Majú vlastnú vládu, parlament, ale aj jazyk a menu.
Tieto ostrovy sa nachádzajú pri francúzskom bretónskom pobreží, nepatria ale Francúzsku. Nepatria v podstate ani Veľkej Británii, pričom nie sú ani súčasťou Európskej únie. Majú vlastnú ústavu, vládu, parlament, ale aj jazyk a menu.
Ostrovy Jersey a Guernsey
Geografi tieto dva ostrovy zaraďujú k Normanským ostrovom, ale v podstate ide o dve od seba nezávislé územia s vlastnými zákonmi a pravidlami.
Jersey a Guernsey sú parlamentnou demokraciou, ktorá má vlastné finančné, právne a súdne systémy. Hlavným predstaviteľ je guvernér, ktorý spadá priamo pod britskú korunu. Ostrovy však nie sú územím Veľkej Británie (toto s malými prestávkami platí od 14. storočia). Spojené kráľovstvo má na starosti len ich ochranu a medzinárodné vzťahy.
S povinnosťou Veľkej Británie brániť tieto ostrovy sa skrýva historická pikoška. Mnohí miestni nemôžu kráľovstvu zabudnúť, že ich počas 2. svetovej vojny, nechalo bez boja napospas Nemcom. Británia im nepomohla ani vtedy, keď domáci mohli v „priamom prenose" sledovať vylodenie spojencov v Normandii, keďže francúzske pobrežie je veľmi blízko. Urobila tak až v posledných dňoch vojny, kedy Nemecko postupne kapitulovalo. Z tohto dôvodu vznikol jediný koncentračný tábor na britskej pôde (ostrov Alderney).
Napriek spoločnej zahraničnej politike s Veľkou Britániou nepatria do Európskej únie. Ostrovy sú viazané špeciálnymi zmluvami, vďaka ktorým môžu využívať výhody Európskeho hospodárskeho priestoru.
Úradnými jazykmi je angličtina a francúzština. To by však neboli ostrovania, keby aj tak nerozprávali svojim vlastným jazykom, hlavne na vidieku. Ide o určitý dialekt normandskej francúzštiny (jerseyčtina a guernseyčtina).
Miestni majú aj vlastnú menu (jerseyská a guarneyská libra), ktorá je silná ako britská libra. Platidlom sa však dá platiť len na ostrovoch, vo Veľkej Británii je to na ľubovôli obchodníkov.
Ostrov Sark
Pod správu Guernsey a Jersey spadajú ešte ďalšie menšie ostrovy. Jeden z nich je aj Sark (Guernsey), ktorý zrejme nemá v Európe obdobu v jednej veci. Už od 16. storočia až dodnes je totiž spravovaný ako léno dedičného pána, ktorý nie je volený.
Žije tu asi 600 ľudí, hovoria vlastným jazykom (sarkština) a nenachádza sa tu žiaden automobil. Ľudia sa všade presúvajú na konských záprahoch alebo bicykloch.
Takmer úplná autonómnosť Normandských ostrov otvorila pred pár rokmi aj otázku samostatnosti a vytvorenia vlastného štátu, resp. štátov. Obyvatelia, ktorých tu dohromady žije asi 165-tisíc, sa napokon rozhodli zanechať status quo. Veď napokon, prečo by to za týchto okolností aj robili.
Ostrov Man
Popri Normandských ostrovov musíme spomenúť aj ostrov Man, ktorý leží medzi Veľkou Britániou a Írskom. Jeho štatút je totiž úplne rovnaký ako Guernsey a Jersey. Má vlastnú vládu, parlament, menu (manská libra), ale aj jazyk.
Zaujímavosťou je, že posledný narodený človek, ktorý manštinou hovoril, zomrel v roku 1974. V súčasnosti sa ale opäť začal vyučovať a ovláda ho len pár ľudí. Odborníci ho tak považujú za najmenej rozšírený jazyk na svete.
