Unikátny nález slovenského paleontológa prepíše históriu

Neznáma praveká jašterica dostalo meno po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Zdroj: archív Andrej Čerňanský

Jeho objavená neznáma jašterica dostala slovenské meno.

Je stará 47 miliónov rokov. No napriek tomu sme o nej doteraz nič nevedeli. Náš mladý paleontológ objavil neznámu pravekú jaštericu. Vďaka tomuto nálezu môžu teraz vedci potvrdiť, že evolúcia týchto živočíchov sa začala práve v Európe.

Bez chvosta meria 15 centimetrov. Na Zemi žila v období treťohôr na území dnešného Nemecka.

Andrej Čerňanský ju objavil počas bádania v lokalite Messel neďaleko Frankfurtu nad Mohanom. ,,Keď som tam bol a uvidel som tu fosíliu tak som si povedal wau lebo je akože nádherná. Pravdepodobne boli dobrí bežci pretože majú dlhšie zadné končatiny živili sa pravdepodobne hmyzom," povedal nám o objave Andrej.

Skamenené jašterice a dinosaury ho fascinovali už od mala. To že sa mu raz podarí objaviť čeľaď vyhynutého živočícha sa mu ani nesnívalo. ,,Nedala sa zaradiť k moderným líniám. Opísať novú čeľaď je rarita. To sa podarí možno raz za život.

Zdroj: archív Andrej Čerňanský

Vďaka tomu dostal Andrej príležitosť pomenovať tohto plaza. Dostal meno po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

„Štefánik preto, lebo keď som pracoval v Nemecku tak som si o ňom veľa čítal, pričom som sa s ním vedel stotožniť v tom že on bol vo Francúzku ako vedec," prezradil zámer.

A prečo je táto skamenelina taká dôležitá?

Nález z Nemecka potvrdzuje že raná evolúcia živočíchov z ktorej pochádzajú dnešné jašterice sa odohrala práve v Európe. Do Ázie sa dostali neskôr asi pred 30 miliónmi rokov a do Afriky ešte o 10 miliónov rokov neskôr.

„Mnohé tie skupiny príroda testovala a tie ktoré boli úspešné tak prežili a to sú tie moderné línie, ktoré smerovali k dnešným jaštericiam," konštatoval Čerňanský.

Messel nazývajú aj pravekými Pompejami. Zvieratá tu zostali zakonzervované v kráteri sopky z ktorého sa stalo jazero. ,,V okolí toho jazera boli bujné paratropické pralesy, prostredie také ako dnešná Amazónia," zdôraznil paleontológ.

Skameneliny sú výnimočné tým že sa zachovali úplne celé. Vedci na nich dokážu študovať aj mäkké tkanivá či obsah žalúdka.

To všetko by ale nebolo možné bez najmodernejšej techniky. ,,Mnoho autorov predchádzajúcich štúdii nemalo možnosť fosílie študovať tak detailne ako my. Je to najmä vďaka počítačovej tomografii kde vidíme 3D model lebky ktorý si môžeme otáčať a študovať oku skryté štruktúry," dodal mladý vedec.


BRATISLAVA/TV Markíza

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

Dôležité udalosti