Stovky filmov a seriálov, obľúbené programy TV Markíza skôr ako v televízii, atraktívne športové prenosy, a to všetko bez reklám a bez viazanosti.
Vyskúšať na 7 dní zadarmoIde tak o najstaršieho žijúceho stavovca na svete.
Grónske žraloky zrejme dosahujú najdlhší biologický vek spomedzi všetkých žijúcich stavovcov. Zistili to vedci, ktorí odhadli vek jedného z jedincov tohto živočíšneho druhu na približne 400 rokov, informovala agentúra AP.
Medzinárodný tím biológov a prírodovedcov za pomoci novej metódy odhadol vek 28 uhynutých žralokov grónskych. Dospeli pritom k záveru, že osem zo skúmaných samíc malo 200 alebo viac rokov a dve sa pravdepodobne narodili pred vyše tromi storočiami.
Najstarší žijúci stavovec
Vek najstaršieho z jedincov, uloveného pred zhruba štyrmi rokmi, výskumníci odhadli na 392 rokov. Vzhľadom na experimentálny charakter datovacej metódy, určujúcej vek na základe vzoriek očného tkaniva, to však môže byť aj o 120 rokov viac alebo menej.
Aj v prípade najnižšieho možného odhadu (272 rokov) by však vek tohto dlhého žraloka, žijúceho na severe Atlantického oceánu, výrazne prevýšil 211 rokov, čo bol doterajší rekord v rámci stavcov - veľryby grónskej.
Najstaršia samica sa narodila na začiatku tridsaťročnej vojny
Výskumný tím pod vedením morského biológa z Kodanskej univerzity Juliusa Nielsena zverejnil svoje zistenia v odbornom časopise Science. Najstaršia zo skúmaných žraločích samíc, ktorá dosiahla dĺžku 16,5 metra, sa podľa vedcov narodila v rozmedzí rokov 1 500 a 1 740. S najväčšou pravdepodobnosťou sa však narodila okolo roku 1620, teda v období, keď v Európe začínala tridsaťročná vojna.
"Ide o odhad. Nejde o (exaktné) stanovenie... Ale štúdia je dostatočne presvedčivá na to, aby sme mohli konštatovať, že tieto živočíchy žijú... zrejme dlhšie než ktorékoľvek iné stavovce," komentoval výsledky výskumu Joao Pedro Magalhaes, biológ z Liverpoolskej univerzity, ktorý nebol súčasťou Nielsenovho tímu.
Prečo sa žraloky grónske dožívajú takého vysokého veku, zatiaľ nie je známe. Predpokladá sa však, že to súvisí s ich pomalým metabolizmom ovplyvneným nízkou teplotou oceánu v okolí Grónska a Islandu.