čiastočne pre náročnosť vykonávania obranných a útočných operácií súčasne.

Úrad premiéra to poprel s tým, že „opak je pravdou“. Stanica Channel 12, naopak, tvrdí, že jej to potvrdili štyri zdroje. Návrh na okamžitú izraelskú reakciu bol podľa nej nakoniec odložený bokom, keď bolo evidentné, že systémy protivzdušnej obrany iránsky útok úspešne odrazili a ten spôsobil len malé škody.

Prispel k tomu aj telefonický rozhovor amerického prezidenta Joea Bidena s premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Grafiti na stene v Tel Avive zobrazujúce amerického prezidenta ako ochrancu Izraela. Zdroj: Profimedia.sk

​​Denník The New York Times s odvolaním na dvoch izraelských predstaviteľov napísal, že americký prezident Joe Biden v noci na nedeľu odhovoril izraelského premiéra od bezprostredného odvetného úderu na Irán.

Portál Axios informoval, že americký prezident v telefonickom rozhovore s izraelským premiérom po iránskom údere povedal, že Washington nepodporí izraelský protiútok na Irán.

Izraelské vedenie sa prikláňa k tomu, že na iránsky útok odpovie, zatiaľ však nie je jasné, akou formou a kedy. Minister izraelského vojenského kabinetu Benny Ganc uviedol, že k tomu dôjde, „keď príde vhodný čas“. Ganc chce po útoku vytvoriť „regionálnu koalíciu“ proti Iránu.

„Izrael si nemôže dovoliť nechať útok Iránu bez odpovede. Sčasti za to môžu vnútropolitické dôvody. Izraelčania sú vydesení a rozhorčení z toho, čo sa stalo a žiadajú odvetu. Izrael niečo musí podniknúť aj kvôli regionálnemu publiku, aby nestratil tvár a nevyzeral ako slabý hráč, ktorý si takéto veci neprepáči,“ uviedol pre TVNOVINY.sk český bezpečnostný analytik Jozef Kraus.

Ak by Izrael nereagoval, mohlo by to podľa neho povzbudiť aj jeho ostatných nepriateľov. Odveta teda podľa Krausa bude, no mala by byť primeraná. Mala by uspokojiť izraelské publikum, no zároveň nevyprovokovať nepriateľov Izraela k akcii.

Prečítajte si tiež:

​„V prípade, že Spojené štáty stanovia nejakú červenú čiaru, Izraelčania to budú rešpektovať. Nemôžu si totiž pohnevať svojho kľúčového spojenca,“ doplnil Kraus.

Izrael má podľa neho hneď niekoľko možností. Môže to byť útok zbraňami, ktoré nemajú kinetický charakter. Napríklad veľký kybernetický útok na ciele iránskej infraštruktúry. To by bol asi najmenej drastický scenár. Ďalšou možnosťou je vzdušný útok, či už dronmi, stíhačkami alebo raketami na iránske ciele v zástupných bojiskách – v Sýrii, Iraku alebo Libanone.

„Toto už však považujem za červenú líniu, ktorú by Izrael nemal prekročiť. Najzávažnejšie dôsledky by vyvolal priamy útok na iránske územie. V takom prípade by odveta Iránu na seba zrejme nenechala dlho čakať a mohla by sa rozkrútiť špirála násilia, čo je to, čomu sa všetci chcú vyhnúť,“ myslí si bezpečnostný analytik.

V oblasti Blízkeho východu Irán v rôznej miere podporuje, financuje a školí niekoľko svojich spojeneckých militantných formácií tzv. proxies - okrem hnutia Hamas v palestínskom Pásme Gazy sú to aj húsíjskí povstalci v Jemene, Hizballáh v Libanone a mnoho ďalších frakcií so sídlom v Sýrii a Iraku.

