Zaujímavosti

Nielen kilogram používame neuveriteľných 140 rokov

Ilustračná snímka.
Zdroj: Shutterstock.com

S rozvojom obchodných stykov si miery a váhy určovali mestá a štáty, ktoré mali aj svoje úrady na dohľad nad nimi.

Vo francúzskej metropole Paríži pred 140 rokmi došlo k podpísaniu medzinárodnej dohody - Metrickej konvencie o uznaní a zavedení metrického systému mier a váh. Osemnásť štátov Európy sa na nej zhodlo 20. mája 1875.

Ľudstvo najskôr meralo iba odhadom. Výraz merica (meradlo objemu) je známy z ľudovej slovesnosti, keď si ju požičiaval chudobný sused od bohatého.

Príležitostne sa meralo aj "od buka do buka" ako sa traduje z čias Jánošíka

Pri vzájomnej výmene tovarov sa neskôr používali miery podľa ľudského tela (palec, piaď, stopa, lakeť, siaha). Miera potrieb a výkonov sa merala napríklad množstvom obilia, ktoré spotreboval človek denne na výživu, dĺžkou cesty, ktorú človek za deň prešiel, alebo veľkosťou plochy, ktorú jedinec za deň obrobil.

S rozvojom obchodných stykov si miery a váhy určovali mestá a štáty, ktoré mali aj svoje úrady na dohľad nad nimi. Takmer každé trhové miesto malo svoje miery, ktoré spolu navzájom nesúviseli ani v základných jednotkách. Pritom sa ešte delili na menšie časti napríklad jedna polovica, štvrtina, tretina, osmina, šesťdesiatina... atď.

Kopy vajec, obilia alebo vertele chmeľu

V Rakúsku existovali stopy a palce viedenské, palce, stopy a prúty inžinierske, lakte viedenské, české, krakovské, míle poštové, zemepisné, úradné, korce, merice, vedrá, mázy a žejdlíky dolnorakúske, české, uhorské a sliezske. Meralo sa na libry viedenské, české, pražské, terstské. Počítali sa kopy vajec, mandele obilia, kopy plátna, vertele chmeľu.

V Uhorsku od 15. storočia platili miery dĺžky piaď (0,212 5 m), lakeť (0,425 m) a kráľovská siaha. Plošnou jednotkou bolo jutro a poplužie. Objemy sa merali na kvintele, unce a lóty, budínske hrivny a budínske funty.

Ako prvý prišiel s myšlienkou použiť ako základ pre stanovenie všeobecne platného systému mier časť rozmerov Zeme francúzsky fyzik Jean Fernel roku 1528. Východiskom mu mala poslúžiť časť poludníkového oblúk medzi Parížom a Amiens vo Francúzsku.

S návrhom využiť ako prirodzenú mieru dĺžky kyvadlo, ktorého doba kyvu bude trvať presne jednu sekundu, prišiel v roku 1661 anglický astronóm a architekt Sir Christopher Wren. Francúzsky teológ a astronóm Gabriel Mouton navrhol v roku 1670 ako základnú jednotku dĺžky použiť dĺžku oblúka jednej minúty na rovníku a rozdeliť ju na desatiny.

Rozhodujúci zvrat nastal v období francúzskej revolúcie

Charles Maurice de Talleyrand, v tom čase ešte biskup v Auton, požiadal Národné zhromaždenie o vytvorenie nového metrického systému. Podľa návrhu Francúzskej akadémie vied z roku 1781 bola stanovená základná miera pre dĺžku, ktorú tvorila desaťmilióntina kvadrantu zemského poludníka redukovaného na morskú hladinu.

Komisia pomenovala základnú jednotku dĺžky "meter". Tento názov bol odvodený od gréckeho slova metron, t.j. miera. V roku 1799 bol vo Francúzsku z platiny vyhotovený a uzákonený etalón (fyzická jednotka dĺžky) - meter.

Metrická sústava nebola spočiatku prijatá s nadšením, iné národy ju postupne začali preberať hlavne po tom, keď Francúzsko v roku 1840 vyhlásilo jej používanie za jedinú zákonnú meraciu sústavu.

Základom je platina a irídium

Po mnohých rokovaniach Medzinárodnej metrickej komisie bola 20. mája 1875 podpísaná predstaviteľmi 18 štátov Metrická konvencia (Convention du Metre). Signatári konvencie (medzi nimi aj Rakúsko-Uhorsko) sa zaviazali, že budú vo svojich krajinách od 1. januára 1876 používať výlučne metrickú sústavu (s desatinným delením a jeho násobkami), zriadia a budú udržiavať Medzinárodný úrad pre miery a váhy so sídlom v Sevres pri Paríži.

Medzinárodný prototyp metra zo zliatiny platiny (90 %) a irídia (10 %) vyhlásila Generálna konferencia pre miery a váhy roku 1889 za záväzný pre všetky krajiny Metrickej konvencie. 

Meter je dĺžka dráhy, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1/299792458 s

Vyhotovili ho vo Veľkej Británii v Londýne v roku 1883. Do roku 1900 celkovo 35 národov Európy, vrátane Rakúsko-Uhorska, a väčšina krajín Južnej Ameriky oficiálne prijalo metrickú sústavu.

Novoutvorená ČSR sa stala členom Metrickej konvencie 31. mája 1922. Česko-slovenská vláda roku 1928 zakúpila vo Francúzsku platino-irídiový prototyp metra, ktorý mal presný tvar medzinárodného prototypu - tyč, na ktorej je meter ohraničený 3 tisíciny mm hrubými ryskami s označením N° 7 de l'alliage de 1874.

Vývoj jednotiek metrického systému bol stále spresňovaný a zdokonaľovaný. Výsledkom tohto procesu je medzinárodná sústava meracích jednotiek SI (Systeme International d'Unités), platná v Československej socialistickej republike (ČSSR) od roku 1962.

Objav laserového efektu sa stal bázou pre ešte presnejšiu definíciu metra. Uznesenie 17. generálnej konferencie pre miery a váhy 20. októbra 1983 ho definuje takto: "Meter je dĺžka dráhy, ktorú prejde svetlo vo vákuu počas trvania 1/299792458 sekundy".

Po vzniku samostatnej SR 1. januára 1993 prevzal riadenie metrologických činností na Slovensku Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS SR). Kópia prototypu metra je uložená v Slovenskom metrologickom ústave v Bratislave.

BRATISLAVA/TASR

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

Dôležité udalosti