Slováci rozhodli v prvom kole prezidentských volieb. O viac ako päť percent vyhral Ivan Korčok pred Petrom Pellegrinim, pričom si svoje bašty vystavali na pozadí koalično-opozičných blokov. Kto napokon vyhrá sa nedá predpovedať, keďže podľa politického geografa budeme svedkami veľmi tesného súboja.
Víťazom prvého kola aj navzdory prieskumom sa stal Ivan Korčok. Voličov si získal hlavne v mestách s pravidlom - čím väčšie tým väčšia podpora. Zabrali aj konzervatívne regióny, kde sú prevažne voliči KDH. Vidno to na volebných výsledkoch na Orave, Liptove a Spiši.
„V okrese Dolný Kubín bol rozdiel medzi dvoma hlavnými kandidátmi až 17 percentuálnych bodov v prospech Ivana Korčoka. V okrese Ružomberok to bolo 10 percent a v okrese Kežmarok 13 percent,“ ukázal na príkladoch politický geograf Tibor Madleňák.
Naopak, Peter Pellegrini dokázal bodovať v tradičných baštách Smeru a Hlasu, ako sú Kysuce, Považie, Ponitrie, Zemplín a severovýchod Slovenska.
„Rozmiestnenie podpory oboch hlavných kandidátov kopíruje rozmiestnenie voličov koaličných a opozičných strán,“ podotkol Madleňák.
Zaujímavá situácia sa odohrala v maďarských regiónoch na juhu Slovenska. Kým maďarskí voliči celé roky volili prozápadných, proeurópskych a stredopravých kandidátov, teraz sa očakával odlišný scenár. Predstavitelia Maďarskej aliancie totiž o Ivanovi Korčokovi šírili naratív, že je protimaďarský.
Napriek tomu sa mu podarilo vyhrať, aj napriek kandidatúre maďarského zástupcu, v mestách ako Nové Zámky alebo Komárno, pričom v okrese Dunajská Streda zaostal za Kriszstiánom Forróom len o pár stoviek hlasov. Pellegrinimu sa zasa darilo na juhu stredného a východného Slovenska.
Aj tieto výsledky môžu naznačovať, že s „vyparením“ Mosta-Híd nezmizlo delenie voličov medzi ním a bývalou SMK.
„Je to možné, lebo voliči Mostu boli vždy prodemokraticky a prozápadne orientovaní. Takže toto delenie tam môže fungovať,“ uviedol Madleňák.
Podľa odborníkov kľúčovú úlohu zohrajú voliči Štefana Harabina, ktorí sú rozmiestnení naprieč celým Slovenskom. Pred piatimi rokmi, kedy mali podporiť kandidáta Smeru Maroša Šefčoviča, tak v dostatočnom počte neprišli.
„Veľkú výpovednú hodnotu má rozdiel vo volebnej účasti. V roku 2019 bola v prvom kole takmer 49 percent a v druhom len niečo nad 41 percent. Maroš Šefčovič tak týchto voličov nedokázal dostatočne zmobilizovať,“ poznamenal Madleňák.
Treba však podotknúť, že Smer sa za posledné roky výrazne zradikalizoval, čím už má oveľa bližšie k Harabinovým voličov ako v predchádzajúcich prezidentských voľbách. Petrovi Pellegrinimu by preto pomohlo, keby sa za neho výraznejšie prihovoril Robert Fico.
To, kto sa však napokon stane prezidentom, si politický geograf ani neodvážil tipnúť.
„Myslím si, že to bude tesné. Obaja kandidáti majú možnosť ešte mobilizovať jednak voličov neúspešných kandidátov a jednak aj tých, ktorí v prvom kole neprišli voliť,“ uzavrel Madleňák.
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