Útok na iránsku ambasádu mohol byť zámienkou

Riaditeľka Herzlovho centra izraelských štúdií Irena Kalhousová nepredpokladá, že by sa Izrael bezprostredne pustil do nejakej tvrdšej odvety: „Boli špekulácie, že má záujem poničiť iránske jadrové zariadenia, a toto by mohla byť dobrá zámienka na útok na ne. Na druhej strane je však jasné, že Izraelčania samotní toho nie sú schopní bez pomoci USA, také kapacity izraelské letectvo nemá.“

Pripomenula, že Izraelčania vyzvali Bezpečnostnú radu OSN, aby sa zišla. „A aj to je určitý náznak toho, že neplánujú okamžitú odvetu. Do denníka The New York Times preniklo, že chcú koordinovať prípadnú odpoveď so svojimi spojencami. Takže máme veľa náznakov, že sa neženú do žiadnej rýchlej odpovede,“ dodala s tým, že úlohu nakoniec bude hrať mnoho faktorov vrátane domácej politiky, kde sa izraelskej vláde dlhodobo nedarí.

„Hoci sú na oboch stranách bezpochyby ľudia, ktorí si želajú stupňovanie napätia, je vidieť všeobecné presvedčenie, že to nesmie presiahnuť určitú mieru. A najhlasnejšie zo všetkých to hovoria Spojené štáty,“ upozorňuje expert na Blízky východ Břetislav Tureček v rozhovore pre denník iDNES.cz.

Zdroj: TASR/AP/Yuki Iwamura

Hrozí totálna vojna?

Bezpečnostní analytici predpokladajú, že o otvorený vojnový konflikt nemá ani jedna zo strán záujem. Stále však platí, že zlé kalkulácie zainteresovaných aktérov alebo aj náhodné, zle vyhodnotené incidenty môžu kedykoľvek zapáliť vážnejší konflikt s negatívnymi vplyvmi aj na globálnu ekonomiku a bezpečnosť.

„Izrael má svoje starosti v Pásme Gazy. A Irán zároveň vie, že Izrael je veľmi vojensky silný a iránsky režim na tom nie je dobre. Za Izraelom navyše stojí superveľmoc USA. Charakter tohto nočného útoku necháva ešte dostatok priestoru, aby odveta Izraela – ktorá príde – ešte nedosiahla úroveň vojnového konfliktu,“ povedal pre ČT24 bezpečnostný analytik Martin Svárovský.

Iránske vedenie dobre vie, že rozsiahla vojenská konfrontácia s Izraelom nie je v jeho záujme. Má stále obmedzené vojenské schopnosti a musí vnímať aj zložitú domácu ekonomickú situáciu. Nie je prekvapením, že Iránci dali USA najavo, že odveta voči Izraelu bude vedená tak, aby neviedla k rozsiahlej eskalácii. Môže ísť aj o obmedzený útok prostredníctvom libanonského Hizballáhu.

Hizballáh je pre Izrael nebezpečný - ide o jednu z najsilnejšie vyzbrojených neštátnych vojenských síl na svete, ktorá má 20 - 50-tisíc bojovníkov. Tí disponujú až 130-tisíc raketami. V prípadnej vojenskej akcii proti Izraelu iniciovanej Iránom by však mohol byť zdržanlivý s ohľadom na izraelskú vojenskú silu.

V pozadí iránskej zdržanlivosti však môže byť vyšší strategický záujem. Fawaz Gerges, profesor medzinárodných vzťahov na London School of Economics, hovorí o iránskej „strategickej trpezlivosti“, pretože je uprednostňovaný dôležitejší cieľ: vyrobiť jadrovú bombu.

Jeho skutočným cieľom tak nie je poslať na Izrael desiatky alebo stovky balistických rakiet a zabiť pár Izraelcov, ale dosiahnuť strategické odstrašenie Izraela a dokonca aj USA.

Aj podľa Ireny Kalhousovej nie je záujmom Iránu ani Izraela rozpútať vojnový konflikt, situáciu však môžu ovplyvniť aj ďalšie faktory.

