Zaujímavosti

Dnes je 70. výročie Norimberského procesu. Takto umierali nacisti!

profimedia-0010521766.jpg
Zdroj: Profimedia.sk

Proces s obvinenými trval desať mesiacov, rozsudok oznámili 30. septembra 1946 a 1. októbra 1946.

V nemeckom Norimbergu sa pred 70 rokmi, 20. novembra 1945, začal proces s nacistickými predstaviteľmi. Obvinení boli z vojnových zločinov. Po skončení druhej svetovej vojny 8. mája 1945 sa svet potreboval vyrovnať nielen s jej dôsledkami, ale aj s tými, ktorí ju iniciovali a spôsobili šesťročné utrpenie miliónom ľudí na celom svete.

O zverstvách nacistov sa môžete dočítať v článkoch:

Najväčšie zverstvá nacistov, o ktorých vás v škole neučili (I.časť)

Najväčšie zverstvá nacistov, o ktorých vás v škole neučili (II. časť)

Štyri víťazné mocnosti - ZSSR, USA, Británia a Francúzsko - vyriešili túto historickú úlohu zriadením medzinárodného súdu, ktorý zasadal v Norimbergu. Proces s obvinenými trval desať mesiacov, rozsudok oznámili 30. septembra 1946 a 1. októbra 1946.

Zdroj: Profimedia.sk

Súdny tribunál v Norimbergu bol zriadený na základe Londýnskej dohody z 8. augusta 1945 o prenasledovaní vojnových zločincov. Voľba padla na mesto Norimberg, pretože uprostred rozvalín sa v ňom zachoval takmer nepoškodený justičný palác. Pri paláci sa nachádzalo málo poškodené väzenie a na jeho nádvorí stála menšia telocvičňa, ktorá sa o rok neskôr stala popravnou miestnosťou.

Obvinených súdil medzinárodný súdny tribunál v zložení Donedieu de Vabres (Francúzsko), Francis Biddle (USA), sir Geoffrey Lawrence (Británia) a Ion Timofejevič Nikitčenko (ZSSR).

Hlavní vinníci sa pred súd nikdy nedostali. Zo strachu pred zajatím a potupou spáchal totiž nacistický vodca Adolf Hitler spolu s Evou Braunovou 30. apríla 1945 vo svojom bunkri samovraždu. Na druhý deň ho nasledoval aj ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels s manželkou Magdou. Ešte predtým spoločne otrávili svojich šesť detí.

Ríšsky vodca SS Heinrich Himmler padol koncom mája 1945 do britského zajatia a tiež si zvolil radšej smrť než skončiť na popravisku. Deň pred svojou popravou spáchal v cele samovraždu zakladateľ Gestapa Hermann Göring. Podobný osud si zvolil aj ríšsky inšpektor zodpovedný za organizovanie nútených prác Robert Ley.

Zdroj: Profimedia.sk

Obžalobu pôvodne vypracovali pre 24 obvinených politických, ideologických, hospodárskych a vojenských vodcov. Na súd sa nedostavil Martin Bormann a zo zdravotných dôvodov neprišiel Gustav Krupp von Bohlen und Halbach.

Zdroj: Profimedia.sk

Pred tribunál predstúpilo 21 obžalovaných. Dvanásť obžalovaných odsúdili na trest smrti obesením. Rozsudok vykonali v skorých ranných hodinách 16. októbra 1946. Pri poprave boli prítomní zástupcovia každej zo štyroch veľmocí a ôsmi novinári. Fotografovať a filmovať bolo zakázané.

Telá popravených následne previezli do Mníchova, spálili ich v krematóriu a popol vysypali do rieky Isar. Troch z obžalovaných prepustili na slobodu, siedmich poslal súd do západoberlínskeho väzenia Spandau.

