Dobrať celé balenie antibiotík alebo nie? Vedci majú prekvapujúcu odpoveď

Ilustračná snímka.
Zdroj: Shutterstock.com

Praktickí lekári však s nimi nesúhlasia.

Lekári pacientom často hovoria, že by mali úplne doužívať antibiotiká, aby zabránili tomu, že si baktérie vybudujú voči nim odolnosť a keby im ich predpísali v budúcnosti, tak by antibiotiká nezabrali. Vedci však teraz napadli túto teóriu a tvrdia, že nikdy nebola podložená dôkazmi. Podľa nich ide len o mýtus, ktorý sa už roky traduje a prešiel z ústnej podoby až na internetovú.

Tím výskumníkov z British Medical Journal (BMJ) tvrdí, že v skutočnosti by ľudia mali prestať užívať lieky vtedy, keď sa cítia lepšie. Praktickí lekári ale uviedli, že s touto radou neprestanú, pretože to môže ľudí miasť a môže to spôsobiť návrat choroby. Podľa nich zlepšenie príznakov neznamená, že infekcia je vyliečená.

Oxfordský profesor Tim Peto povedal, že už ako budúci lekár sa učil o dôležitosti doužívania antibiotík, ale keď začal s kolegami diskutovať o pôvode tejto myšlienky, nikto z nich nevedel prísť na to, odkiaľ pochádza.

"Sú to falošné správy, ktoré prešli z ústneho podania do internetového. Je to mýtus," povedal pre The Independent.

Profesor Peto a skupina odborníkov vedená profesorom Martinom Llewelynom z Brightonovej a Sussexskej lekárskej školy tvrdia, že mýtus sa môže tradovať od biológa Alexandra Fleminga, ktorý objavil penicilín.

Keď si za svoju prácu v roku 1945 preberal Nobelovu cenu, poznamenal, že baktérie môžu mutovať, keď sú vystavené novým liekom. V prejave opísal imaginárneho pacienta s infekciou v krku, ktorý nedobral antibiotiká. "Išlo o emotívny príbeh, v ktorom sa stav muža zlepšil, ale keďže nedobral lieky, choroba sa mu vrátila, ochorela aj jeho žena a zomrela. To sa stalo súčasťou myslenia ľudí a zrazu sa z toho stal fakt," povedal profesor Peto.

Medzitým už preukázali, že Flemingove baktérie uvedené v jeho príbehu (Strepctococcus pyogenes) si nikdy nevyvinuli odolnosť voči penicilínu, čím jeho hypotézu spochybnili.

Antimikrobiálna rezistencia je spôsobená zmenou baktérií, vírusov, húb a parazitov prostredníctvom pokračujúceho vývoja nových liekov, ktoré na ne po čase neúčinkujú. Postupom času by nadmerné používanie antibiotík mohlo viesť k menším infekciám, ktoré by spôsobili vážne zdravotné komplikácia pri chirurgických zákrokoch, liečbe chorôb ako je rakovina a boli by oveľa rizikovejšie.

Anglická šéfka zdravotníctva Dáma Sally Davies varovala, že každý rok zomrie v Európe a USA 50-tisíc ľudí na infekcie, ktoré si vyvinuli odolnosť voči antibiotikám.

"Vzťah medzi expozíciou voči antibiotikám a rezistenciou na antibiotiká je jednoznačný na úrovni populácie a aj u jednotlivých pacientov. Zníženie zbytočného užívania antibiotík je preto nevyhnutné na zmiernenie odolnosti baktérií voči antibiotikám," píšu výskumníci.

Tiež odporučili, aby lekári mali možnosť zmeniť trvanie liečby antibiotikami na základe toho, ako pacient reaguje na liečbu.

Ale profesorka Helen Stokesová-Lampardová, predsedníčka Kráľovskej akadémie lekárov, povedala, že odporúčané dobratie antibiotík nie je náhodné a je prispôsobené individuálnym podmienkam.

"V mnohých prípadoch je doba užívania antibiotík pomerne krátka, napríklad pri infekcii močových ciest stačia tri dni," povedala. "Máme však obavy z toho, že by pacienti mali prestať užívať lieky hneď, ako sa im polepší, pretože zlepšenie syndrómov nevyhnutne neznamená, že infekcia je vyliečená," dodala.

"Súhlasíme s výskumníkmi, že sú potrebné klinické skúšky vyššej kvality a mali by zohľadniť všetky nové dôkazy. Ale v tejto fáze ešte nie sme," povedala Stokes-Lampardová.


VEĽKÁ BRITÁNIA/ nt

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Antibiotiká

Dôležité udalosti