Otvorená defekácia môže viesť ku kontaminácii zdrojov pitnej vody a šíreniu chorôb.
Koľko ľudí ešte aj v 21. storočí pije znečistenú vodu? Koľkí nepoužívajú toaletu a vykonávajú malú aj veľkú potrebu vonku? Aj to ukazujú najnovšie mapy a tabuľky z prieskumu Svetovej zdravotníckej organizácie a UNICEF-u. Píše theguardian.com.
Stačí kliknúť na mapu a zistiť, ako je na tom napríklad Slovensko s vykonávaním potreby vonku.
Z prieskumu vyplynulo, že ešte 946 miliónov ľudí z celého sveta vykonáva potrebu vonku. Na prvom mieste je v rebríčku Eritrea (severovýchod Afriky na pobreží Červeného mora), kde takto vykonáva potrebu 77 percent populácie. Otvorená defekácia môže viesť ku kontaminácii zdrojov pitnej vody a šíreniu chorôb ako je cholera, hnačka, dyzentéria, hepatitída typu A a týfus.
Obrovské globálne úsilie bolo zamerané na zníženie týchto čísel. Od roku 1990 prišlo v určitých oblastiach k zlepšeniu. Napríklad Etiópia dosiahla najväčší pokles. V roku 1990 vykonávalo potrebu vonku 92 percent obyvateľstva, dnes je to 29 percent. Vláda totiž prišla s akčným plánom, kedy darcovia prispeli sanitárnou technikou.
Deväť z desiatich ľudí, ktorí vykonávajú potrebu vonku, pochádza z vidieka.
Koľko ľudí na celom svete má prístup k lepším hygienických zariadeniam?
Z celkovej svetovej populácie má len 51 percent obyvateľov vidieka prístup ku kvalitným zariadeniam. Až 2,4 miliarde ľudí chýba zlepšená kanalizácia. Ide predovšetkým o obyvateľov Ázie, subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike a Karibiku.
Koľko ľudí na celom svete má prístup k lepším zdrojom pitnej vody?
Autori výskumu tvrdia, že úsilie o zachovanie dobrých zdrojov vody by malo ísť ruka v ruke s dodržiavaním hygieny. Politici by mali venovať viac pozornosti zlepšovaniu hygienický podmienok obyvateľstva. Ako sa ale píše, je lepšie zapózovať pri studni s vodou, ako nad latrínou.
Od roku 1990 sme na celom svete zaznamenali veľký pokrok. Väčšina ľudí má prístup k vode, ale nie doma. Je to bezpečné? Je voda cenovo dostupná pre všetky ľudské potreby? Rozhodne sa treba zamerať najmä na najchudobnejšie krajiny v subsaharskej Afrike a južnej Ázii.
