Prvá bitka robotov na Ukrajine odštartovala novú éru. Poznámky si robia vojenskí stratégovia z celého sveta

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Prvá bitka robotov na Ukrajine odštartovala novú éru vojenských konfliktov. Kritici smrtiacich technológií upozorňujú, že na to ľudstvo nie je pripravené. Programy zamerané na vývoj umelej inteligencie pre autonómne bojové systémy prebiehajú aj na vysokých školách v Česku či na Slovensku. Čelia pritom viacerým problémom.

Na Ukrajine sa odohráva ďalší diel vojenskej revolúcie a rozbieha sa nový závod v zbrojení. Zatiaľ čo prvé dva roky vojny boli v znamení lacných dronov, z ktorých sa postupne stala zrejme najdôležitejšia zbraň, teraz sa k slovu hlásia roboty priamo na bojisku.

Rozumné využívanie moderných technológií je jedným z hlavných dôvodov, prečo ešte v Kyjeve nevisí vlajka Ruskej federácie. Túto stratégiu stelesňuje najmä masové využívanie bezpilotných lietadiel.

Tie spôsobili, že nárazníková zóna medzi ruskými a ukrajinskými obrannými líniami sa natiahla až na 20 kilometrov. Čokoľvek, čo do nej vletí, môže byť veľmi rýchlo zničené dronmi.

Ich kľúčová úloha bola oficiálne uznaná vo februári 2024, kedy ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spustil novú pobočku armády venovanej práci s vzdušnými, pozemnými a námornými dronmi. O niekoľko dní neskôr jeho vláda oznámila, že Ukrajina je na dobrej ceste vyrobiť viac ako milión dronov do konca roku 2024.

Operátori dronov z 53. mechanizovanej brigády ukrajinskej armády. Zdroj: Profimedia.sk

​Lenže na vavrínoch nezaspali ani Rusi. Tí zaviedli opatrenia, vďaka ktorým sa práca ukrajinských dronov značne skomplikovala. Veľký problém predstavujú rušičky, ktoré má Rusko pozdĺž celej frontovej línie.

Ukrajina preto spotrebuje 100 000 až 150 000 leteckých dronov mesačne, ale len iba okolo 15 percent z nich dosiahne cieľ.

Čo je horšie, ruská technológia dokáže zistiť polohu operátorov dronov, ktorí v mnohých prípadoch musia zostať v zornom poli svojich strojov. Obavy z rušenia a iných typov elektronického boja prispeli aj k neochote Washingtonu poskytnúť Kyjevu špionážne drony Reaper americkej výroby.

Prečítajte si tiež:

Menej vojakov, viac strojov

V snahe udržať si technologický náskok pred Ruskom sa Ukrajina obrátila na západné spoločnosti, s ktorými spolupracuje v oblasti boja s dronmi na vývoji protiopatrení, ich testovaní a nasadení na bojisku.

V popredí stojí vládny program s názvom Brave1, spoločný podnik zahŕňajúci šesť ministerstiev podľa vzoru americkej Defence Innovation Unit (DIU), útvaru ministerstva obrany, ktorého úlohou je uľahčovať vojenské nasadzovanie komerčných technológií.

Zhruba rok po uvedení na trh bolo približne 700 vynálezov, ktoré prešli programom Brave1, schválených na použitie ukrajinskými ozbrojenými silami; asi 40 si našlo cestu na bojisko.

Hlavným cieľom programu je, aby na frontovej línii bojovalo namiesto ľudí čo najviac robotov. Vzhľadom na ruské rušenie je splnenie tejto úlohy nemožné bez zapojenia umelej inteligencie, vďaka ktorej by drony mohli konať samostatne a pokračovať tak v úlohe aj po stratení spojenia s operátorom.

„AI môže pomôcť zamerať sa na ciele a potom automaticky – bez komunikácie alebo v podmienkach potlačenia nepriateľskými elektronickými bojovými systémami – umožní dronu zasiahnuť cieľ,“ priblížil ukrajinský minister pre digitálne technológie Mychajlo Fedorov s tým, že na vývoji takejto technológie sa podieľa 10 spoločností.

Jednou z nich je nemecká firma Quantum Systems, ktorá už Kyjevu dodala 400 dronov a priamo na Ukrajine buduje továreň.

Drony Quantum Systems sú drahé, každý stojí 200 000 eur. Sú však vybavené AI technológiou, ktorá dokáže prekonať prvky elektronickej vojny. Vďaka prednahratým mapám s orientačnými bodmi sú schopné navigácie aj v prostredí so znefunkčneným GPS. V praxi to znamená, že sa zaobídu aj bez operátorov.

