Top priezviská na Slovensku: Opäť dominujú tie maďarského pôvodu

Odrážajú zložité spoločenské a kultúrne dejiny mnohonárodnostného uhorského štátu.

Čo majú spoločné herec Emil Horváth, olympijský víťaz Matej Tóth, či spevák Peter Nagy? Nespája ich totiž iba to, že sú verejne známi ľudia, ale aj to, že za menom si píšu najčastejšie používané priezviská na Slovensku.

Ministerstvo vnútra pred pár dňami zverejnilo na sociálnej sieti najčastejšie krstné mená, ktoré tento rok dostávali pri narodení dievčatá a chapci, teraz k tohtoročným štatistikým pridali priezviská.

Spoločne s jazykovedkyňou Ivetou Valentovou z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV spoločne rozobrali aj pôvod najrozšírenejších priezvisk i to, aká je história používania priezvisk vo všeobecnosti u nás. Štatistika priezvisk je zo začiatku decembra.

Pôvod najpoužívanejších priezvisk

Horváth aj Tóth patria medzi etnické priezviská. Horvát znamená v maďarčine Chorvát a priezvisko Tóth sa utvorilo zo slova Tót, v mn. č. Tótok, ktorým pôvodne starí Maďari označovali nielen Slovákov, ale aj ostatných príslušníkov nemaďarských národností Uhorska.

Veľká skupina priezvisk vznikala z pomenovaní zamestnania, povolania a pracovných činností, tak je to aj v prípade priezviska Kováč. Podobne Molnár znamená v maďarčine mlynár, Varga garbiar a Szabó zas krajčír.

Priezvisko Nagy, v podobe adaptovanej do slovenčiny Naď, vzniklo z maďarského prídavného mena nagy vo význame veľký alebo starý, starší.

Priezvisko Balog vzniklo z maďarského balog vo význame ľavák a Baláž pochádza z krstného (rodného) mena.

Odkedy sa používajú priezviská?

Situácia v pomenúvaní osôb sa začala výraznejšie meniť od 13. storočia. K menu človeka sa častejšie pridávalo meno otca alebo iného príbuzného, označenie príbuzenského alebo spoločenského zaradenia, zamestnania, etnickej či rodovej príslušnosti, či miesta sídla rodu.

Presnejšiu identifikáciu osoby si vyžiadala spoločenská potreba v rozvíjajúcej sa feudálnej spoločnosti predovšetkým pri administratívno-právnych úkonoch.

V 14. storočí sa čoraz častejšie objavovali sekundárne mená - prímená a prídomky, z ktorých sa vyvinuli dnešné priezviská.

Dvojmenná pomenovacia sústava s dedičným prímenom sa stabilizovala v 17. a 18. storočí a úradne bola kodifikovaná v období jozefínskych reforiem v druhej polovici 18. storočia.

Zdroj: Facebook/Ministerstvo vnútra SR

Naše priezviská odrážajú zložité spoločenské a kultúrne dejiny mnohonárodnostného uhorského štátu. Možno v nich nájsť stopy starších byzantsko-rímskych vzťahov, valašskej kolonizácie, nemeckého osídľovania, v západoslovenskej oblasti vplyv chorvátskej kolonizácie, husitsko-bratríckych výprav i tureckých vojenských nájazdov, na severe Slovenska vplyv poľštiny, vo východoslovenských oblastiach aj ukrajinského a rusínskeho etnika.

Priezviská ovplyvnilo aj používanie latinčiny, češtiny, nemčiny a maďarčiny pri formovaní predspisovných útvarov slovenčiny.

BRATISLAVA/zg

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Priezvisko

Dôležité udalosti