Zelenskyj chce požiadať NATO o donedávna nemysliteľný krok. Rusi okamžite vytiahli malé jadrové zbrane

Zelenskyj chce požiadať NATO o donedávna nemysliteľný krok. Rusi okamžite vytiahli malé jadrové zbrane
Snímka, ktorú zverejnilo ruské ministerstvo obrany zachytáva cvičenie s malými jadrovými zbraňami. Zdroj: Profimedia.sk

O priamom zapojení krajín NATO do vojny na Ukrajine sa diskutuje už dlho, mnohí západní politici však takýto krok považujú za prekročenie červenej línie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto navrhol spôsoby, ako by západní spojenci mohli pomôcť Kyjevu priamo bez toho, aby bolo porušené medzinárodné právo.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiada Severoatlantickú alianciu, aby zostreľovala ruské rakety nad Ukrajinou. Podľa denníka Politico, ktorý sa odvoláva na dva zdroje oboznámené so situáciou, tak Zelenskyj urobí na svojej zahraničnej ceste, pri ktorej sa 6. júna zúčastní na oslavách Dňa D vo Francúzsku a na následnom zasadnutí skupiny G7 v Taliansku.

Diskusia o priamom zapojení členských krajín NATO do protivzdušnej obrany nasleduje po rozhovoroch o potenciáli niektorých krajín vyslať na Ukrajinu vojakov, ktorí by pôsobili v zázemí, vrátane pomoci pri protivzdušnej obrane alebo výcviku ukrajinských jednotiek v krajine.

Akákoľvek forma zapojenia západných síl do rusko-ukrajinskej vojny zostáva veľmi kontroverzná a mnohí západní politici to považujú za tanec na tenkom ľade.

Keď francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že by sa nemalo vylúčiť nasadenie západných jednotiek, viacerí lídri vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza túto možnosť dôrazne odmietli pre potenciálne riziko priameho stretnutia s ruskou armádou a následnou hrozbou eskalácie do globálneho konfliktu.

Prečítajte si tiež:

​Za jednu z červených čiar, ktorej prekročenie by mohlo eskalovať konflikt, sa dlhodobo považovalo aj použitie západných rakiet s dlhým doletom proti cieľom na ruskom území. Nedávne výroky kľúčových spojencov Ukrajiny však naznačujú, že už to neplatí.

Britský minister zahraničných vecí David Cameron vyhlásil, že je na Ukrajine, aby sa rozhodla, či zaútočí na ruské územie. Rovnaké slová o pár dní neskôr použil aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ale nepovedal, či je Washington pripravený stiahnuť obmedzenia na používanie zbraní vyrobených v USA pre Kyjev.

Aj napriek tomu, že ide zatiaľ iba o úvahy, reakcia Ruska na seba nenechala dlho čakať a Moskva zintenzívnila svoje snahy o odstrašenie Západu. Ruský prezident Vladimir Putin nariadil začiatkom tohto mesiaca cvičenie s malými jadrovými zbraňami ako „reakciu na provokatívne vyhlásenia a hrozby západných predstaviteľov“.

Cvičenia pritom prebiehajú v južnom ruskom vojenskom okruhu, ktorý hraničí s Ukrajinou a zahŕňa aj časti Ukrajiny, o ktorých Rusko tvrdí, že ich anektovalo.

Ruské cvičenie s malými jadrovými zbraňami. Zdroj: Profimedia.sk

Protivzdušné systémy ako nedostatkový tovar

Ukrajina už prakticky od začiatku ostrej fázy ruskej invázie striedavo žiada a prosí spojencov z globálneho Západu o dodanie systémov protivzdušnej obrany, ktoré sú kľúčovým prvkom pri odolávaní leteckým útokov okupantov.

Na urýchlenie dodania systémov protivzdušnej obrany Kyjevu najviac tlačí Nemecko. Iniciatívu Berlína, ktorej cieľom je získať peniaze a vybavenie, podporili aj partnerské krajiny NATO.

Protivzdušné systémy sú však momentálne nedostatkovým tovarom. Trendom vo svete je posilňovanie obranyschopnosti, a preto nie je prekvapením, že väčšina krajín sa do takejto pomoci Ukrajine veľmi nehrnie.

Systém Patriot.
Systém Patriot. Zdroj: Facebook/Eduard Heger

​Problémom je aj výrobná kapacita zbrojárskej firmy RTX Corporation (predtým Raytheon, pozn. red.), ktorá je ročne schopná vyprodukovať iba 500 rakiet pre systémy Patriot. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto navrhol spôsoby, ako by západní spojenci mohli pomôcť Kyjevu priamo, pričom za určitých okolností načrtol aj možné zostreľovanie ruských rakiet nad ukrajinským územím.

O tejto možnosti sa nahlas hovorí aj v Poľsku a Nemecku. Zaznel aj návrh, že NATO by mohlo zachytiť ruské strely z poľského alebo rumunského územia. Poľské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na Zelenského návrh v komentári pre Ukrinform uviedlo, že poľská vláda diskutuje o technických a právnych aspektoch takéhoto kroku, zatiaľ však nebolo prijaté žiadne rozhodnutie.

