Reportáž pre odvážnych. Takto pracujú slovenskí súdni lekári

Nikola Teleková

5. 10. 2015, 20:30

Hoci sa s ohavnosťami stretávajú každý deň, ľudská krutosť ich dokáže stále prekvapiť.

Biele plášte, nakúkanie pod plachtu... Na mieste činu a v tichu pitevne odhaľujú tie najstrašnejšie detaily ľudského zlyhania. Každý deň sa pozerajú smrti do očí. No musia si zachovať chladnú hlavu, aby pomohli dolapiť vraha. Zistenia súdnych lekárov sú pre kriminalistov neoceniteľné.

Päťročná Lucka mala celý život pred sebou. Namiesto toho, aby sa hrala s deťmi, tešila z prvých úspechov v škole či láske, rodičia ju poslali na druhý svet. Nevlastný otec jej smrteľnú ranu zasadil, keď sedela na nočníku. Navyše, s jej mŕtvym telíčkom žili v neporiadku tri roky.

"Prípady detí spojení s hrubým kriminálnym činom, už len v tom, že niekto neoznámi úmrtie dieťaťa. Urobí všetko preto, aby zakryl telo dieťaťa niekde v domoch alebo bytoch. Mám za sebou dva takéto prípady a považujem ich za najťažšie," hovorí súdny lekár Norbert  Moravanský.

Na prípad, ktorý nemá obdobu, nikdy nezabudne. Práve on pomáhal vyšetrovateľom objasniť tento brutálny čin a usvedčiť vrahov. S krutosťou sa stretáva každý deň. "Ja musím byť pripravený s tou jednou vraždou, ktorá sa stane, žiť niekoľko mesiacov a nepustiť ju z hlavy," dodáva.

Ľudská krutosť ich stále dokáže prekvapiť

Súdni lekári spolupracujú s vyšetrovateľmi od začiatku. Jeden bez druhého by si neporadili. Najprv sa ale stretávajú na mieste činu, alebo jednoducho tam, kde nájdu obeť. "Vidieť zohavené ľudské telá, ktoré ešte pred chvíľkou žili svoj normálny život so starosťami a radosťami a zrazu sú na pitevnom stole a ako máme vlastne revidovať ich osobné veci... Toto je ťažké," hovorí Moravanský.

Hoci sa s ohavnosťami stretávajú každý deň, ľudská krutosť ich dokáže stále prekvapiť.

"Nesmierne sa ma dotýka, keď niekto zomrel úplne zbytočne. Ako príklad uvediem prípad výletu, kde spolužiaci opitému spolužiakovi namiesto toho, aby mu v bezvedomí zavolali lekársku pomoc, tak po ňom kreslili fixkou fúzy a iné vtipné ornamenty," hovorí Boris Ťažký, riaditeľ Sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie ÚDZS.

Po prvýkrát vidia súdni lekári obeť tam, kde ju nájdu. Práca v teréne je náročná, ale dôležitá. Čo nemôžu v žiadnom prípade prehliadnuť?

"My musíme vidieť to telo v prostredí, v ktorom bolo nájdené alebo musíme zaznamenať poslednú aktivitu toho človeka predtým, ako došlo k úmrtiu. Všímame si, či je možné z tých jednotlivých detailov usudzovať, aká bola posledná aktivita toho zomrelého. Či došlo k úmrtiu v dopoludňajších hodinách, v priebehu dňa alebo večer. Vieme extrapolovať tieto informácie podľa charakteru ošatenie, podľa toho, či je v kúpeľni mokrá zubná kefka... Spoločne s vyšetrovateľom sa snažíme vždy aj s kriminalistickými technikmi vyhodnotiť všetky detailné informácie," opisuje Moravanský.

Spolupráca súdneho lekára s vyšetrovateľom pokračuje v pitevni. "Aby sa objasnil mechanizmus smrti, čo sa dialo predtým a čo potom, ten lekár mu to tam rovno na mieste povie a vyšetrovateľ mu môže dávať otázky, takže je to taký odborný rozhovor o tomto probléme," vysvetľuje bývalý kriminalista Martin Snopko.

"Už dávno neplatí, že súdne lekárstvo si rieši v svoje bielom prostredí pitevne a potom si to vyšetrovateľ skladá po mnohých mesiacoch niekde na stole, všetky znalecké posudky. Malo by to byť prepojené," hovorí Moravanský.

"Ušetríme tým čas. Keď sa ja ako vyšetrovateľ zúčastním pitvy, tak nemusím čakať dva, štyri dni alebo aj dva týždne, kým príde znalecký posudok," dodáva Snopko.

Najťažšie je určiť čas smrti

A čo je pre súdneho lekára najťažšie? Určiť dobu smrti. Neraz prevrátia naruby teórie z učebníc, z ktorých sa sami učili.

"Doba smrti je veľký rébus. Úspešnosť súdneho lekára pri určovaní doby smrti je založená na tom, aby mal veľa skúseností a strašne veľa šťastie. Aby mal cit pre vyhodnotenie tých vyšetrených okolností. Aby sme sa nezabudli pozrieť do odpadkového koša, aby sme vedeli, či bola poštárka v tom konkrétnom dome, či ten pes ešte večer mal tú misku plnú a ráno už ju nemal plnú, toto sú všetko informácie, ktoré sú veľmi dôležité. Súdny lekár je cvičený a trénovaný na to, aby hľadal vo výpovediach svedkov, v spisovom materiáli drobnosti," hovorí Moravanský.

Kým poskladajú mozaiku ohavného činu prejde niekoľko mesiacov, ani vtedy si ale súdni lekári vydýchnuť nemôžu. Čo je ich najväčším úspechom?

"S tým prípadom žijeme niekoľko aj desiatok mesiacov, kým môžem na chvíľku ten prípad pustiť z hlavy. Toto je najväčšia záťaž. Mám v hlave mozaiku a dúfam, že keď mi bude umožnené ešte chvíľu túto prácu robiť, tak tá mozaika bude vytvárať pozitívne čriepky z toho, že sme niečomu pomohli a ten spravodlivo odsúdený páchateľ významného ohavného činu dostal zaslúžený trest. To je pre nás vizitka dobre vykonanej práce," hovorí lekár.