Nová štúdia šokuje: Látky v plastovom odpade menia správanie živočíchov

Odpadky na ostrove Henderson. (archív 2015)
Odpadky na ostrove Henderson. (archív 2015) Zdroj: TASR/AP

Nie je vylúčené, že by to časom mohlo mať negatívny vplyv aj na naše zdroje potravy.

Chemické látky z plastov môžu zmeniť správanie morských živočíchov. Tvrdí to nová štúdia, ktorej výsledky uverejnil The Independent.

Objav, založený na experimentoch s morskými slimákmi, naznačuje, že znečistenie vôd plastovým odpadom má omnoho väčšie účinky na obyvateľov tohto prostredia, ako sa doteraz myslelo.

Nie je tajomstvom, že plastový odpad sa rozprestiera po celom svete, našli ho aj na nadlhšom mieste sveta - Mariánskej priekope v Tichom oceáne.

Okrem toho spôsobuje veľké problémy veľrybám, korytnačkám a iným živočíchom, nakoľko tie zomierajú udusením sa v igelitových vrecúškach alebo zamotaním sa do už nepoužívaných rybárskych sietí.

Plasty však v sebe skrývajú kvantum potenciálne toxických chemických látok, vrátane prísad používaných pri ich výrobe, ako aj absorbovaných z prostredia.

Dopad týchto škodlivín na vodu zatiaľ nie je úplne jasné určiť, niektoré predošlé výskumy však tvrdia, že značne narúšajú rast zvierat v embryu.

Profesor Laurent Seuront z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum testoval živočíchov prostredníctvom slimáka zvaného brežniak obyčajný.

Seuronta zaujímalo, ako brežniak zareaguje pri strete so svojim predátorom - krabom. Za normálnych okolností by sa drobný slimák pri zacítení kraba skryl do svojej ulity.

Výskumníkov prekvapilo, že brežniak začal reagovať hneď po tom, čo ho umiestnili do vody s plastovým odpadom.

To by mohlo mať za následok omnoho väčšiu zraniteľnosť živočíchov pred predátormi, nakoľko plasty ich schopnosť vycítiť nebezpečenstvo eliminujú.

„Ide o prvú štúdiu takéhoto typu, keď sa nezameriavame len na biológiu jedného druhu, ale aj na interakciu medzi korisťou a dravcom, hovorí profesor.

Dodal, že takéto závery sa môžu viazať so všetkými druhmi zvierat, ktoré používajú chemické látky na pochopenie prostredia okolo seba. Platí to teda napríklad aj pre kraby či ryby.

Seuront tvrdí, že najkontaminovanejšie boli časti odpadu na brehoch Lamanšského prielivu. „Tie, ktoré sme zozbierali, obsahujú v sebe takmer každú látku, ktorá sa môže dostať pod povrch organizmov. Ide o insekticíd DDT, ťažké kovy, uhľovodíky, tie všetky sa nachádzajú v oceánoch," uviedol.

Vedci však upozorňujú, že je nevyhnutné lepšie porozumieť schopnostiam plastom ovplyvňovať správanie živočíchov.

Narušený vzťah medzi dravcom a korisťou by podľa nich mohol spôsobiť v ekosystéme dominový efekt, čo by mohlo mať vplyv aj na zdroj ľudských potravín.

BRATISLAVA/rd

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Plastový odpad

Dôležité udalosti