Vedci skúmajú záhadný rádiový signál. Vychádza z planéty, ktorá sa nachádza v obývateľnej zóne

Signál z Proximy b je považovaný za druhý najvýznamnejší objav v rámci pátrania po mimozemskom živote.

Astronómovia, ktorí sa podieľajú na doteraz najrozsiahlejšom pátraní po mimozemskom živote, skúmajú záhadný rádiový signál, ktorý pochádza z okolia Proxima Centauri , najbližšej hviezde k našej Slnečnej sústave. Signál, ktorý máta vedcov, zachytil v ešte v máji 2019 Parkesov teleskop v Austrálii. Píše o tom portál The Guardian.

Na základe meraní zistili, že rádiový záblesk s frekvenciou 980MHz vychádza z miesta, ktoré kopíruje pohyb jednej z doch planét v planetárnej sústave Proxima Centauri.

Proxima Centauri je najbližšia hviezda k našej slnečnej sústave. Ide o červeného trpaslíka, ktorý je súčasťou trojhviezdy Alfa Centauri a nachádza sa od nás vo vzdialenosti 4,37 svetelného roka. Na nočnej oblohe ju nájdeme v súhvezdí Kentaur na južnej oblohe.

Po tomto zistení vedci spozorneli, exoplanéta Proxima b sa totiž nachádza v takzvanej obývateľnej zóne. To znamená, že Ich vzdialenosť od materskej hviezdy teoreticky umožňuje podmienky vhodné pre život. Výskum je súčasťou projektu Breakthrough Listen, ktorý v roku 2015 spustil investor do technológií Yuri Milner. Jeho cieľom je preskúmať čo najviac z miliónov planetárnych sústav, ktoré sa nachádzajú v okolí Slnečnej sústavy.

Exoplanéta Proxima b je o 17 % väčšia ako Zem. Materskú hviezdu obehne každých 11 dní. Aj keď sa nachádza v obývateľnej zóne, kde je možný výskyt tekutej vody, na jej povrchu sa s veľkou pravdepodobnosťou nenachádza. Problém je najmä v tom, že exoplanéta nerotuje okolo svojej osi a slnečným lúčom je tak vystavená stále tá istá hemisféra.

Vedci z NASA na základe simulácie zistili, že Proxima b síce v minulosti mohla mať atmosféru, v súčasnosti to však neumožňujú drsné podmienky v tejto planetárnej sústave. Simulácia ukázala, že ak by planéta aj mala atmosféru, netrvalo by ani 100 miliónov rokov a vplyvom pôsobenia silnej radiácie a solárneho vetra, by o ňu prišla.

Rýchle rádiové záblesky (FRB) sú milisekundové výboje rádiových vĺn vo vesmíre. Niektoré vedci zachytia iba raz a už sa neopakujú, iné sa opakujú v nepravidelných intervaloch.

Pôvod všetkých doteraz zachytených signálov sa vedcom podarilo vysvetliť. Vždy išlo buď o rádiový záblesk prírodného pôvodu alebo signál s človekom vyrobeného zariadenia. V signáloch sa snažia objaviť nejaké známky o tom, že boli vyslané technológiou, ktorú vytvorili inteligentné bytosti.

Signál z Proximy b je považovaný za druhý najvýznamnejší objav v rámci pátrania po mimozemskom živote. Väčšie nadšenie vo vedeckej obci vyvolalo iba signál „Wow" v roku 1977, ktorý zachytili v observatóriu v Ohiu.

Ďalším nádejným signálom bol rádiový záblesk, ktorý v roku 1997 zachytila „lovkyňa mimozemšťanov" Jill Tarterová, ktorá sa stala predloho pre postavu Ellie Arrowayovej vo filme Kontakt. Neskôr vysvitlo, že signál pochádza zo sondy Soho, ktorá zbiera dáta o Slnku.

Viac k téme: Z vesmíru sa každých 16 dní ozýva záhadný rádiový signál

BRATISLAVA/kc

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Veda a technika

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.