Zatiaľ čo bezpilotné lietadlá Quantum Systems dokážu plniť iba prieskumné úlohy, nová pobočka nemeckej firmy s názvom Stark Defense sa chce zamerať na vývoj autonómnych zbraní so schopnosťou plného úderu.

Prečítajte si tiež:

Prvá bitka medzi robotmi

Zatiaľ čo technológie bezpilotných lietadiel napredujú míľovými krokmi, na bojisku na Ukrajine sa čoraz viac experimentuje aj s bojovými pozemnými dronmi (UGV). História si možno bude pamätať, že jedna z prvých bitiek medzi robotmi sa odohrala na Ukrajine blízko mesta Pokrovsk.

Došlo k nej ešte koncom marca. Operátor ukrajinského prieskumného dronu spozoroval na monitore dve ruské vojenské vozidlá, mali dokonca ruskú vlajku, všetko to však bolo akési malé. Iba guľomet a starý granátomet ešte zo sovietskych čias mali správne rozmery.

Ukrajinci proti robotickým vozidlám vyslali štyri drony. Samotná bitka už veľmi zaujímavá nebola. Z ruských vozidiel zostala iba kopa šrotu. Tak znel opis historickej bitky, bez prítomnosti ľudí - predzvesť nového spôsobu boja.

Od objavenia ruského bezpilotného pozemného vozidla alebo UGV na Ukrajine v apríli 2022 sa na bojisku objavilo niekoľko nových prototypov. Nezaháľa ani Ukrajina. Denník Kyiv Independent nedávno oznámil, že len za prvé štyri mesiace tohto roku bolo zavedených do výzbroje deväť druhov robotov vyrobených ukrajinskými zbrojármi.

Robotické vozidlá vozia zranených, pokladajú a zneškodňujú míny. Iné môžu priviezť výbušninu k ruskému bunkru a odpáliť ju štýlom kamikadze. Na bojisku sa však objavujú aj UGV s minivežami vybavenými guľometmi či granátometmi, čo bol aj prípad spomenutej bitky v Pokrovsku.

Najlacnejšie vyjdú v prepočte asi na 1000 eur, môžu mať motor len z vozidla Segway. Navádzanie je rovnaké ako u autíčok na diaľkové ovládanie. To je však zložitejšie: Jeden vojak riadi pohyb vozidla, druhý guľomet a tretí prieskumný dron, ktorým sa riadi postup a sleduje bojisko zhora.

To, že sú menšie ako vozidlá s posádkou, je však zároveň aj nevýhoda. Neprejdú napríklad cez kotúč ostnatého drôtu a zastaví ich bahno alebo zákop. Okrem toho je možné ich ľahko vyradiť rušičkou, ktorá preruší spojenie s operátorom.

Napriek tomu, že na Ukrajine môžeme vidieť celý rad rôznych UGV, experti sú zatiaľ voči ich masovejšiemu využitiu v bojoch skeptickí pre vysoké náklady a ich zraniteľnosť.

„Vzhľadom na to, že zatiaľ neexistuje žiadne skutočne autonómne UGV, ktoré by sa dokázalo samo navigovať k cieľu, diaľkovému ovládaniu vozidla dnes pomáhajú aj drony poskytujúce taktický dohľad, ktorý pomáha navádzať ho k zamýšľaným cieľom v rámci logistických, zásobovacích a evakuačných operácií,“ uviedol pre portál Defense News bezpečnostný analytik Samuel Bendett.

„Zatiaľ ide o také pokusy, ktorých cieľom nie je dosiahnuť nejaký vojenský úspech. Môžeme vidieť, že UGV prostriedky sú nasadzované najmä na otvorených priestranstvách, kde je prehľadná situácia a je jasné, kde je nepriateľ,“ doplnil český vojenský analytik Jiří Vojáček.

Napriek týmto obmedzeniam existuje veľa príkladov efektívneho využívania takýchto systémov ukrajinskými silami. Poznámky si preto píšu vojenskí stratégovia po celom svete.

Autonómne systémy a medzinárodné právo

Dianie na Ukrajine pozorne sledujú aj odporcovia zavedenia autonómnych zbraňových systémov. Koncom apríla sa vo Viedni uskutočnila doteraz najväčšia konferencia o tejto problematike.

„Toto je ‚Oppenheimerov moment‘ našej generácie,“ povedal zhromaždenému publiku rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg. „Autonómne zbraňové systémy čoskoro zaplnia svetové bojiská... Technológia napreduje obrovskou rýchlosťou, zatiaľ čo legislatíva zaostáva,“ poznamenal.

Riešením by podľa neho bolo zriadenie medzinárodného nástroja - zmluvy zakazujúcej plne autonómne zbrane, ktorých činnosť nemožno predvídať ani vysvetliť (algoritmy AI sú notoricky nepriehľadné) ich operátormi, čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom.