„Irán sa do istej miery spoliehal na to, že Izrael spolu so spojencami bude jeho dronom a raketám brániť, aby dosiahli svoje ciele. Pretože keby ich dosiahli, škody by boli značné. Vidieť, ako protiletecká obrana musí zasahovať nad Jeruzalemom, na ktorý letia rakety a drony z Iránu, je zvláštny pocit. Predsa len je to najposvätnejšie miesto pre moslimov a predstava, že by to boli práve iránske rakety, ktoré by zasiahli Staré Mesto, je zvláštne,“ povedala pre ČT24 riaditeľka Herzlovho centra izraelských štúdií Irena Kalhousová.

Prečítajte si tiež:

Ako ovplyvnia útoky Iránu konflikt v Gaze

Iránsky útok na Izrael je ďalšou eskaláciou v konflikte na Blízkom východe. Odpoveď Izraela pravdepodobne príde aj bez podpory Spojených štátov, ktoré sú proti odvete. Situácia napriek tomu môže podľa analytika nahrávať premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, ktorého popularita medzi Izraelčanmi dlhodobo klesá.

„Môžeme debatovať o tom, že to nie je ani v záujme štátu Izrael, ale dokážem si predstaviť, že eskalácia hrá do karát premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. Pretože jednak to odvádza pozornosť od vojenskej aktivity v Pásme Gazy, za čo je Izrael dlhodobo kritizovaný. Zároveň to dostalo Izrael do pozície napadnutého, teda toho, kto sa musí brániť a to je pozícia, ktorá Izraelu vyhovuje, pretože to zvyšuje šance na zahraničnú podporu,“ myslí si Kraus.

Súhra týchto faktorov podľa neho spôsobuje, že ten konflikt sa prehlbuje a to je hlavná podmienka na to, aby sa Netanjahu udržal pri moci. Politická situácia v Izraeli je nestabilná a bez toho konfliktu by mohol byť z čela vlády zosadený. V takom prípade by mu hrozilo vystavenie súdnym procesom vo viacerých korupčných kauzách.

Riaditeľ Centra pre štúdium Blízkeho východu Břetislav Tureček si myslí, že iránsky útok zomkol proizraelskú koalíciu, čo môže Izraelu uvoľniť ruky k ďalšiemu postupu v Gaze.

„Vidíme jednu zaujímavú vec. Ešte včera bol Izrael veľmi tvrdo kritizovaný, často svojimi spojencami, za to, ako často nevyberavo útočí v Gaze a že zabil aj humanitárnych pracovníkov, sú tam tisíce mŕtvych civilistov. Avšak teraz sme svedkami iránskeho útoku a zrazu všetci hovoria, že stoja pevne za Izraelom a že je to povinnosťou slobodného sveta. Izrael teraz môže hovoriť: pozrite sa, my čelíme strategickej hrozbe zo strany Iránu a vy nás tu napomínate za to, že nejednáme v rukavičkách s Palestínčanmi v Gaze,“ uviedol Tureček v rozhovore pre iDNES. 

Irán zaútočil na Izrael.
Irán zaútočil na Izrael. Zdroj: Profimedia

O skrytom zámere za útokom iránskeho diplomatického areálu v Damasku sa podľa analytika hovorilo už krátko po incidente.

​„Vtedy sa hovorilo, že jedným z cieľov a kalkulácií izraelského premiéra Netanjahua je vtiahnuť alebo vynútiť si, že do konfliktu otvorene vstúpi Irán. Vlastne ho k tomu prinútiť. A tým zomknúť oslabenú proizraelskú koalíciu, teraz kritickú k Izraelu, pretože sa za neho teraz tvárou v tvár iránskemu režimu postaví,“ vysvetlil Tureček.

Odvádzanie pozornosti od diania v Pásme Gazy má však podľa Krausa dvojsečný charakter.

„Na jednej strane bude mať izraelská armáda voľnejšie ruky pri plánovaní útokov v Pásme Gazy. Ale tiež to môže znamenať to, že časť vojenských síl bude musieť vynaložiť na iné vojenské účely. Bude musieť posilňovať prvky protivzdušnej obrany, pre prípad eskalácie musí posilniť obranné pozície pri hraniciach s Libanonom a Sýriou,“ vysvetlil Kraus.

V priloženom videu si môžete pozrieť príspevok o iránskom útoku na Izrael.

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.