Počas norimberského procesu odsúdili ako zločinecké organizácie aj Schutzstaffel (SS), Geheime Staatspolizei (Gestapo), Sicherheitsdienst (SD) a vedúci štáb Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). Procesy proti ďalším vojnovým zločincom pokračovali v Norimbergu až do roku 1949.

Obvinenia:

  1. Účasť na sprisahaní alebo spoločnom pláne k spáchaniu zločinu proti mieru
  2. Plánovanie, príprava, rozpútanie a vedenie útočných vojen a Ďalších zločinov proti mieru
  3. Vojnové zločiny
  4. Zločiny proti ľudskosti

Zdroj: Profimedia.sk

Trest smrti:

Martin Bormann - ríšsky protektor, vedúci straníckej kancelárie NSDAP, blízky spolupracovník Adolfa Hitlera

Hermann Göring - ríšsky maršal, zakladateľ nemeckej tajnej polície Gestapa, veliteľ nemeckých vzdušných síl Luftwaffe

Joachim von Ribbentrop - ríšsky minister zahraničných vecí

Wilhelm Keitel - poľný maršal a náčelník štábu vrchného veliteľstva (OKW, Oberkommando der Wehrmacht)

Ernst Kaltenbrunner - poľný maršal a šéf bezpečnostnej služby

Alfred Rosenberg - rasový ideológ, minister Východných okupovaných území v rokoch 1941 - 1945

Hans Frank - ríšsky právnický líder, guvernér Poľska

Julius Streicher - majiteľ a vydavateľ protižidovských novín Der Stürmer

Fritz Sauckel - protektor Durínka v rokoch 1927 - 1945, splnomocnenec pre nasadenie nacistických väzenských pracovných síl v rokoch 1942 - 1945

Alfred Jodl - náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva brannej moci - OKW

Wilhelm Frick - Hitlerov minister vnútra v rokoch 1933 - 1943, protektor Čiech a Moravy v rokoch 1943 - 1945

Arthur Seyss-Inquart - kancelár Rakúska v roku 1938, zástupca guvernéra Poľska v rokoch 1939 - 1940, splnomocnenec pre okupované Holandsko

Zdroj: Profimedia.sk

Doživotie:

Rudolf Hess - Hitlerov zástupca a vodca NSDAP

Walter Funk - minister hospodárstva nacistického Nemecka, prezident Ríšskej banky v rokoch 1938 - 1945

Erich Raeder - admirál, vrchný predstaviteľ nemeckého vojnového loďstva Kriegsmarine v rokoch 1928 - 1943

Zdroj: Profimedia.sk

20 rokov:

Baldur von Schirach - vodca Hitlerjugend v rokoch 1933 - 1940, protektor Viedne v rokoch 1940 - 1945

Albert Speer - minister zbrojnej výroby nacistického Nemecka v rokoch 1942 - 1945, ríšsky architekt

15 rokov:

Konstantin von Neurath - minister zahraničných vecí Nemecka v rokoch 1932 - 1938, protektor Čiech a Moravy v rokoch 1939 - 1943

10 rokov:

Karl Dönitz - admirál, vrchný predstaviteľ nemeckého vojnového loďstva Kriegsmarine v rokoch 1943 - 1945, Hitlerov nástupca vo funkcii hlavy štátu

Oslobodenie:

Hjalmar Schacht - prominentný nemecký bankár a ekonomik, predvojnový prezident ríšskej banky v rokoch 1923 - 1930, minister hospodárstva v rokoch 1934 - 1937

Hans Fritsche - populárny redaktor v rádiu, vedúci ríšskeho rozhlasu, vedúci spravodajského oddielu nacistického ministerstva propagandy

Franz von Papen - kancelár Nemecka v roku 1932, vicekancelár Adolfa Hitlera v rokoch 1933 - 1934, veľvyslanec v Rakúsku v rokoch 1934 - 1938, veľvyslanec v Turecku v rokoch 1939 - 1944

NORIMBERG/ TASR, nt

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

Dôležité udalosti