Ekologická katastrofa rozmerov Černobyľu: Do „mora“, ktoré Sovieti pochovali, sa opäť vracia život

Aralské jazero.
Zdroj: shutterstock/andrewpotter4

Počas siedmich mesiacov sa hladina kazašskej časti Aralského jazera zdvihla až o 3 a pol metra a jeho plocha sa takmer zdvojnásobila.

Aralskému jazeru svitá na lepšie časy. Kedysi štvrté najväčšie sladkovodné jazero na svete v uplynulých desaťročiach takmer úplne vyschlo, no ekologickú katastrofu sa pomaly darí zvrátiť. V 50. rokoch sa vtedajšie Aralské more (starý názov) rozprestieralo od hraniciach Kazchstanu a Uzbekistanu.

Všetko sa však zmenilo následkom monštruózneho projektu zavlažovania púští na účely pestovania bavlny, ktorý v roku 1954 začala sovietska vláda. Rieky Amurdarja a Syrdarja, ktoré privádzali vodu z pohoria Pamír a Ťanšan a napájali tisíce rokov Aralské jazero, boli zvedené do sústavy zavodňovacích kanálov. Výsledkom projektu bola ekologická katastrofa, ktorú možno v dejinách ZSSR porovnať len s explóziou Černobyľského reaktora.

Pôvodná rozloha jazera sa za polstoročie zmenšila o viac než polovicu a objem vody dokonca klesol na jednu pätinu. Súčasťou tejto pohromy sú opustené mestá, zničené životy rybárov a znečistené životné prostredie. Kvalita vody jazera sa výrazne zhoršila, keďže okrem vysokej koncentrácie soli obsahuje značné množstvo hnojív a pesticídov, ktoré jeho prítoky naberali cestou cez poľnohospodársku krajinu.

Toto všetko sa, ale postupne začína meniť k lepšiemu, najmä vďaka Kazachstanu, ktorý sa s tragédiou odmietol zmieriť. Aj s pomocou peňazí od Svetovej banky postavili v úzkom hrdle, kde púšť takmer preťala jazero na dve polovice, obrovskú hrádzu merajúcu 12 kilometrov. Okrem toho vyčistili koryto rieky Syrdarja, čo spôsobilo, že do prehradeného jazera sa tak vlieva oveľa viac vody. Reportáž o projekte sa nedávno objavila na stránkach portálu BBC.

Počas siedmich mesiacov sa hladina jazera zdvihla až o 3 a pol metra a jeho plocha sa takmer zdvojnásobila. Išlo o obrovský úspech, projektanti totiž niečo také vôbec nečakali - podľa pôvodných odhadov to malo trvať až 10 rokov.

Čo je však najdôležitejšie, do jazera sa postupne začal vracať život a s ním spojený rybolov. Voda priteká tak rýchlo, že hrádza už nestačí a uvažuje sa o jej zvýšení. Hladina vody je síce ešte od mesta Aralsk vzdialená 20 kilometrov, no vyhliadky sú optimistické - do 7 rokov by lode opäť mohli kotviť v aralskom prístave.

Je tu však aj druhá strana mince. Uzbekistanská polovica jazera je na tom stále rovnako zle. Prekážkou sú pestovatelia bavlny, ktorí bránia podobnému riešeniu, s ktorým prišli Kazachovia. Životné prostredie v súčasnosti nie je pre chudobnú krajinu prioritou a zavlažovacie kanály berú z rieky Amurdarja toľko vody, že na obnovu hladiny už žiadna nezostáva.

ASTANA/kc

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Uzbekistan

Dôležité udalosti