Vladko trpí vzácnym ochorením. Na bicie však hrá lepšie ako mnohí hudobníci

V Bratislave Vladkovi potvrdili Williams Beurenov syndróm. Je to súhrn viacerých diagnóz. Vo Vladkovom prípade si to odnieslo srdiečko, obličky a má ľahkú mentálnu retardáciu.

Bojuje s ťažkou diagnózou, napriek tomu do života búši celou silou. A to doslova. Dvadsaťšesťročný Vlado trpí takzvaným Williams syndrómom - ten postihuje viaceré časti tela, ovplyvňuje myslenie a spôsobuje problémy so srdcovou činnosťou. Keď sa ale Vladko chopí bubeníckych paličiek, všetky starosti sveta akoby pominuli.

"Keď sa Vladko narodil, tak som vedela od začiatku, že niečo nie je v poriadku. Cítila som to už počas tehotenstva. Ale nikto mi to nepotvrdil. Bol taký, nie pekný. Čiže už som na tvári videla také zvláštne znaky. V treťom mesiaci mi to potvrdili aj lekári a okamžite nás poslali do Bratislavy," hovorí Vladkova mama Janeta.

V Bratislave Vladkovi potvrdili Williams Beurenov syndróm. Je to súhrn viacerých diagnóz. Vo Vladkovom prípade si to odnieslo srdiečko, obličky a má ľahkú mentálnu retardáciu.

"Som priateľský. Nemám rád vulgárnych ľudí," hovorí o sebe Vladko. "Tento syndróm je charakteristický tým, že tieto deti sú priateľské, otvorené. Čo je niekedy v dnešnej dobe aj na škodu. Majú obrovskú výrečnosť. Skôr pracujú na emocionálnej úrovni, veľmi nepremýšľajú, to čo cítia, dajú von," opisuje Janeta.

Čo prežívala mama, keď jej oznámili synovu diagnózu? "Trochu som sa vzbúrila, keď mi oznámili, že moje dieťa sa nezaradí do normálnej spoločnosti. A som si povedala, že im dokážem opak a začala som bojovať," hovorí Janeta.

Najhorší bol prvý rok života. Vyzeral ako starý dedo, mal zvráskavený ubolený výraz v tvári a veľa plakal. Nepremýšľala mama nad tým dať ho do ústavu? "Určite nie. Ja tak trošku inak vnímam život a keď sa mi Vladko narodil, tak som vedela, že musím zmeniť niečo vo svojom živote. Ja ho mám niečo naučiť a on mňa," tvrdí Vladkova mama.

Jedného dňa prišiel Vladko s nápadom, že chce hrať na bubny. "Stalo sa to v 15-tich či 16-tich rokoch, kedy začal inklinovať k hudbe," opisuje Janeta. "Chodil som po kamarátoch po skúšobniach zahrať si na bicích a povedal som si, že chcem hrať," dodáva Vladko.

Chlapec sa spojil s Jozefom Zimom z kapely Peter Bič Project. "Stretli sme sa na jednom koncerte. Prišiel za mnou, fascinovali ho bubny a povedal mi, že chce hrať a či ho nevyskúšam, či má talent. Prišiel do mne do skúšobne, chytil paličky, začal hrať a ja som vedel, že to tam je," hovorí Jozef. "Tam, kde pán Boh ubral, tam mu pridal. Veľmi cíti hudbu aj vo vnútri a dokáže to aplikovať na bubny," dodáva.

"Robia ma tie bicie šťastným," tvrdí Vladko. "Z neho ide taká radosť. Oči mu začnú svietiť. Na nič iné nemyslí, ako keby prestal svet existovať," opisuje Jozef.

A ako ho vnímajú diváci na koncertoch? "Je taký zanietený a tak ho to baví, že od začiatku do konca na ňom človek nechá oči," opisuje riaditeľ súkromnej umeleckej školy Vincent Svat. "Keď ľudia vidia, že muzikant to myslí úprimne, tak mali zimomriavky všetci. Chodili za mnou po koncerte a pýtali sa ma, ako som to dokázal. To nie ja, to Vladko," dodáva Jozef.