Medzinárodné právo je jedna vec, politika druhá

Podľa šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu však neexistuje žiadny „právny, bezpečnostný, ani morálny argument“, ktorý by spojencom Kyjeva bránil zostreliť z ich územia ruské rakety nad Ukrajinou.

Samotné umiestnenie protileteckých systémov je z právneho hľadiska v poriadku, podľa experta na medzinárodné právo Lukáša Marečka by však následne mohla nastať veľmi nebezpečná situácia.

„Každá krajina má právo na sebaobranu a tá môže byť buď individuálna, keď sa ten štát bráni sám, alebo kolektívna, keď požiada o pomoc ďalšie krajiny, aby podnikli opatrenia vrátane použitia vojenskej sily na obranu napadnutého. A toto nie je podmienené žiadnym členstvom v organizácii kolektívnej bezpečnosti, ako je napríklad NATO. Samotné umiestnenie zbraní by tak bolo z hľadiska medzinárodného práva legálne. Druhá vec je, že tieto zbraňové systémy by sa stali legitímnym vojenským cieľom. To znamená, že Ruská federácia by proti nim mohla použiť vojenskú silu,“ vysvetlil.

Od konfliktu medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom by tak podľa Marečka svet delilo jedno unáhlené rozhodnutie. 

Prečítajte si tiež:

​„Keby Rusi udreli ako prví, ešte pred použitím zbraňového systému, vznikla by chúlostivá situácia. Bol by to útok voči členovi Severoatlantickej aliancie, čo by spustilo článok 5 o kolektívnej obrane. Iná situácia by bola, keby tento člen NATO v rámci obrany Ukrajiny vystrelil ako prvý, teda že by zničil ruskú raketu. Keby následne ruská armáda v odvete zaútočila na zbraňový systém, ktorý to má na svedomí, tam už by som bol opatrnejší, či to automaticky spúšťa článok 5,“ upozornil.

Preto je dôležité, aby v prípade takéhoto kroku ešte pred umiestnením zbraňových systémov prebehli v rámci NATO konzultácie. „Aby sa spojenci dohodli, ako budú postupovať. Aby to nebolo o tom, že sa jedna krajina rozhodne jednostranne. Najdôležitejšie je, aby sa to neriešilo, až keď tá situácia vznikne,“ dodal.

Táto dohoda by podľa Marečka mohla vyzerať napríklad tak, že by na prípadné zničenie zbraňového systému krajiny NATO nereagovali ďalšou eskaláciou. Aká by bola reakcia Kremľa na zostrelenie ruskej rakety krajinou NATO, je však podľa českého vojenského analytika Jiřího Vojáčka otázne.

„Medzinárodné právo je jedna vec, politika druhá. Aj keď z právneho hľadiska nejde o vyhlásenie vojny, je otázka, či by to považovali za prekročenie červenej línie. Rusi by to však určite nenechali bez povšimnutia a vykričali by do sveta, že NATO sa priamo zapojilo do vojny,“ myslí si Vojáček.

Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým. V prípade útoku každá zmluvná strana uplatní právo na obranu podľa článku 51 Charty OSN a spraví kroky, ktoré považuje za nutné, vrátane použitia vojenskej sily, ďalej bezodkladne informuje bezpečnostnú radu OSN (v praxi to môže znamenať, že v prípade napadnutia člena ostatné krajiny zašlú diplomatickú nótu, v ktorej to odsudzujú; očakáva sa však vojenská pomoc). Článok 5 bol doteraz aktívny iba raz, po útoku na WTC v New Yorku.

Ukrajina nie je Blízky východ

V súvislosti s možnosťou zostreľovania ruských rakiet nad ukrajinským územím sa v médiách často spomína postup západných krajín v prípade obrany Izraela pred masívnym vzdušným útokom Iránu. Na zostrelení iránskych dronov a rakiet sa totiž podieľali aj ozbrojené sily Spojených štátov, Veľkej Británie, Francúzska aj Jordánska.

Tieto navonok podobné situácie sú však v skutočnosti fundamentálne odlišné. „Sú to iné konflikty, iný vzdušný priestor, rôzne vzorce hrozieb,“ zdôraznil koordinátor pre strategickú komunikáciu Rady národnej bezpečnosti Bieleho domu John Kirby. Dodal, že „od samého začiatku konfliktu prezident Biden dával jasne najavo, že Spojené štáty sa neplánujú zúčastniť na bojoch na Ukrajine“.

Rozdiely medzi situáciami priblížil český vojenský analytik.

„Tým úplne najzásadnejším je geografická poloha. Vy totiž môžete mať vojenské plavidlá v medzinárodných vodách - v tomto prípade v Perzskom zálive - a zostreľovať z nich rakety a nikto vám nič nemôže. A druhý zásadný rozdiel je, že tie rakety vystrelené z Iránu museli najskôr preletieť nad územím Iraku, kde majú Američania základne, a Jordánska, ktoré chránilo svoje územie. Vy totiž neviete, kam presne tie rakety dopadnú,“ vysvetlil Vojáček.

V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o schopnostiach protilietadlového raketového systému Patriot.

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.