Šéf rakúskej diplomacie však zároveň uznal, že mnohé krajiny, ktoré už majú rozbehnuté výskumy, sú proti tejto iniciatíve a počas konferencie to dali jasne najavo.

Prečítajte si tiež:

„Lídrami v tejto oblasti sú Spojené štáty, ktoré sú vo výskume najďalej. Potom Izrael a Veľká Británia. V poslednom čase vidíme, že veľké pokroky robí aj Čína,“ priblížil Vojáček. 

Podľa Anthonyho Aguirrea, výkonného riaditeľa think-tanku The Future of Life, nie je problémom ani tak to, čo sa práve deje na Ukrajine, ale čo sa stane, keď sa do výroby „smrtiacich robotov“ naplno zapoja veľmoci ako Čína a USA.

„Ak skončíte s pol miliónom bezpilotných lietadiel v prepravnom kontajneri, ktoré dokážu vzlietnuť a zabiť približne pol milióna ľudí – hovoríme už o zbraniach hromadného ničenia,“ povedal.

Prečítajte si tiež:

Už niet cesty späť

Námestníčka ministra obrany USA Kathleen Hicksová už vlani v lete oznámila, že Pentagon sa snaží vybudovať tisíce „autonómnych zbraňových systémov“ schopných „prekonať najväčšiu výhodu Číny, ktorou je početnosť“.

Začiatkom mája sa tajomník amerického letectva Frank Kendall previezol v stíhačke F-16 riadenej umelou inteligenciou, v rámci pilotného projektu, ktorého cieľom je vybudovať flotilu 1000 autonómnych bojových stíhačiek. Prvé takéto stroje by sa mali do amerického letectva integrovať do konca roka 2028.

Americká námorná pechota údajne testuje robotických psov vybavených puškou, ktorí sú schopní označovať na bojisku ciele predtým, ako požiadajú o povolenie na útok.

Aj Čína vyvíja drony vybavené umelou inteligenciou. Známy je napríklad test, pri ktorom čínska armáda skúšala, či sú bezpilotné lietadlá schopné dokončiť misiu po stratení spojenia s operátorom.

Na autonómne zbraňové systémy a drony chcú staviť aj Francúzsko a Nemecko, ktoré tejto oblasti doteraz nevenovali dostatočnú pozornosť.

Podľa expertov je to však ďalší nevyhnutný krok v modernizácii vojny. Vojenský futurológ Peter Singer tvrdí, že táto donedávna červená čiara už bola prekročená a už niet cesty späť.

„Tento rubikon sme prekročili bez vyvolania väčšieho rozruchu. Ak je vašou víziou budúcnosti masové používanie robotických systémov - s drôtom či bezdrôtovo - nepriateľ môže takéto spojenie prerušiť pomocou kybernetického alebo elektronického boja. Potom budete mať možnosť s tým nič nerobiť - alebo sa zameriate na viac autonómie,“ uviedol Singer pre Politico.

Podľa Vojáčka však vo všeobecnosti platí, že tieto systémy sú zatiaľ zaujímavé skôr ako obchodný artikel. „Na bojisku ich zatiaľ nikto nevie efektívne používať a zatiaľ nie je jasné, čo by malo byť ich prvoradou úlohou. Nateraz je to najmä už spomenutá logistika,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

Vedci čelia viacerým prekážkam

Programy zamerané na vývoj umelej inteligencie pre autonómne bojové systémy prebiehajú aj na vysokých školách v Česku či na Slovensku. Čelia pritom viacerým problémom, ktoré musia vyriešiť.

„V prvom rade je to priechodnosť terénom. Navrhnúť systém tak, aby si zvolil tú najideálnejšiu cestu. Využívajú pri tom zariadenie známe ako Lidar, ktoré mapuje okolie na princípe vysielania svetelných impulzov,“ vysvetlil Vojáček.

Ďalším orieškom je pre vedcov navádzanie týchto vozidiel. „Aby bolo autonómne, musíte mať prednahraté extrémne detailné digitálne mapy, na ktorých je zaznamenaná aj tá najmenšia cestička a tie zatiaľ nemáme k dispozícii,“ povedal.

Tieto všetky nedostatky spôsobujú, že stratovosť čiastočne autonómnych vozidiel je zatiaľ veľmi vysoká v porovnaní s tými, ktoré priamo ovládajú ľudia.

„Veľkým pomocníkom pre autonómne zbraňové systémy by v budúcnosti mohli byť satelitné systémy ako Starlink, ktoré sa vyznačujú absolútnym družicovým pokrytím a dokážu mapovať územie do najmenšieho detailu,“ dodal Vojáček. 

Autonómne technológie prenikajú do všetkých oblastí. V priloženom videu si môžete pozrieť príspevok o robotickom traktore.

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti